Rosszähne, Dolomity a horská turistika

Horská turistika v Dolomitoch

Pohľad na konský chrup nie je z tých zážitkovo najpríjemnejších, čo však neplatí o pocitoch v sedle horského hrebeňa Konské zuby. Práve takto výstižne je pomenovaná skupina skalných vežičiek na rozhraní Južného Tirolska a Tridentska, v miestnom jazyku Rosszähne, resp. Denti di Terrarossa. Najvyšší bod dosahuje výšku 2 655 m, spomínané sedlo (Rosszahn Scharte) 2 499 m. Patrí do oblasti Schlern - Rosengarten v Dolomitoch.

Pri plánovaní prechodu z náhornej plošiny Seiser Alm k horskej chate Tierser Alpl Hütte a následným zostupom cez Bärenloch do údolia Tschamintal sa pre výstupovú časť núkali k chate dva varianty. Približne od horského hotela Panorama zvoliť pohodlnejšiu cestu č. 7, ktorá obchádza spomínaný horský hrebeň (výbežok Malknecht), alebo zvoliť trasu č. 2, ktorá privedie k do sedla šplhajúcim sa serpentínam a neopakovateľným výhľadom. Keďže k tejto turistickej akcii som prehovoril k spoluúčasti svoju švagrinú Lenku, záležalo priamo v teréne na nej, ku ktorej alternatíve sa prikloní.

Svoju "základňu" máme v podhorskej obci Tiers, odkiaľ sa necháme prepraviť pravidelnou autobusovou linkou 176 do Seisu k stanici visutej kabínkovej lanovky. Spolucestujúcich v autobuse nám robí skupina turistov v pokročilejšom veku, zrejme dôchodcovia, pochádzajúcich niekde z britských ostrovov (Na parkovisku pred hotelom Cyprianerhof v Tierse stojí zájazdový autobus s GB). Na náš vkus správajú sa začudovane ticho, angličtinu počuť len ako sprievod ich úžasu. So zatajeným dychom totiž nesledujú okolitú krajinu, ale sú akoby zúčastnení na jazde vodiča.

Čtěte také: Východní Dolomity (2): Sorapis, Lagazuoi, Cinque Torri, Tre Cime di…

Cesta do Völsu cez Ums je síce asfaltová, avšak tak úzka a kľukatá, že umožňuje prejazd len jedného vozidla. Autobusy, ktoré absolvujú túto trasu, ľahko poznať. Sú oproti bežným o niečo kratšie a najmä na bokoch karosérie nesú stopy škrabancov a priehlbenín. Nuž darmo, cez niektoré miesta treba ísť doslova krokom. Na konečnej zožal vodič spontánny potlesk.

Kupujem pre nás dva jednosmerné lístky a vzdušnou trasou sa nechávame prepraviť do strediska Kompatsch (Compaccio, 1 850 m), ležiaceho na najrozsiahlejšej a najvyššie položenej alpskej pastvine. Náhornej plošine kraľuje majestátny Langkofel (Sasso Lungo, 3 181 m) s dvojičkou Plattkofel (Sasso Piato, 2 955 m), vhodne ho dopĺňa rozložitý Schlern (Sciliar, 2 450 m), na opačnej strane jej svahy klesajú do údolia Grödner Tal (Val Gardena).

V stredisku sa chvíľu zdržíme, hoci nič nekupujeme, aspoň si prezrieme pestrú ponuku športových potrieb, suvenírov a občerstvení. Nechýba ani ponuka jazdy v koči s konským záprahom. Pri orientačnej tabuli a smerových šípkach sa zorientujeme a vyberáme si asfaltovú cestičku vedúcu popod sedačkovú lanovku až k horskému hotelu Panoráma (2 009 m). Niekde zblízka, inde z diaľky nás sledujú tu sa pasúce kravy. To aby sme nezabudli, že sme stále na pastvine. Na rázcestí pri Panoráme ma Lenka nesklamala, zvíťazili serpentíny. Od tohto okamžiku sa pohybujeme na území národného parku (Naturpark Schlern-Rosengarten / Parco Naturale Sciliar-Catinaccio).

Na začiatku úpätia stretávame prvé skupinky našich známych z autobusu. Kým sme sa my túlali medzi regálmi obchodíkov, ostrovania zrejme po horský hotel použili lanovku. Na serpentínach nie je veľa miest na predchodenie, ale aj tak sa nám to podarí. Snažím sa ich povzbudiť, zmôžem sa však len na skromné "only slowly". Navzájom sa usmejeme, kým oni oddychujú, ja s Lenkou pokračujem hore.

Sme v sedle. Pred nami rešpekt vzbudzujúci Molignon, ktorého viaceré vrcholy presahujú výšku 2 800 m. Cez tie najvyššie vedie nielen hranica Južného Tirolska s Tridentskom, ale aj zaistená cesta Laurenzisteig. Schádzame na druhú stranu, hľadáme vhodné miesto na menšiu prestávku pre naše fotoaparáty.

Pozvoľna klesáme do sedla Tierser Alpjoch (Passo Alpe di Tires, 2 440 m), kde vo vnútri cieľovej chaty Tierser Alpl zakončíme prvú časť túry skromným obedom.

Úskalia druhej časti túry, pri ktorej len zostupujeme, osobne už poznám. Na chate z tejto strany som už bol niekoľkokrát. Sú len na jej začiatku, prudkom zostupe úžľabinou Bärenloch (Buco d´Orso), kde sú na viacerých miestach natiahnuté oceľové laná. Pri zvýšenej opatrnosti sme úsek úspešne zvládli. Zvyšok je už rutina, najskôr lesnými chodníkmi, potom lúkami lemujúcimi horský potok v údolí Tschamintal (Valle di Ciamin). Pri chate nesúcej meno tohto údolia opúšťame národný park a vchádzame na okraj Tiersu do časti Weisslandbad (1 200 m).

Časová náročnosť (bez prestávok, len chôdza): Kompatsch - Tierser Alpl Hütte: 2 a 1/2 hod, Tierser Alpl Hütte - Tiers (Weisslandbad): 3 hod.