Vreteň, Kysucká vrchovina

Ak prechádzate cez Kysucké Nové Mesto vlakom alebo autom smerom na Žilinu, zaujme vás po ľavej strane zakončenie Kysuckej hornatiny mohutným zalesneným hrebeňom. Jeho najvyšší vrchol dosahujúci takmer 820 m mal donedávna celkom výstižný názov Veľké Vreteno. V súčasnosti sa musí uspokojiť skrátením na Vreteň.

Na vrchol vedie jediný turistický chodník už od železničnej stanice okresného mesta. Zelená značka prechádza po moste cez rieku Kysuca do Radole, kedysi časti Kysuckého Nového Mesta, dnes samostatnej obce. Prvú informáciu dostaneme z tabule, ktorá je začiatkom náučného chodníka vybudovaného obcou.

Náučný chodník

Nevedie síce na Vreteň, ale takmer na jeho konci možno postupne vystúpať po hrebeni neznačeným chodníkom. Ako uvádza informačná tabuľa, náučný chodník je určený najmä žiakom vyšších ročníkov základných škôl. Zrejme ho majú metodicky zakomponovaný do učiva príslušného prírodovedného predmetu. To nám však nebráni, aby sme sa aj my vydali po jeho jednotlivých zastávkach, ktorých je celkom šesť (Radoľa, Vadičovský potok, Hučidlo, Bučiny, Bradlá a Vadičovská dolina), aj keď posledné z nich sú už mimo náš plánovaný výstup. Prvou zastávkou je ešte v obci Radoľa štýlový rázcestník so smerovými šípkami. Jedna z nich upozorňuje na neďaleký kaštieľ.

Kaštieľ v Radoli

Pochádza z druhej tretiny 16. storočia, čím sa radí medzi najstaršie historické stavby na Kysuciach. Zo stredovekej obytnej dvojpodlažnej veže (každé podlažie malo len jednu izbu) štvorcového pôdorysu sa prestavbou v polovici 17. storočia stalo zemianskeho sídlo. V jeho okolí vznikli hospodárske budovy (stodoly, stajne, mlyn, pivovar s chmeľnicou, píla), ovocná záhrada a rybníky. V novodobých dejinách sa renesančná budova po rekonštrukcii stala súčasťou Kysuckého múzea v Čadci (1983). Od roku 2002 sú tu stále expozície - na prízemí kaštieľa Staršie dejiny Kysúc, na poschodí Meštianske bývanie na Kysuciach. Miestnosť suterénu je k dispozícii príležitostným výstavám. Objekt je kultúrnou pamiatkou. K dispozícii sú rôzne suveníry a predmety, pre držiteľov pasu Matúšovho kráľovstva aj pečiatka Radoľského panstva.

Výstup a výhľady

Vreteň či Veľké Vreteno?

Zeptejte se místních turistů a dozvíte se. Místní turisté používají pojmenování Veľké Vreteno a ne Vreteň, stejně jako Liptáci neřeknou jinak než Malinô Brdo a Jalovecká dolina a ne dnes v mapách používané Málinné či Jalovská dolina. Teorie je pěkná věc, ale praxe je věc jiná. Ta druhá jmenovaná se navíc opírá o kulturní tradice a zvyklosti, "unifikovaný" Vreteň si vymysleli pánové v Bratislavě. Možná by již stálo za to, kdyby se slovenská turistická obec (a věřím, že by je přátelé z ČR také podpořili) hlasitě ozvala proti mršení geografických názvů, které absolutně nerespektuje domorodé názvy. Místní se bouří a sepisují petice (například v případě Jalovecké doliny v Západních Tatrách), ale Bratislava je asi příliš daleko … -OB-

Pri základnej škole sa zatiaľ spoločné značenie končí. Zelená značka vedie vpravo, značka náučného chodníka vľavo, proti toku Vadičovského potoka, po jeho ľavom brehu. Miestami sa potok zarezáva hlbšie, breh je strmý, chodník chvíľami ako na húsenicovej dráhe. Neskôr prejde do úrovne rozsiahlej roviny, kde naším posledným bodom putovania po NCH je cesta, vedúca k chate pod Veľkým Ostrým. K vlastnej ceste ani zachádzať netreba, ale odbočiť vpravo do svahu a pokúsiť sa nájsť hrebeňový chodník.

Stúpanie je prudké, zatiaľ pomedzi porasty a stromy, teda bez výhľadov. Tie však prídu. Asi v polovici hrebeňovej cesty k vrcholu sa nám vďaka polomu pri pohľade vľavo odkryje Veľké Ostré, pod ním chata a časť obce Lopušné Pažite (archeologické nálezy z tejto obce sú súčasťou expozície v kaštieli), vzadu Steny, Holý vrch a samostatne sa vypínajúca Ľadonhora. Ak sa zahľadíme viac do diaľky, zbadáme Veľký Rozsutec a od neho ďalšie vrcholy Malej Fatry.

Vrchol a okolie, zostup

Ak by v mieste najvyššieho bodu nebola zároveň vyznačená výšková kóta, len ťažko by sme ho v mierne zvlnenom teréne našli. Vrcholová a smerová tabuľa sú postaršie, umiestnené na kmeni jedného zo stromov. K dispozícii je vrcholová schránka. Vrchol je kvôli stromom bez výhľadu, čiastočný pohľad na Javorníky je možný po pár krokoch na západ, kde sa terén už zvažuje. Dokonalejší výhľad na Kysucké Nové Mesto a Javorníky umožňuje odpočinkové miesto s dreveným krížom neďaleko vrcholu. Podľa čerstvých kvetov pri kríži býva toto miesto často navštevované.

Miesto je už na zostupovej trase vyznačenej zelenou turistickou značkou. Chodník klesá severným svahom hrebeňa serpentínami, treba na krátkom úseku zdolať takmer 500 m. Zatiaľ čo vo vrcholovej časti Vreteňa sú stromy listnaté, v dolnej časti prevládajú ihličnaté stromy. Z okraja lesa prejdeme lúkami (v lete sa žltia púpavami) už nad Radoľou, odkiaľ je ešte stále vidno hrebeň Stien, Holý vrch a Ľadonhoru. V obci je niekoľko chránených stromov, k dispozícii sú viaceré miesta na občerstvenie.