Cez Langáč pod Vápeč - Strážovské vrchy, Trenčianska vrchovina

Ostrý vrch, Kamenné vráta, Omšenská Baba, Slopský vrch - to je zoznam hlavných výhľadových miest na trase z Dubnice nad Váhom do Hornej Poruby, ktorú z času na čas absolvujem, ak nemám nič iné v pláne, prípadne ako náhradu za odrieknutú alebo inak zmarenú turistickú akciu.

Trasa prevažne vedie značenými turistickými chodníkmi vrátane Cesty hrdinov SNP. Výhodou je, že ju možno v prípade potreby prakticky kedykoľvek ukončiť a zísť ku komunikačnému miestu (Nová Dubnica, Trenčianske Teplice, Omšenie, Dolná Poruba). Svoje čaro má v ktorúkoľvek ročnú dobu.

Prvým orientačným bodom, kam vedú moje kroky, je asfaltová cestička nad mestskými vodárňami. Je z mesta prístupná aj autom, keďže vedie k chatovej osade pri studničke v Medzihorí. Zároveň sa napojím na zelenú turistickú značku vedúcu od železničnej stanice. Nie však nadlho, na začiatku záhradkárskej osady sa od nej odkloním a po širokej zvážnici (medzi plotmi) stúpam hore.

Ostrý vrch

V mieste, kde sa lesná cesta stáča viac vľavo, vchádzam hlbšie do lesa na chodník. Je tu úsek asi s najprudším stúpaním, ktoré sa zmierni až tesne pred dosiahnutím vrcholu Ostrého vrchu (535 m). Kedysi tadiaľto viedol, kvôli strategickému podniku v údolí, plot s ostnatým drôtom, ktorého stopy nás budú ešte dlho sprevádzať. Na vrchole možno zakopnúť aj o základy už neexistujúceho strážneho domčeka.

Z vrcholu je pekný výhľad do údolia Váhu a na pohorie Bielych Karpát so siluetou Vršatských brál. Kvalita výhľadu má stúpnuť vybudovaním rozhľadne, ktorú vo svojom programe prisľúbil postaviť víťazný kandidát na primátora v nedávnych komunálnych voľbách (2010). Čiastočne odlesnený severný svah občas využívajú paraglajdisti.

Chodník má svoje pokračovanie aj na opačnej strane kopca, kde krátko klesá do sedielka. Tu sa naskytá možnosť odbočiť vpravo na klesajúcu lesnú úvozovú cestu, ktorá vyústi nad spomínanou studničkou. Odtiaľ sa dá pokračovať zelenou značkou po dobre upravenej a širokej lesnej ceste. Tak ako mňa aj vás by však určite zlákal viditeľný priesek vpredu. Bol tu vytvorený kvôli spomínanému oploteniu.

Nuž poďme hore. Ak sa občas pozrieme pod nohy, sem-tam zbadáme nízke betónové pätníky na jednej strane s vyobrazením okrídleného šípu, kde tu ešte s pôvodnou červenou farbou. Nemýlite sa, znak Škodových závodov. Dosiahnutý pomerne plochý bezmenný vrchol je vyšší (581 m), avšak bez výhľadov. Z vrcholovej lúčky mierne vľavo klesá občas hlbšie do terénu zarytá lesná cesta, ktorá končí na väčšom priestranstve, kde sa stretá niekoľko lesných ciest a je tu aj skládka dreva.

Langáč

Pokračovanie trasy, teraz už značeným chodníkom, treba hľadať na náprotivnom svahu. Začína oblasť Langáča (na niektorých mapách tiež Lungač). Aj tu stúpaním v lese nachádzame betónové pätky, prípadne aj stĺpy niekdajšieho oplotenia. Po prekonaní stúpania nasleduje voľnejšia, oddychovejšia časť s občasným výskytom stojatej vody. Privedie nás k rozsiahlej lúke, ku Kýškam (519 m). Je to už dlhšiu dobu obľúbené výletné miesto pre víkendové táborenie ľudí z okolia najmä Novej Dubnice. Pamätám si na chlapčenské roky, keď som tu bol prvýkrát s rodičmi. Pri smerovníku vľavo na okraji lesa si môžeme vybrať z ponúk ďalšieho pokračovania trasy.

Smer Kamenné vráta

Naša voľba je jasná: žltá značka smer Kamenné vráta. Pre niekoho dvadsať minút, reálne však štvrťhodina. Krátky záverečný výstupový úsek absolvujeme spolu s červenou značkou prichádzajúcou z Trenčianskych Teplíc z oblasti Baračky.

Výškovo sme si veľmi nepomohli (540 m), výhľadovo však áno. V popredí masív Baske (955 m) so Žihľavníkom, na okraji vpravo Inovec (1 042 m). Skalné útesy s kolmými stenami, na ktorých stojíme, sú súčasťou Kamenných vrát, ktoré v polkruhu uzatvárajú dolinu Kamenice. Tieto z nich sú výškovo najnižšie, nazývajú sa tiež Závratie.

K stredným skalám musíme asi dvadsať minút sledovať červenú značku. Skupina skál tvoriacich stred kamenných vrát je tu opäť v zajatí borovíc. K výhľadom musíme po hrebeni pomedzi skalky a stromy zostúpiť nižšie. Čo vidno len čiastočne, je kamenné more pod týmito skalnými stenami. Vrátime sa na značený chodník. Ten klesá pomedzi skaly a vyústi na rozsiahlu horskú lúku Bôčky. Uprostred nej je skupina stromov, pod ktorými je upravené ohnisko s posedením.

Ak chceme navštíviť aj poslednú skupinu skál, ešte pred poľovníckym posedom musíme opustiť značený chodník a dať sa okrajom lúky južným smerom. Minieme pritom lesnú cestu klesajúcu do údolia, ktorá dovedie asi za 15 minút k pamätníku amerických letcov v Kamenistej doline.

Do sedla pod Omšenskú Babu

My však pokračujeme výstupom na hrebeň, po ktorom sa dáme krátko vpravo. Skaly tu dosahujú výšku 618 m. Vrátime sa k nášmu chodníku (schodný je aj hrebeň s vyhliadkovou skalkou na Omšenskú Babu) a budeme zostupovať do sedla pod Omšenskou Babou. Skôr než k nemu prídeme minieme vľavo upravenú studničku s prameňom pitnej vody, takmer oproti nej na opačnej strane chodníka je prístrešok. V sedle sa k nám pripojí poľná cesta z obce Omšenie, kedysi a na starších mapách značená žltou turistickou značkou. Pokračujeme po červenej, avšak len krátko.

V mieste, kde žľab po pravej strane umožňuje prechod na jeho druhú stranu, odbočíme. Po niekoľkých krokoch nás tabuľa upozorní, že vstupujeme do prírodnej rezervácie. Pravotočivým oblúkom vystúpame k jej najvyššiemu bodu (668 m). Po troch hodinách od začiatku túry doprajme si pod dvojramenným krížom trochu odpočinku. Za ten čas sa môžeme venovať panoramatickým pohľadom. K výhľadom na Kamenných vrátach pribudla oblasť Homôlky, Slopského vrchu a Holazní.

Cesta Hrdinov SNP

Vrátime sa na červeno značenú Cestu hrdinov SNP o niečo vyššie než sme ju opustili a mierne stúpame lesom spestreným malou čistinkou. Nepotrvá dlho a pridá sa k nám pomerne zachovalé oplotenie. Pri prudšom klesaní všimneme si vľavo medzi stromami mohutnú osamelú skalu s puklinami v spodnej časti. Čaká nás úsek menej zaujímavý, vedie naďalej lesom a výšku takmer nemení. Najmä v jeho závere sa občas treba predierať popadanými stromami a vyhýbať sa podmáčaným úsekom. Očividne turistami málo chodený.

Na jeho konci prichádzame k rozsiahlym lúkam, odkiaľ sa nám okrem Homôľky konečne naskytne pohľad aj na majestátny Vápeč. Červená značka prudko mení smer doľava, avšak skôr než sa po nej vydáme, odskočme si po lúke práve na opačnú stranu. Zatiaľ kvôli zaobleniu terénu nevidno, ale pod osamelým stromom je drevený kríž, pod ním niekoľko lavičiek. Zrejme miesto pravidelného stretania sa a či púte veriacich z Dolnej Poruby. Príležitosť na krátke rozjímanie…

Slopský vrch

Pri kráčaní od kríža späť k značenému chodníku máme pred sebou Slopský vrch (788 m). Je to práve on, ktorý bráni z Omšenskej Baby priamemu pohľadu na Vápeč (a naopak). Kto mu kedy dal a prečo taký názov, keď tu niet čo piť. Ibaže ak vodu z prameňa Dubnického potoka, ktorý na jeho severnom úbočí začína svoju púť do Váhu. Červeno značený chodník ide okrajom lesa, možno však použiť aj širokú a značne zbrázdené lesnú cestu. Stretnú sa na lesnej lúčke, kde sa nám na okamih odkryje pohľad na Vápeč.

Odtiaľto do centra obce Horná Poruba ja to asi hodina. Treba zvážiť, či je dostatok času na výstup na Slopský vrch. Pri kladnej odpovedi na lúčke opustíme červenú značku a sledujeme stúpajúcu cestu až do sedla medzi Slopským vrchom a Hoľazňami.

V sedle odbočíme vľavo a strmým svahom vystúpame na hrebeň. Po ňom už prídeme na vrchol, pod ním biely dvojkríž. Zvýšená námaha nás odmení nielen pohľadmi na Inovec a Vápeč, ale aj na vrcholy medzi nimi (vrátane špičky Strážova). Vrátime sa pod sedlo na rázcestie a zídeme dolu na lesnú cestu.

Tá sa napojí na červenú značku a vyústi na rozsiahlej poľovnej lúke zvažujúcej sa k štátnej ceste Ilava - Valaská Belá. Či už sledujúc červenú značku okrajom lesa (popod vrch Hoľazne, ktorý je len čiastočne výhľadový, aj to z nižších partií) alebo len tak krížom po lúke zídeme na cestu, ktorú prekročíme pri prvých ohradách obce Horná Poruba (smerovník nad cestou). K najbližšej autobusovej zastávke je to ešte desať minút.

• Trasa aj s malými prestávkami sa dá zvládnuť za päť hodín, lepšie je však počítať s určitou časovou rezervou.
• Mapa: Turistický atlas Slovenska 2005, 1:50 000, VKÚ Harmanec, list 121