Ako ma zvábila predvianočná Kráľova hoľa

Čistá obloha, vynikajúca dohľadnosť a krátky pohľad za jazdy pri stúpaní od Rožňavy na Sorošku pri mojej spiatočnej ceste koncom roka 2000 z pracovnej týždňovky v krásnej obci Betliar, ma tak upútal a naočkoval, že celou cestou do Košíc, som myslel len na jedno.

Na vrchole som bol niekoľkokrát, či už sme končili alebo začínali nízkotatranskú hrebeňovku, ale nebol som tam v zime. Ale teraz tej lákavej ponuke, keď aj nebolo veĺa snehu a počasie bolo priam ideálne, som neodolal. Niekedy je to nadšenie na škodu. Ako v mojom prípade! Pochytila ma taká štartovná horúčka, že som ani poriedne nezaspal!!! Už o pol tretej ráno som vychystaný a pripravený.

Pri káve posúvam ručičky hodín na štvrť na štyri! Keď sa osobáčik o 4.05 hod. pohne z Košíc, ja som v tej chvíli asi najšťastnejší široko ďaleko. V Margecanoch prestúpim na motoráčik smer Červená Skala a celé Hnilecké údolie predriemem. Už môžem. Keď ako jediný vystupujem vo Vernári, víta ma len silný mráz a snehová, našťastie tenká, prikrývka. Ale som tu, a teraz len ja a príroda, a …

Na križovatke št. ciest na Pustom poli odbočím do Zadnej doliny, ktorou mierne, za horárňou už strmšie lesom vystupujem popri Hnilci, kde z rúbaniska sa otvára prvý krásny výhľad, na Slovenský raj. Ešte kúsok "hororovým" lesom (mne tak vtedy pripadal) a prichádzam na malú polianku, teraz celú v zimnom šare obkolesenú z troch strán skalami.

Tento malebný a čarokrásný kút Slovenska má aj pekný názov, Martalúzka. Skalný amfiteáter. Voda Hnilca, ktorá padá na jeho dno, teraz vytvára úžasný ľadopád. Nádhera. Strmo popri ňom sa vyšvihnem cez kosodrevinu na hrebeň, kde ma čaká odmena. Silný vietor ani nevnímam pri výhľadoch, ktoré sa otvorili a ktoré mi už budu robiť spoločnosť. Poriadne zababušený stúpam oproti vetru k vysielaču, ktorý sa zdá na dosah.

Vietor a snehové jazyky mi dávajú zabrať. Ale je tu odmena. Ani neviem, kde sa skôr otočiť! Tak toto je naše krásne Slovensko: Vysoké a Západná Tatry, Spišská Magura, Levočské vrchy, Branisko, Roháčka, Slovenský raj, celé Slovenské rudohorie aj s Kojšovou hoľou, Muránska planina, Poľana, hrebeň Nízkych Tatier s Ďumbierom, Malá Fatra, Choč a dole pod nimi Tatranská kotlina. Na druhej strane Horehronie. Smerom na J a JV spod oblačnosti vytrčajú drobní velikáni: Volovec, Stolica, Poľana, Fabova hoľa a iné.

V útulku retranslačnej stanice pri čajíku sa zohrievam a premýšľam čo ďalej. Je si z čoho vybrať. Hrebeň Nízkych Tatier, Šumiac, Telgárt alebo Liptovská Teplička? Rozhodujem sa pre dlhší zostup na severnú stranu do Lipt. Tepličky, je to pre mňa nové. O poldvanástej sa dvíham a vonku vo vetrisku robím zopár záberov Tatier. Za chvíľu pri zostupe som v obraze. Ale už sa nedá ináč! Strmý zostup miestami po ľade (tu by sa mi hodili mačky) do pásma kosodreviny zvládam so šťastím.

Prechádzam okolo prameňa Čierneho Váhu z kosodreviny cez lúky a lesom až na dno doliny Veľký Brunov. Od horárne začína asfaltka, ktorá ma vedie na rázc. Výpad, kde sa spája so Žiarskou dolinou. Tatry sú teraz stále na očiach, čo pomáha hlavne morálke. Ešte prekročiš jeden hrebienok a uvidíš cieľ. Pri západe Slnka som v Liptovskej Tepličke. Unavený, ale šťastný.

Trasa: Vernár, ŽSR - Pusté Pole - Zadná dolina - Martalúzka - Tri kopce - Kráľova hoľa - Záturňa - dolina Veľký Brunov - Výpad - Liptovská Teplička. Cca 25 km, jasno do -10 °C, čerstvý Z vietor, sneh do 10 cm, vynikajúca dohľadnosť, dátum 23.12.2000.

» Nejnovější články, archiv