Melón

Tak vám treba, debili, a máte dožrané

Leto vrcholilo a na Chate pod Suchým sa menili hostia ako na jarmoku. Sila Dederónov z Vrátnej sa každodenne vytiahla vlekom do Snilovského sedla a potom hrebeňom prešla až na našu chatu, tam si dala aspoň pár borovičiek, niekoľko pív a niečo od hladu. Peronál chaty makal ako divý. Varili sme (naozaj) domáce klobásy, smažili hemendex, zohrievali kapustnicu, guláš a bolo nám dobre. Veď všetci sme vedeli, že na svoj plat si musíme zarobiť a občasné poldeci horcovej od spriateleného turistu alebo od naturalizovaného Dederóna nám dvíhalo náladu. Obrat tovaru bol obrovský a preto chatár takmer každý deň chodil s gazom dolu do Varína a hore vozil debny s pivom, čerstvý chlieb, vajcia, slaninu a mäso, a všetko, čo prevádzka vyžadovala.

***

Ani toho dňa nebolo inak. Okolo štvrtej odpoludnia sme začuli zavýjanie motora gazíka a vedeli sme, že chatár Tóno je tu asi o desať minút. GAZ sa vynoril spoza zatáčky a za chvíľu už nás chatár Tóno dirigoval:

"No čo, vy hniloby, hnijete? Zasa nič nerobíte? Ja to tu asi rozpustím a zriadim tu múzeum v prírode, lebo tu už naozaj nikto nič nerobí." Na ten popud som mu podal jednu horcovú, on ju tam založil a bolo zasa dobre.

Sklopili sme zadnú stenu na gaziku a začali vynášať a ukladať tovar. Pivo v debnách na 101-ničku, mäsko do plynových chladničiek, zeleninu do skladu, tak, ako sme boli navyknutí. A potom Tóno hovorí: "A teraz pakujte hore do kuchyne, pretože mám pre vás prekvapenie, aby ste vedeli, že myslím aj na personál."

Boli sme už na hocičo navyknutí a svet nám bol gombička, ale keďže chatár sa chcel prejaviť ako ľudomil, tomu sme predsa nemohli brániť. Roztriedili sme dovezený tovar a sadli do kuchyne, kde sme mali, podľa nášho veliteľa a vládcu Tóna, čakať na jeho prekvapenie. Chatár Tóno vošiel do kuchyne, v rukách mal niečo obrovské zakryté utierkou, položil to na stôl a povedal: "Aby ste si nemysleli, že som odľud, a že nemám vzťah k personálu, kúpil som vám ten najväčší melón, aký som našiel na žilinskom trhovisku. Vy zasrani, váži to najmenej osem kíl a tak buďte šťastní, že som dobrák, a že dbám o vaše radosti, lebo každý iný by sa na vás vykašlal."

Nuž, poviem vám, že na melón sme sa celkom tešili. Nevedeli sme síce, či už je dolu melónová sezóna, ale keď sme videli ten melónisko, tak sa nám zbiehali slinky. Tóno pohybom štátnika odhalil naozaj obrovský melón a keď kuchárka Maja vstala, aby nám ho narezala, tak sa vzoprel a povedal: "Taký obrovský melón by ste vy, Maja, ani nevedeli narezať. Veď vy na Orave viete o melónoch riť. Vy by ste to nakrájala ako kapustu alebo očistila ako zemiak. Dajte sem ten nôž, ja vám to narežem."

Oravka Maja sa zachichotala a poznamenala, že je teda naozaj zvedavá, a nechala chatárovi voľnú ruku. Chatár Tóno zobral poriadny nôž, slávnostne ho vnoril ho do melónu a vtom sa ozval dutý výbuch. Okolo Tóna sa roztrieštila masa hnedočerveného, kvasom smrdiaceho materiálu podobnému, ľudovo povedané, sračke a po oblokoch a po plafóne sa rozšpľachla podobná masa. A potom sa chatár otočil k nám. Po tvári a šatách mu stekala sračka z melónu a tak vyzeral ako z kresleného filmu. Oči mu zablikali z tej vrstvy červeného hnusu, poriadne zahrešil a keď nás videl zvíjať sa v nepredstaviteľnom výbuchu smiechu, povedal: "Tak vám treba, debili, a máte dožrané."

Lenže, nám už to bolo dávno jedno. Baby už boli docikané, my chalani v slzách a od smiechu skrútení pod stolom a Tóno neveriacky pozeral na tú skazu okolo neho. Vyzeral, akoby ho vytiahli zo žumpy. Chatárka sa chvíľu snažila tváriť vážne, ale keď videla manžela, tak sa tak rozchechtala, že sa nedala zastaviť. Bolo to naozaj ako výbuch. Chatár stál pred nami, klipkal očami v tvári nahodenej výbuchom melónu a v šoku. Tá neidentifikovateľná masa stekala po jeho tvári a on dokázal len povedať: "Tak toto si odseriete."

A tak sme si to aj "odsrali". Polovica kuchyne bola zastriekaná a my sme vedeli, že ju budeme musieť vyčistiť.

Chatár Tóno - Dobrák, ktorý nám kúpil melón storočia, sa postavil pod sprchu bez toho, že by sa predtým vyzliekol a smutne pozoroval, ako prúd vody z neho odnáša zvyšky jeho drahocenného melónu. "Zasratú" kuchyňu chaty sme s radosťou a v záchvatoch smiechu do polnoci vyčistili a ráno rýchle premaľovali. Pocikané kuchárky sa včas prezliekli a chatárka vyprala chatárovi šaty a záclonky z kuchyne.

A potom sme preskúmali, čo sa vlastne stalo. Dozvedeli sme sa, že ak sa prezretý melón nejako naruší a zostane na slnku, tak v jeho vnútri začne kvasný proces a počas procesu sa vyvíja kvasný plyn, ktorý vytvára tlak. No a potom stačí najmenšie narušenie povrchu melónu a je z toho výbuch. No a my sme to zažili v tej najlepšej úprave.

***

Toho roku sme už melóny na chate nevideli, ale Tónko-Dobrák nám občas doviezol aspoň nejaké iné ovocie. Také, čo zaručene nevybuchuje.

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.