Zemepis: Krym, história Krymu a krymskí Tatári

V Krymských horách medzi Tatármi - Krym

Pôvodné kmene turkického obyvateľstva sa na území Krymu usadili v priebehu 7. storočia. Pomenovanie krymskí Tatári dostali v 13. storočí, kedy polostrov okupovali Tatári z mongolských stepí. V novodobých dejinách po boľševickej revolúcii vyhlásila 26. decembra 1917 tatárska inteligencia tzv. Krymskú ľudovú republiku - prvý demokratický štát v islamskom svete. Vydržal ani nie mesiac.

V roku 1944 nariadila Stalinova vláda vysídlenie krymských Tatárov. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa opäť vynorila národnostná otázka. Záujem o Krym malo aj Rusko. Po dočasnom vyhlásení samostatnej republiky (1992) sa v roku 1997 stal Krym autonómnou súčasťou Ukrajiny.

Dnes žije na území autonómnej republiky z takmer dvojmiliónového obyvateľstva Krymu okolo 250 000 etnických Tatárov. Etnikum je moslimského vyznania sunitského smeru. Postupne sa im vracia pôda, na ktorej hospodárili a venujú sa tradičnému chovu koní. Väčšina z nich obýva Krymské hory a ich pasienky - jajly.

Píše sa rok 2014 a politicko-hospodárske nepokoje na Ukrajine nevyhnutne zasiahli aj Krym. Mocenské ambície Ruska a jeho záujem o Krym sa opäť prejavili. Niet divu, že najmä pôvodnému obyvateľstvu sa pod ruskú nadvládu nechce. Nemajú s ňou dobré skúsenosti. V týchto dňoch spomínam na chvíle spred piatich rokov, kedy sme ako turisti pod hlavičkou SVTS navštívili tento kút sveta.

Čtěte také: Napříč Krymským pohořím

Po cestách Rumunska a Moldavska prichádzame autobusom do ukrajinskej Odesy, kde meníme eurá na hrivny. Na ceste k horám zastavujeme v Simferopole, hlavnom meste Krymskej republiky. Metropola s viac ako 350 tisíc obyvateľmi je rušná. Široké ulice a množstvo áut sa stretajú na kruhovej križovatke v centre. Na okolí množstvo honosných dobových i moderných stavieb, v nich obchodné strediská, banky, mestské divadlo a kino, úrady a firmy. Pod križovatkou spleť chodníkov podchodu.

Zo stavebných pamiatok dominujú kostoly a chrámy, od kresťanských cez grécko-katolícke, pravoslávne až po tie s mešitou. Naše fotoaparáty si neoddýchnu. A práve pri fotografovaní človek natrafí na problém, ktorý si inak nevšimne. Spleť rôznych nadzemných vedení sa drzo tlačí do objektívu. Nájsť vhodné miesto na záber nie je vôbec jednoduché. Mesto priam zadrôtované. Ukryjú ich len koruny stromov, zelene v podobe parkov, sadov, záhrad a alejí je požehnane.

Takmer v polovici cesty medzi vnútrozemským Simferopolom a prímorským Sevastopolom (na základe zmluvy s Ukrajinou hlavná vojenská základňa Ruska na Čiernom mori) leží Bachčisaraj. Je významným centrom tatárskej kultúry. Prvá zmienka o ňom je zo začiatku 16. storočia. Zakrátko sa stal sídlom vládcu Krymského chanátu, ktorý vznikol v roku 1441 na území Krymského polostrova pod nadvládou Osmanskej ríše.

Tureckú moc ukončila ruská cárovna Katarína II. v roku 1783 anektovaním polostrova. Turistickým lákadlom z tohto obdobia je Chánov palác. Na ceste k nemu po Riečnej ulici upúta socha A. S. Puškina. Tento ruský básnik vo veršoch opísal dojemný príbeh o fontáne sĺz, ktorá je jednou z atrakcií paláca.

Palác tvorí na seba nadväzujúca stavba rôznych blokov a miestností okolo centrálnej plochy. Hneď vedľa vstupnej severnej brány je pokladňa a predaj suvenírov. Stavebne palácu dominuje Veľká chánova mešita, vedľa nej dvojica kopúl chánskeho cintorína a koniareň.

Oveľa väčšie záhradné terasy s mauzóleom susedia s Perzským sadom, ktorého súčasťou je Sokolia veža. Hlavný blok s obytnou časťou dopĺňa bazén a hárem v úzadí. Ukrytá za mešitou a cintorínom je Vaňa Sari Güzel. Prehliadku môžete vykonať sami, skupiny môžu požiadať o sprievod a výklad.

Z Bachčisaraja nie je ďaleko k dvom ďalším pamiatkam, ležiacim nad malebným údolím lemovaným skalami. Práve v týchto skalách boli vyhĺbené a na nich tiež postavené kláštor a pevnosť. Od záchytných parkovísk treba ísť hore údolím pešo.

V skalách po pravej strane je učupený Uspenský kláštor. Založili ho v 8., resp. 9. storočí byzantskí mnísi. Ich rád vyžaduje od návštevníkov príslušné oblečenie zakrývajúce ramená a kolená. Vo vnútri je taktiež zakázané fotiť, zostáva tak len exteriér.

Pod kláštorom pri fontáne s anjelom je upravený výtok pitnej (vraj aj liečivej) vody. Od tohto miesta vedie chodník pre peších, ktorý sa čiastočne kľukatí v poraste stromov, aby priviedol návštevníkov cez údolie na jeho druhú stanu. Trochu náročnejšie serpentíny privedú až pred vchod do pevnosti Čufut-Kale.

Po zaplatení vstupného prehliadka v skalách vyhĺbených objektov privedie návštevníka až na náhornú plošinu, odkiaľ je nádherný pohľad do údolia a okolia. Pevnosť, pôvodne pomenovanú Kyrk-Or (Štyridsať pevností), založili Sarmati a rozšírili Tatári. Pri ceste späť po serpentínach možno samostatne navštíviť nedávno objavenú chodbu, vedúcu do podzemia k vertikálnej studni. Ide o svetový unikát, pútač v azbuke pripomína, že niet podobnej stavby ako je Tik-Kuju.

Smerujeme na juh k pobrežiu, k svetoznámemu stredisku Jalta. Vedie z neho lanovka s prestupnou medzistanicou pod 1 243 m vysoký vyhliadkový vrchol Aj-Petri. Obľúbený turistický cieľ a spôsob dopravy nielen Ukrajincov. Príliš jednoduché pre nás.

K hotelom, ubytovniam a obchodíkom pod Aj-Petri sa dostaneme pešo a okľukou cez viac ako 3 km dlhý Veľký krymský kaňon. Vznikol zarezaním sa riečky Auzun-Uzeň do tektonicky narušeného severného výbežku Aj-Petri a spolupôsobením eróznej a koróznej činnosti.

Pre bežných návštevníkov je vytvorený okruh so zastávkami pri Holubom jazere a najmä Vane mladosti (kto sa okúpe, omladne). Strastiplná cesta celým kaňonom a nekonečná cesta horskou planinou trvala asi 7 hodín. K parkovisku strediska pod Aj-Petri prichádzame pri svetle čelových lámp. Svietime si aj pri stavaní stanov.

Ráno nás zobúdza narastajúci ruch. Stánky, prístrešky, reštaurácie ožívajú. Prichádzajú motorizovaní návštevníci, ktorých dopĺňajú turisti z lanovky - všetko potenciálni zákazníci. Zažívame atmosféru nefalšovaného orientálneho trhu.

Zláka nás ťažká vôňa šíriaca sa z jednej uličky. Je lemovaná malými reštauráciami, varí sa vonku v objemných hrncoch a kotloch na otvorenom ohni. Raj pre gurmánov, pastva aj pre oči. Posedenie vo vnútri je príjemné, zariadenie štýlové, nechýba ani vodná fajka.

Na vyhliadkovej terase v susedstve vrcholovej stanice lanovky je množstvo atrakcií. Sú tu sokoliari, veštkyne, predavači suvenírov. Za poplatok vás dobiedzaví fotografi zvečnia v uniformách z druhej svetovej vojny so samopalom a vojenskom džípe, skutoční Tatári vás zvezú na ťave a najmä koňoch. A výstup na Aj-Petri a pohľad z neho len umocní celkový dojem.

Všetko má svoj koniec, aj my sa lúčime. Jazda autom dolu po nekonečných úzkych serpentínach je zážitkom, vodičov určite na konci bolia ruky. Na zvyšok dňa máme naplánovaný výstup na Roman Koš, najvyšší vrchol na Kryme (1 545 m n. m.). Noc strávime v súkromnom kempe v Alušte.

Celý nasledujúci deň nám zaberie Demerdži Jajla. Z prímorskej Alušty nás autobus vyváža do dedinky Lučistoje. Do roku 1927, kedy ju pri zemetrasení zasypali utrhnuté obrovské skalné bloky, stála na úpätí Demerdži.

Postupne zdoláme vrchol Južnej Demerdži (1 239 m) a vyšší Severnej Demerdži (1 359 m) a na sklonku dňa zídeme na cestu v Angarskom priesmyku (752 m). Cestu, ktorá zo Simferopolu do Alušty prekonáva Krymské hory, vybudovali v rokoch 1824-1826 vojenskí stavitelia. Zaujímavosťou je, že po celej trase vedie trolejbusová linka (zrejme najdlhšia na svete). Na noc nás prichýli kemp v lese na druhej strane cesty.

Záverečný deň na Kryme. Začína výstupom na planinu Čatyr Dag a jej najvyšší vrchol Eklizi-Burum (1 527 m). Nižšia časť Čatyr Dagu má nerovný reliéf, jej povrch je pokrytý viacerými závrtmi, ktoré majú priemer až 300 m a hĺbku 50 m. Je málo zalesnená, v bukových porastoch sa ukrývajú vchody do priepastí a jaskýň. Najznámejšou sprístupnenou z nich je Mramornaja, ku ktorej vedie aj prístupová cesta. Do strediskovej predajne s posedením dovážajú aj pivo.

Opúšťame Krym, ale na Ukrajine zostávame. Presúvame sa pod najvyšší vrch krajiny, Hoverlu. To sme už v Karpatoch, v kraji Huculov. V Zakarpatí ešte zvládneme obidva vrcholy Syvulje v Horhanoch a cez Užhorod sa vraciame domov. Unavení, ale bohatí o nové zážitky pre nás z akiste exotického prostredia. Hoci prvoradým cieľom cesty bola horská turistika, radi sme sa zoznámili s pôvodným i súčasným životom a kultúrou obyvateľov Krymu.