Treking > Treky, turistika > Výstup na Lomnický štít (2 634 m), horu ve Vysokých Tatrách
Výstup na Lomnický štít (2 634 m), horu ve Vysokých TatráchKam nevedú turistické chodníky, Vysoké Tatry4.11.2011 | Peter Kráčmer
Na druhý najvyšší vrchol Vysokých Tatier, Lomnický štít 2 634 m n.m., vedie niekoľko výstupových ciest. Najjednoduchšia varianta je vyviezť sa lanovkou. Avšak v tom prípade sa pripravíme o slobodu pohybu v krásnom horskom prostredí a na vrchole si nemôžeme vychutnávať všetky tie pohľady viac než 50 minút. Horolezecké cesty sú zas pre ostrieľaných borcov, ktorí žijú na špagáte. My troška zdatnejší turisti, prezývaní aj vysokohorskí turisti, máme už menšie možnosti. Moja priateľka už dávnejšie, pri plánovaní túr, spomínala Lomnický štít. To bolo ešte pred letom. Celé leto som však bol na inej "planéte" s názvom Švajčiarsko. Po návrate som sa tešil na Tatry, nakoľko som mal určitý deficit hôr a posledné roky som Tatry dosť obchádzal. September bol krásny a teploty boli vysoké. Podnikli sme pár ľahkých túr po značených chodníkoch: Predné Solisko, Kopské sedlo, Furkotský štít… Október bol tiež veľmi priaznivý, aj keď v Tatrách sa vo vyšších polohách nachádzal už sneh. Posledný októbrový piatok s priaznivou predpoveďou na víkend bol tu. Pri plánoch na sobotu bola voľba jasná. Na moju otázku "Kam zajtra do Tatier pôjdeme?" znela jednoznačná odpoveď "Na Lomnický štít." "Dobre," odpovedal som a začal som baliť potrebnú výstroj. Mačky, cepíny, prilby, úväzy, lano, palice a ostatné potrebné vybavenie. Medzi tým sme zvažovali možnosti ako sa dostať do Lomnického sedla. Peši zo Smokovca alebo Lomnice to vychádza časovo rovnako ako lanovkou a pritom sme si mohli dlhšie pospať. A tak sme si výstup uľahčili lanovkou z Tatranskej Lomnice 910 m n.m. na Skalnaté pleso (1 750 m n.m.). Ráno sme sa vyviezli prvou kabínkou o 8.30 na Skalnaté pleso a odtiaľ sme pokračovali peši. Lanovka do Lomnického sedla 2 190 m n.m. nepremávala, nám to však nevadilo. Slniečko už svietilo, bolo príjemne teplo, miestami až moc teplo. Pod nohami sa nám striedal sneh s trávou a skalami. Kochali sme sa výhľadmi na vrchol aj do údolia. Jednoducho ideálny deň. Sneh bol pomerne mäkký a tak sme si mačky nasadili až pod Lomnickou kopou. Pretraverzovali sme k Centrálnemu komínu a tu sme mačky dali späť do batohu. Komín bol čistý, bez snehu. Všetky reťaze aj kramle sa dali využiť na výstup. Keď sme sa dostali do Centrálneho žľabu opäť sme si nasadili mačky, reťaze boli už čiastočne pod snehom. Tu nás dobehla partia ďalších turistov. Z hora sa na nás pozerali "lanovkári" a my sme stúpali k vrcholu. Pritom sme si vychutnávali krásny deň. Na vrchole vládlo bezvetrie, teplé a príjemné počasie. Výhľady boli úžasné na všetky strany. Z údolia sa do tatranských dolín valila nízka inverzná oblačnosť. Po fotení, zaslúženom oddychu a občerstvení sme sa pripravili na zostup. Sneh bol už veľmi mokrý a mäkký ako kaša. Miestami sme sa prepadávali vyše kolien. Slnko nás stále ohrievalo a metre pod nohami nám rýchlo ubúdali. Zišli sme do Lomnického sedla, kde sme si dali pauzu a zbalili sme už nepotrebné vybavenie. Na Skalnaté pleso sme schádzali už s oblačnosťou nad nami. Sneh bol čoraz mäkší a naše nohy mokrejšie každým ďalším krokom. Avšak po tak nádherne prežitom dni nám to bolo jedno. Zišli sme na Skalnaté pleso, nastúpili na prvú lanovkou a zviezli sme sa dole. Celou cestu domov sme sa tešili, že nám ten deň tak parádne vyšiel. Diskuse k tomuto článkupřidat názor zobrazit celou diskusi
Dovolím si zareagovať na posledné dva príspevky, a to takto: Tí, ktorí sa vyvezú na tento tatranský štít lanovkou, môžu tu zotrvať relatívne krátky čas. No keby ten čas dovoleného pobytu hore bol napríklad dve hodiny, určite by významná časť ľudí ku koncu začala už pociťovať nasýtenosť, saturáciu, ich nadšenie by citeľne začínalo opadávať. A je to úplne zákonité, úplne nevyhnutné. Preto takéto „kúpené“ návštevy nemajú väčší, hlbší zmysel, sú veľmi povrchné. Slúžia predovšetkým ako veľmi lukratívny biznis pre prevádzkovateľov lanovky (a podobných zariadení). A práve pre toto má zmysel uvažovať a hovoriť - a písať - o vlastných výstupoch. Len ciele dosiahnuté vlastným úsilím môžu principiálne prinášať hlboké zážitky a vnútorné uspokojenie. Akejkoľvek túre dáva skutočnú cenu práve samotný výstup, spôsob a trasa výstupu, nie vlastný štít. Ani výstup na Lomnický štít „klasikou“ z Lomnického sedla nemôže naplniť takéto očakávania, pretože je technicky nenáročný. Jediné ťažké miesto je zabezpečené umelými technickými prostriedkami. Túto trasu má zmysel používať len ako zostupovú. Ozaj hodnotné výstupové trasy sú však zhruba o jeden stupník náročnejšie, a to predovšetkým alebo skôr z hľadiska psychického než z hľadiska fyzického alebo technického. V zimných (snehových) podmienkach je však práve táto trasa často jediná relatívne bezpečná. * Otázky typu „ako dlho“ a „koľko kilometrov“ sú trochu mimo. Kilometre sa nedávajú na mapách Tatier ani v sprievodcoch (nanajvýš ak veľmi informatívne) práve preto, lebo v týchto horách sú podstatné ČASY. Alebo presnejšie: podstatná je suma časov všetkých úsekov trasy, ktorú chceme v rámci najčastejšie jedného dňa absolvovať. * Ochotne odpoviem aj na ďalšie súvisiace otázky. * Poznámka: Práve sa mi pred týždňom dostala do rúk zdigitalizovaná (prefotená) knižka Tatranské vrcholy z roku 1973, v ktorej sú opisované všetky trasy pre VhT. Je zaujímavé (vedome i podvedome) konfrontovať tohto sprievodcu so sprievodcom A. Puškáša pre horolezcov. * Poznámka graatická: Prečo čím ďalej viac ľudí akoby malo osobné potešenie písať spôsobom „čím horšie, tým lepšie“? Kde sa strácajú všetky poznatky, dokonca aj elementárne, ktoré do nás s takou nesmiernou trpezlivosťou (a v mojom osobnom prípade i s láskou) vštepovali učiteľky rodného jazyka?
|