Hory Bernské Alpy / Berner Oberland a turistika

Bernské Alpy / Berner Oberland - za krásami Bernských Álp (1)

Južne od tmavomodrých vôd Thunského a Brienzskeho jazera smerom k údoliu Rhôny sa rozprestiera malebný kraj plný prírodných krás - Berner Oberland (Bernské Alpy). Jeho majestátnu,veľhorskú časť tvoria mohutné ľadovo skalné hradby Schreckhornu (4 078 m), Wetterhornu (3 701 m) a najvyššieho z nich Finsteraarhornu (4 274 m). Ale najpozoruhodnejší masív tvoria tri ľadovcovo snežné vrcholy: na severozápade divoký Eiger (3 970 m), uprostred Monch - "Mních" (4 099 m) a na juhozápade Jungfrau - "Panna" (4 158 m).

Romantickou nádherou ovplýva aj podhorie Bernských Álp so zvetralými skalnými vežami, rozoklanými horskými chrbtami a s masami kamenných morí na ich úpätí. Skalnými tiesňavami sa valia horské riavy a bystriny napájané vodami z topiacich sa ľadovcov, ktoré tvoria mohutné vodopády a malebné jazerá pod horami.

Locus inter lacos

Medzi Brienzskym a Thunskym jazerom leží neveľké päťtisícové mestečko Interlaken, jedno z najvýznamnejších stredísk turistiky, rekreácie a zimných športov v oblasti. Svojou polohou medzi dvoma jazerami (odtiaľ pochádza aj jeho názov prevzatý z latinského Locus inter lacos - "miesto medzi jazerami") s panorámou horských štítov na horizonte patrí k najkrajším mestám vo Švajčiarsku.

Čtěte také: Podzim v Jižním Tyrolsku: Slavnost kaštanů, špekový festival, summit pro…

Krajina v okolí Interlakenu bola už v dávnej minulosti osídlená románskymi a keltskými kmeňmi, ktoré neskôr vytlačili Germáni. Veľký význam pre mesto malo založenie augustiniánskeho kláštora v roku 1133, ktorý sa v roku 1257 rozrástol o ženský konvent. V 16. storočí bol kláštor s príchodom reformácie zrušený.

Začiatky turistiky v meste a okolí spadajú do 17. storočia,kedy sa začali konať prvé vychádzky a túry do okolitých hôr.

V 19. storočí bol Interlaken spojený železnicou a neskôr cestou s dôležitými mestskými centrami v krajine, čo viedlo k prílevu návštevníkov do oblasti Bernských Álp. Centrom mesta je trieda Hoheweg, prechádzajúca cez námestie Zentralplatz do ulice Bahnhofstrasse. Tu sa nachádza najväčšie množstvo hotelov, obchodov a kúpeľných domov. V kúpeľnom parku stojí kasíno a pri ňom populárne kvetinové hodiny.

Vo východnej časti triedy Hoheweg nájdeme už skôr spomínaný kláštor v ktorom dnes sídli mestská správa. V ňom zaujme predovšetkým rekonštruovaná krížová chodba v podobe z roku 1445 a neskorogotický kostol s novými okennými vitrážami pochádzajúcimi z roku 1950.

V zaujímavom drevenom dome zo 17. storočia nájdeme miestne múzeum turistiky s exponátmi približujúcimi rozvoj cestovného ruchu a turistiky v oblasti Interlakenu. Našu pozornosť si pri prehliadke mesta zaslúžia aj ďalšie drevené stavby, hlavne v predmestí Matten, pochádzajúce zo 16. storočia vyzdobené peknými drevorezbami.

Príjemným spestrením pobytu v Interlakene je plavba po Thunskom jazere. Obidve jazerá, Brienzske a Thunske boli kedysi v dávnej minulosti spojené a pretekala nimi rieka Aare. Neskôr došlo k ich oddeleniu zosuvom naplavenín z riek Lombach a Lutschine.

Prístavisko výletných lodí nájdeme hneď vedľa železničnej stanice Interlaken West, v ktorej končí väčšina medzinárodných rýchlikov. Plavba do Thunu ležiacom na druhom konci jazera trvá okolo troch hodín. Loď striedavo pristáva na obidvoch brehoch jazera, kde sa nachádzajú mondénne rekreačné strediská s kotviacimi jachtami a motorovými člnmi.

Mesto Thun leží na brehoch rieky Aare v miestach, kde rieka opúšťa vody jazera. Jeho maskotom je drak s ktorým sa tu stretneme na každom kroku, či už v životnej veľkosti alebo v miniaturizovanej forme v podobe množstva suvenírov. Podobu draka majú aj niektoré výletné lode premávajúce po jazere, čo je vítanou atrakciou predovetkým pre detských návštevníkov mesta, ktoré bolo založené Keltmi. Tí mu dali meno Dunum, čo v preklade znamená "pahorok" a z tohto názvu neskôr vzniklo pomenovanie Thun.

Od zahringenských grófov prešlo mesto neskôr do vlastníctva rodu Kyburgov a potom od roku 1384 patrilo k mestu Bern. Spolu s Interlakenom a Luzernom patrí k najkrajším švajčiarskym mestám,pričom sa môže popýšiť mnohými architektonickými pamiatkami.

Na pravom brehu Aary stojí na návrší, ktoré dalo mestu pomenovanie, pekný hrad z roku 1191. Hrad so štyrmi rohovými vežami je jedinou zachovanou donjonovou stavbou v krajine. V minulosti bol hrad viackrát rekonštruovaný a prestavovaný. Dnes v ňom sídli historické múzeum. Smerom na západ od hradu objavíme Amtschloss, niekdajšie správne centrum bernských richtárov, pochádzajúce z roku 1429.

V tejto neskoro gotickej budove je v súčasnosti galéria. Na tom istom návrší stojí aj gotický kostol od ktorého je pekný výhľad na Thunské jazero a za ním sa týčiaci vrchol Jungfrau. Pozoruhodnosťou mesta je tiež radnica na námestí Rathausplatz pochádzajúca z roku 1589 a prestavaná v roku 1685 s fontánou od ktorej sa nám ponúka zaujímavý pohľad na Thunský hrad.

Ľavý breh rieky Aare zaberá moderná časť mesta so železničnou stanicou a administratívnymi budovami. Z historickej časti Thunu sem vedie architektonicky zaujímavý drevený krytý most postavený v roku 1862.

Údolím Lutschiny

Keď zanikla éra kočov, dostavníkov a konských povozov, hlavným východiskom do divokého a romantického sveta Bernských Álp sa stala železničná stanica Interlaken Ost. Z nej aj dnes vychádza dvadsaťdeväť kilometrov dlhá úzkorozchodná ozubnicová trať spoločnosti Berner-Oberland Bahnen, vedúca údolím rieky Lutschiny, sprevádzkovaná v roku 1890.

V stanici Zweilutschinen sa trať ozubnicovej železnice rozdvojuje, hlavná vetva vedie údolím "bielej" Weisse Lutschine do Lauterbrunnenu, vedľajšia vetva odbočuje údolím "čiernej" Schwartze Lutschine do Grindelwaldu.

No ešte pred príchodom do stanice Zweilutschinen sa na chvíľu zastavme v železničnej stanici Wilderswil a urobme si výlet na atraktívny vrchol Schynige Platte. Zo stanice Wilderswil naň vedie atraktívna horská sedem kilometrov dlhá ozubnicová trať prekonávajúca výškový rozdiel 1 373 metrov.

Hneď za stanicou prechádza trať tridsať metrov dlhým priehradovým mostom na druhý breh Lutschiny a potom sa už ďalej strmo šplhá úbočím horského masívu Schynige Platte skalnými zárezmi, po oporných múroch, prechádzajúc štyrmi tunelmi až na vrcholový hrebeň nazývaný Alpengarten (Alpská záhradka) s nádhernými panoramatickými výhľadmi na všetky svetové strany.

Po návrate z tejto exkurzie pokračujeme "minivláčikom" ozubnicovej dráhy ďalej údolím Lutschiny a za štvrťhodinu prichádzame do konečnej stanice Lauterbrunnen. Obec, žijúca tak trochu v tieni slávnejšieho Grindelwaldu, je známa predovšetkým svojimi klimatickými kúpeľmi, ale tiež ako obľúbené stredisko turistiky, horolezectva a zimných športov. Lauterbrunnen leží v príjemnom vysokohorskom prostredí, v nadmorskej výške 776 metrov, v hlbokom ľadovcovom údolí už spomínanej rieky Weisse Lutschine.

Priamo nad ním sa zo skalnej steny s hukotom rúti impozantný, tristo metrov vysoký vodopád Staubbachfall, ktorý vidíme priamo z terasy "nášho" penziónu Chalet im Rohr. V minulosti bolo možné obísť vodopád tunelom vysekaným v skalnej stene za ním, dnes je však tento chodník z dôvodu nebezpečenstva padania skál uzavretý.

V Lauterbrunnene môžeme navštíviť aj neveľké no milé, domáckou atmosférou pôsobiace múzeum s voľným vstupom, ktoré návštevníkom svojimi expozíciami približuje neľahký život v zabudnutých alpských údoliach počas minulých storočí.

Štyri kilometre na juh od Lauterbrunnenu sa nachádzajú zaujímavé Trummelbašské vodopády, jediné sprístupnené vodopády v Európe rútiace sa ni povrchom ale vnútrom skalného masívu, ktoré odvádzajú vodu z mohutných ľadovcov vrcholov Eiger, Jungfrau a Monch.

K prehliadke vodopádov sa návštevníci najprv vyvezú nahor krátkou pozemnou lanovkou a potom už schádzajú dolu po schodoch a rebríkoch cez vyhliadkové terasy z ktorých môžu obdivovať úchvatné dielo alpskej prírody. Pokiaľ chceme pokračovať ešte ďalej údolím Lutschiny, dostaneme sa až do poslednej osady v údolí, do Stechelbergu. Tu cesta končí a údolie Lutschiny uzatvárajú zasnežené vrcholky Bernských Álp.

Zo Stechelbergu však vychádza lanová dráha vedúca na 2 970 metrov vysoký Schilthorn. Lanovka najskôr strmo stúpa skalným úbočím do osady Gimmelwald, pre obyvateľov ktorej je jediným dopravným spojením s okolitým svetom. Tu sa jej smer lomí a lanová dráha pokračuje ďalej do obce Murren, ktorá je najvyššie položenou, trvale osídlenou obcou v bernskom kantóne.

Z Murrenu už vedie trasa lanovky priamo nahor, strmým úbočím Schilthornu až do vrcholovej stanice pomenovanej Piz Gloria (Vrchol slávy). K tomuto netypickému pomenovaniu prišla vrcholová stanica lanovej dráhy vďaku nakrúcaniu filmu "V tajných službách Jej Veličenstva" so svetoznámym agentom Jamesom Bondom.

Podľa scenára prenasledoval Bond v ľadovej pustatine Schilthornu nebezpečného a rafinovaného zločinca, ktorý v svojom tunajšom horskom sídle pripravoval bakteriologickú vojnu proti Veľkej Británii. Novobudovaná lanová dráha na Schilthorn sa tak stala dejiskom neuveriteľných dobrodružstiev populárneho Jamesa Bonda a keďže honosná vrcholová stanica lanovky ešte nemala pomenovanie, prevzala zo scenára filmu názov Piz Gloria.

Z Murrenu, ktorý je známy jako "ekologická" obec bez automobilovej dopravy, sa do Lauterbrunnenu vrátime ďalšou zaujímavou horskou železnicou,ktorá vedie nad údolím Lutschiny po skalnej rímse na skalných stenách vyrastajúcich z hlbokého údolia tiahnúceho sa pod nami. Murren si už v predminulom storočí obľúbili turisti a rekreanti,no problémom dlho zostávala ich doprava do obce.

Táto bola prístupná len pešo alebo koňmo až do roku 1891, kedy bola do prevádzky uvedená úzkorozchodná železničná trať z Murrenu do stanice Grutschalp. Keďže Grutschalp leží vyskoko na strmej skalnej terase nad Lauterbrunnenom,pre spojenie obidvoch obcí bola postavená pozemná lanová dráha, stúpajúca priamo nahor po murovanom opornom múre s niekoľkými viaduktami.

Spočiatku na pozemnej dráhe zaisťovali prepravu návštevníkov len otvorené osobné vozne, čo najmä počas dlhej alpskej zimy cestujúcim na nálade nepridávalo, no už v roku 1902 bola trať elektrizovaná a otvorené vozne boli nahradené krytými.

Pod stenou smrti

Horské strediská Lauterbrunnen a Grindelwald sú od roku 1893 spojené úzkorozchodnou ozubnicovou železnicou spoločnosti Wengernalpbahn. Z hlbokého údolia rieky Lutschiny v ktorom Lauterbrunnen leží, stúpa trať ozubnice strmo nahor členitým terénom po príkrych svahoch, cez početné rokliny a horské potoky prechádzajúc obcami Wengernalp a Wengen až do vrcholovej stanice zubačky Kleine Scheidegg, ktorá leží na úpätí piateho najvyššieho vrcholu Bernských Álp, majestátneho Eigeru.

• Dokončení článku