Průvodce | Karpattreky | Kalendář | Napsat článek | Reklama | Více… |
Poslední aktualizace: 4.2.2025
Treking > Blog > Najlepší trampský pes Dunčo

Najlepší trampský pes Dunčo

Bol to ten najlepší, najmúdrejší a najpriateľskejší pes všetkých našich vandrov

4.2.2025 | Boro Tomis

Je mi jasné, že takmer každý z vás už zažil tú situáciu, keď sa k vám na vandri, či na turistike, pripojil nejaký miestny pes z dediny a išiel s vami pár minút či hodín. Stáva sa to dosť často a je to preto, lebo každý správny pes je tramp a tulák, len niektorí sú už zlenivení a ľuďmi skazení a tak sa po určitom čase vrátia k svojej reťazi za misku žrádla u búdy. Ako aj človek. Nám sa ale stalo niečo, na čo dodnes spomíname a je nám naveky jasné, že ten pes bol najväčší a najmúdrejší psí tramp na celom trampskom nebi.

***

Bolo to tak. V roku 2004 sme si urobili vander do Veporských vrchov. Ale nie hrebeňovku, ale po "podhorí" vrchov, tam, kam sme vždy pozerali z hrebeňa a hovorili sme si, že raz si to tam musíme prebehnúť. A tak sme sa tam vybrali.

Naša trasa bola zhruba následovná: Hriňová, Málinec, Ďubákovo, Kokava nad Rimavicou, Havrilová, Háj, Látky Dobroč, Mýtna. Je to krásny vandrácký kraj so širokými lúčnými chrbátmi, s dostatkom vody, ale i s dedinskými krčmami s obstojným pivom.

Najlepší trampský pes Dunčo

Keď sme opúšťali rekreačnú oblasť Háje, kde sme si v chate Šport dali zo dve pivká, pripojil sa k nám pekný, biely pes, asi tak prostrednej veľkosti. Trochu ako Goro, ktorý sa v tých časoch objavoval na obrazovkách. Na krku mal obojok a tak sme boli presvedčený, že po určitom čase sa zvrtne a zamieri nazad domov.

Z osady Háj stúpa červená značky pomerne strmo hore lesom. Náš priateľ pes si to pekne šliapal pred nami, len občas sa obzrel a skontroloval či ideme za ním. Chodník prekrižoval akýsi starý plot a my sme mysleli že pes tu bude končiť. Ale kdeže. Len sa na nás obzrel a skokom z miesta sa preniesol cez plot.

Asi po hodinke, či neskôr, sme vyšli cez krásne horské hrebeňové lúky až na najvyšší kopec Drahová - 1 118 m. Výhľady odtiaľ boli nádherné a my sme sa na pár minút zvalili do trávy a obdivovali hrebeň Veporských vrchov, Klenovský Vepor až po Tlstý Javor. Psisko si ľahol do trávy vedľa nás a keď sme si ukazovali do diaľky, tak krútil hlavou spolu s nami ako pozorovateľ. Smiali sme sa tomu, ale páčilo sa nám to.

Po chvíli sme sa zdvihli, a pokračovali k horárni Kremeňovo, kde bola na mape značená voda. No namiesto horárne tam bolo iba spálenisko a malá šopka na drevo, ale studnička s vodou bola perfektná. Ihneď sme sa rozhodli, že v krásnom širokom a plytkom sedle zostaneme spať. Postavili sme si prístrešok, nazbierali drevo na oheň a uvarili akúsi večeru.

Pes bol stále s nami. Najprv sme mu chceli dať nejaké jedlo, ale potom sme si povedali, že mu nič nedáme, len aby sme ho trošku prinútili vrátiť sa domov. Pes sa v pohode natiahol u ohňa, nesomroval, nepýtal si jedlo a bol úplne spokojný. Boli sme presvedčení, že ráno bude preč A tak sme sa šuchli do spacákov a spali.

Noc bola teplá, bez rosy a vetra, plná hviezd a tajomných zvukov. Keď sme ráno zobudili, bol pes stále s nami. A tak sme ho pekne pozdravili, čo privítal točením chvosta a nám bolo jasné, že keď strávil noc s nami u ohňa, musíme ho pohostiť a dať aj jemu čosi zajesť na raňajky. Môj kamoš Štela hovorí: "Keď už je s nami, musí dostať aj nejaké meno. Keď som bol malý a sledoval som v televízii slovenské rozprávky, tak tam sa každý pes menoval buď Dunčo, alebo Zahrajko. A tak sa musí menovať aj náš pes." No a tak sme mu odopli obojok a dali meno Dunčo.

Treba povedať, že na to meno pes bezchybne reagoval už asi za pol hodinu. Hneď pochopil, že je to jeho meno a nám bolo úplne jasné, že je na to meno patrične hrdý. Keď sme vyrazili na trasu, Dunčo bežal pred nami. Sem tam si niekam odbehol z cesty, ale vždy sa vrátil nazad. Hrebeňom viedla pekná lúčna cesta, ktorá kde-tu odbočovala do miestnych lazov a dediniek. V takom prípade Dunčo vždy sám od seba zastal na križovatke s hlavou otočenou ku nám a čakal. Stačilo len z diaľky ukázať rukou smer, a Dunčo tam vždy správne odbočil. Nečudujte sa, veď to bol trampský pes.

Okolo desiatej hodiny sme prišli na kótu Čierťaž, kde sme si zasa urobili kochačku a Dunčo nám ležal pri nohách a pozoroval krajinu a počúval nás. Za týmto kopcom sa červená značka stáča na juh k sedlu Prašivá s turistickou chatou. Zrazu sme zbadali, že oproti nám ide lúkami konský záprah s ľahkým vozom na gumených kolesách a na kozlíku sedia dvaja chlapi. Keď ich zbadal náš Dunčo, okamžite sa otočil a bežal ako strela nazad. Keď pribehol k prvej remízke s kríkmi, pustil sa okolo nej dolu a nám zmizol z očí. Bolo jasné, že tých dvoch na voze nechce ani vidieť a ani stretnúť.

A máme po kámošovi, povedali sme si. Lenže keď povoz prešiel okolo nás, Dunčo sa vynoril z kríkov u cesty, pozrel sa na nás a celkom jasne sa smial. To je borec, hovorili sme si a pokračovali k turistickej chate. Bolo asi tak poludnie, keď sme tam dorazili. Na terase chaty bolo pomerne plno, ale dve miesta sme si našli a dopriali si nejaké pivko a aj slušné jedlo. Dunčo išiel na terasu pekne a bez obáv s nami. Zaľahol si pod stôl a vyčkával.

Dvaja páni u susedného stolu si ho všimli a keď odchádzali, tak jeden na neho hafol. A ten druhý mu hovorí: Daj tomu psovi pokoj, konečne je tu nejaký dobre vychovaný pes ktorý neobťažuje a nerobí problém v reštaurácii a ty do neho vyrypuješ". No poviem vám, že v tom okamžiku sme boli na nášho Dunča úžasne hrdí. Od čašníka sme si vyprosili nejaké kostičky pre Dunča, zaplatili sme a išli ďalej.

Kúsok za kopcom Bykovo (1 110 m) sa cesta začala spúšťať, najprv mierne a potom veľmi prudko k potoku, ktorý sme prebrodili kamennou lávkou a začala strmo stúpať zarasteným chodníkom. Zrazu Dunčo pred nami zastavil ako keby zmrzol na mieste. Pridusene vrčal a na celom chrbáte mal naježenú srsť. Začali sme kričať a búchať palicami, lebo sme sa obávali medveďa. Ale nič sa nikde nepohlo, len náš Dunčo už nešiel popredu, ale celý úsek vo vysokej burine išiel za nami. Bohvie, čo zacítil, vraveli sme si.

Pokračovali sme po zelenej až sme sa priblížili k dedine Žihlava, kde bol na kraji obce celkom pekný penzion Stará Čárda. Zabočili sme k nemu, ale náš Dunčo sa kdesi stratil. Sadli sme si k pivku vonku na terase a spozorovali sme dve obrovské dogy za plotom penziónu. Ahá, tak toto je asi dôvod, prečo sa Dunčo kamsi stratil Asi to tu dobre pozná. A ako tak sedíme, tak zrazu vidíme, že Dunčo sa vynoril s kríkov, krátko na nás hafol a zasa sa stratil. Normálne nám dal na vedomie, že je stále poblíž. Úžasný pes. Večer sa blížil a my sme sa pobrali kdesi prespať. Kúsok nad dedinou bola retranslačná veža s oplotením, pekne obrastená kríkmi a borovicami. Tam sme si urobili dnešný kemp a samozrejme, že Dunčo s nami.

A prišiel posledný deň nášho vandru. Na raňajky dostal Dunčo takú dávku, že mal brucho ako keby zhltol balón. Dali sme mu takmer všetko čo sme ešte mali v batohoch, lebo sme vedeli, že najneskôr poobede budeme v autobuse smerom domov. Poľnými a lesnými cestami sme klesali dolu do "civilizácie" až do obce Dobroč a odtiaľ už len krížom cez polia do obce Mýtna. Cez plytké sedielko sme tam boli za pol hodinky.

A teraz nastala chvíľa, kedy sme sa museli rozlúčiť s Dunčom. Ten pes už vedel čo asi príde."Poď sem, Dunčo, hovoríme mu, my už musíme odísť a tak sa kamarát náš musíš vrátiť do svojho sveta, ktorý ti závidíme." No a potom sme mu rukou ukázali, kam má bežať, on chvíľu váhal a potom sa rozbehol nazad.

Už sme kráčali ďalej keď sme začuli silný brechot. Otočili sme sa a videli sme, že Dunčo, už potichu, stál na vyvýšenom okraji cesty, vypnutý ako na výstave psov, chvostom pomaly ale do široka mával do strán a pozeral na nás. Ahój Dunčo, ahój, kričali sme. A on zrazu len veľmi silno brechol, otočil sa a ako blesk upaloval preč. Stáli sme tam ako dvaja debili a emócie s nami lomcovali . Potom som siahol Štelovi do bočného vrecka batohu kde mal od včera natankovaný rum v pleskačke a na dve kolá sme ju vyzunkli. "Človeče, hovorím, ten pes sa s nami normálne prišiel rozlúčiť."

***

Už nikdy sme nášho Dunča nevideli a nikdy sme sa nedozvedeli o jeho osude. Ale stále je nám jasné, že to bol ten najlepší, najmúdrejší a najpriateľskejší pes všetkých našich vandrov. Skrátka tramp.

Treking.cz - diskuze

Diskuse k tomuto článku

přidat názor


Reklama
Steblová skala Úplněk Chata Arnika Strečno Jeseníky, ubytování Východ Slunce Bouda Jelenka Nízké Tatry, ubytování Bezděz Házmburk Venušiny misky Šomoška Elbrus Apogeum Téryho chata Mohelenská step Orlické hory, ubytování Spacáky Mont Blanc Mléčná dráha Štefánička Šútovský vodopád Zubštejn Karlštejn Kamenná chata Ďurková Uran Jarní prázdniny Ledňáček Wildspitze Hrad Lichnice Veveří Pozitron Batohy Cumulonimbus Trekové boty
Beskydy | Bílé Karpaty | Blatenská pahorkatina | Brdy | Broumovská vrchovina | Česká Kanada | České středohoří | České Švýcarsko | Český les | Český ráj | Děčínská vrchovina | Doupovské hory | Drahanská vrchovina | Džbán | Hanušovická vrchovina | Hornosvratecká vrchovina | Hostýnské vrchy | Chřiby | Javorníky | Jeseníky | Ještědsko-kozákovský hřbet | Jevišovická pahorkatina | Jizerské hory | Králický Sněžník | Krkonoše | Krušné hory | Křemešnická vrchovina | Křivoklátská vrchovina | Litenčická pahorkatina | Lužické hory | Nízký Jeseník | Novohradské hory | Orlické hory | Pálava | Podbeskydská pahorkatina | Podyjí | Rakovnická pahorkatina | Ralsko | Rychlebské hory | Slavkovský les | Slezské Beskydy | Smrčiny | Svitavská pahorkatina | Šluknovská pahorkatina | Šumava | Švihovská vrchovina | Vizovická vrchovina | Vlašimská pahorkatina | Vsetínské vrchy | Východolabská tabule | Zábřežská vrchovina | Zlatohorská vrchovina | Ždánický les | Železné hory | Žulovská pahorkatina | Belianské Tatry | Branisko | Bukovské vrchy | Burda | Cerová vrchovina | Čergov | Čierna hora | Chočské vrchy | Kremnické vrchy | Krupinská planina | Kysucké Beskydy | Laborecká vrchovina | Levočské vrchy | Ľubovnianska vrchovina | Malá Fatra | Malé Karpaty | Muránska planina | Myjavská pahorkatina | Nízké Tatry | Ondavská vrchovina | Oravská Magura | Oravské Beskydy | Ostrôžky | Pieniny | Podunajská pahorkatina | Pohronský Inovec | Polana | Považský Inovec | Revúcka vrchovina | Roháče | Slanské vrchy | Slovenský kras | Slovenský ráj | Spišská Magura | Beskydy | Stolické vrchy | Strážovské vrchy | Starohorské vrchy | Šarišská vrchovina | Štiavnické vrchy | Tribeč | Velká Fatra | Veporské vrchy | Vihorlat | Volovské vrchy | Vtáčnik | Vysoké Tatry | Východoslovenská rovina | Zemplínské vrchy | Žiar
Služby Horská seznamka Outdoor bazar Ztráty a nálezy Archiv článků Spolupracujeme Počasí Satelitní snímky Fotogalerie Turistická mapa Kalendář turistických akcí Treky České hory Slovenské hory Alpy Karpattreky Rumunské hory Ukrajinské Karpaty Asijské hory Severské země Turistika s dětmi Balkánské a evropské hory Ubytování Horské chaty, české hory Slovenské chaty Penziony, hotely Ubytování online Alpské chaty České kempy Slovenské kempy Chorvatské kempy Kempy, Slovinsko Ukrajina, Rumunské hory Výlety Skalní města a skály Naše vrcholy Rozhledny České hrady Slovenské hrady Jeskyně Vodopády Sedla a doliny Členění Slovenska Geomorfologické členění ČR Výlety Přehled našich pohoří Sopky v ČR Karpaty Alpy Ledovcová jezera Památky a zámky Větrné mlýny Čedičové varhany Viklany Bludné (eratické) balvany Ostatní Cestování, cestopisy Horolezectví Cykloturistika Snow Soutěže Příroda, fauna a flóra Vesmír, astronomie Produkty Testujeme Outdoor vybavení, poradna
TOPlist