Túra na skalný vrchol Montagne Sainte-Victoire

Túra po stopách majstra Cézanna (1)

Pracovné povinnosti ma priviedli do príjemného juhofrancúzskeho mesta Aix-en-Provence. Nachádza sa asi 30 km severne od prístavného mesta Marseille. Je to celkom príjemné mesto s množstvom fontán, zaujímavou históriou i okolitou prírodou.

A potom je tu ona - krásna, zaujímavá a príťažlivá. Málokto jej odolá. Ani on jej neodolal. Stretol som ho na námestí pri najväčšej fontáne. Vlastne už iba jeho sochu v životnej veľkosti. Je to jeden z najslávnejších rodákov tohto mesta, Paul Cézanne. Vo svojom typickom klobúku a s batohom s farbami, štetcami, plátnom, maliarskym stojanom a slnečníkom sa uberá k tej, ktorá ho tak očarila - Montagne Sainte-Victoire (hora Svätej Viktórie). Venoval jej vyše 70 svojich obrazov…

Čtěte také: Massif Central: Puy Griou - perla Cantalu, Francouzské středohoří

Priznám sa, jej drsná a vyzývavá krása očarila aj mňa. Prednedávnom som o nejakom Cézanne vedel asi toľko, že to bol maliar. No ale keď už som tu tak sa pokúsim vyzvedieť niečo viac. A tú Svätú Viktóriu maľovať síce radšej nebudem, ale určite sa na ňu vyberiem. Veď je tak nádherne blízko…

Predohra

V jedno nedeľné popoludnie som sa vybral na menšiu túru - po stopách majstra Cézanna. Za mestom na pahorku menom Bibémus je pieskovcový lom. Bolo to jedno z obľúbených miest majstra Cézanna, odkiaľ maľoval aj horu Sv. Viktórie, ktorej je tento pahorok vlastne západným ukončením.

Je január a na večer hlásia dažďové prehánky. Ale dovtedy už budem isto späť vhoteli. Do centra to mám tak tri kilometre, potom kúsok za mesto, smer Vauvenargues a pri značke s portrétom Cézanna odbočiť vľavo do strmého kopca.

Stúpanie mi dáva zabrať, za mnou ide mladý pár nedeľných turistov. Na rovinkách ma trochu dobiehajú, ale v stúpaní ich nechávam ďalej od seba. Predpovedané prehánky prichádzajú o niečo skôr a tak hore otvárajú kohútiky s vodou a kropí nás mierny dáždik. Nedám sa však odradiť, lebo predpokladám, že som už dobre za polovicou cesty k môjmu cieľu a, tak či onak, aj keby som sa otočil na cestu späť, pred dažďom ma to neuchráni.

Vytrvalo kráčam do kopca. Asfaltová cesta je dosť úzka, dve autá sa len-len vyhnú. Po stranách cesty vedú súkromné cestičky k domom v riedkom lesnom poraste. Mládežníci idúci za mnou to vzdali, keď prehánka zhustla. Ja som si povedal, že sa nenechám odradiť. Tak sa mi podarilo vyjsť až na plošinu kopca Bibémus. Je tu aj parkovisko, informačné tabule s mapami a vyznačenými turistickými trasami.

Pieskovcový lom je zatvorený. Na informačnej tabuli čítam, že v tomto mimosezónnom čase je návšteva možná každú sobotu o 14.00. Nuž nič to, idem teda ďalej, aspoň si to tu trochu obzriem. Potom som zbadal, že areál lomu je na určitých miestach ohradený iba natiahnutým drôtom vo výške asi meter. Tak teda skúsim sa tam pozrieť aspoň poza bučky, veď čo keď sa sem už nedostanem?

Prekračujem plot a prechádzam sa zákutiami lomu. Je tu aj partia asi 5 skalolezcov. Majú to tu zjavne dobre vybavené, stoličky, nápoje, výstroj, takže sem chodia asi pravidelne. Ja si to obzerám a fotím, ale lom je rozľahlý a nechcem sa tu pridlho zdržiavať.

Pokračujem ďalej. Najprv som plánoval len malý turistický výšľap s tým, že sa vrátim tou istou cestou späť. Lenže som už prešiel dosť veľkú vzdialenosť a nebudem sa predsa vracať rovnakou cestou. Idem na skusy ďalej. A tak schádzam z pahorka opačnou, teda južnou stranou.

Na jednej z križovatiek turistických chodníkov mi smerovník ukazuje že neďaleko, teda 15 min. chôdze, sa nachádza priehrada Zola. Nezdá sa mi to veľa a tak mením smer k priehrade. Chodník je široký, je to vlastne čerstvo prehrnutá cesta červenou hlinou a skalami, a miestami mokrý. Stretávam aj iných turistov. Konečne prichádzam k priehrade. Vybudoval ju otec slávneho spisovateľa Emila Zolu.

Je to unikátna stavba - prvá priehrada oblúkového typu priemyselnej éry. Priehrada je murovaná, teda nie je odliata z betónu. Jej stavba trvala 8 rokov (1847 - 1854) a Zola starší sa jej uvedenia do prevádzky nedožil. Spoločnosť Zolu staršieho na jej stavbe zbankrotovala. Priehrada slúžila ako zásobáreň pitnej vody pre mesto Aix-en-Provence.

Od priehrady sa vraciam 15 min. späť po tom istom chodníku. V istú chvíľu na mňa vyskočí mladé šteňa labradora, veselo vrtí chvostom a mokrými packami mi trochu zašpiní vetrovku červenou hlinou. Pohladkám tohto mladého veselého turistu po hlave a s úsmevom pozdravím jeho doprovod.

Na križovatke chodníkov odbočujem vľavo, smer Tholonet. Neskôr sa však oblúkom vyhýbam tejto dedine, aby som si o nejaké tie 2 - 3 km skrátil už aj tak dosť dlhú túru, ktorá mala byť iba takou dlhšou nedeľnou vychádzkou.

Turistický chodník prechádza do úzkej asfaltovej cesty, ktorá končí na úzkej okreske D 17 vedúcej do Aix-en-Provence. Je dosť nebezpečná, pretože sa kľukatí, na mnohých úsekoch nemá krajnice a tak si dávam veľký pozor najmä v zákrutách. Šťastlivo prichádzam do mesta, kde sú už chodníky. Tu sa môžem pohybovať bezpečnejšie. Prechádzam centrom Aix, vedľa sochy kráľa Reného po course Mirabeau a veľkej fontány fontaine de la Rotonde emblému mesta.

Po príchode do hotela si podľa navigácie zratúvam prejdené vzdialenosti a je to spolu takmer 19 km. No to som veru na začiatku mojej poobedňajšej nedeľnej prechádzky vôbec nepredpokladal.

Zhodnotenie: Táto túra je celkom ľahká, vychádzková. Môžete ju začať v centre Aix-en-Provence, alebo sa odveziete autom - je to smer Vauvenargues, okreska D 10, či autobusom č. 6 na konečnú (Parking les 3 Bons Dieux) a odtiaľ vás mapa a smerovníky navedú na turistický chodník.

Ak sa vám nechce pešo späť do Aix, stačí potom zájsť do dediny Tholonet, na južnej strane kopca, prezrieť si ďalšie pamätné Cézannove miesta (Château noir, Moulin de Cézanne) a nastúpiť na autobus mestskej dopravy. Odporúčam zobrať si fľašku vody, hlavne v lete, prípadne niečo na zahryznutie. Táto trasa je vhodná aj pre cyklistov.

Mapa: Stačí vám mapa mesta Aix-en-Provence, ktorú vám dajú zadarmo v turistickej kancelárii pri veľkej fontáne (la Rotonde).

Internetové stránky: www.aixenprovencetourisme.com.

• Pokračování článku

Starohorské vrchy křížem krážem, dvoudenní túra po…

Starohorské vrchy jako soused mnohem známější Velké Fatry resp. Nízkých Tater stojí tak trochu…

Na Elbrus přes Pik Terskol, výstup na nejvyšší horu Kavkazu…

"Ne! Nechci si to ulehčovat, ani náhodou! Do lanovky mě nikdo nedostane, takový kopec by mě ani…

Klima v době ledové v České republice, vrcholná fáze…

Poslední doba ledová (tzv. würmský či viselský glaciál, podle toho hovoříme-li o alpínském a nebo…

Toulání v Bílých Karpatech, trojdenní putování částí…

Bílé Karpaty jsou pohoří táhnoucí se podél česko - slovenské hranice, konkrétně od měst Púchov či…