Čo takto výlet na Galmus - viete kde to je?

Priznám sa, že donedávna som to nevedela ani ja, dokonca som ani ten názov nepočula, hoci už roky sa venujem turistike, ale akosi ma moje nohy nikdy neniesli tým smerom. Dozvedeli sme, sa, že na Galmuse je krásne a tak sa v jednu jarnú nedeľu so skupinou turistov z KPT Prešov vybrali na toto miesto, s tak trochu nevšedným pomenovaním.

Tak teda čo je to a kde je to ten Galmus? Ide o krasovú plošinu, vzdialenú asi 20 km východne od Spišskej Novej Vsi, rozprestierajúcu sa na severe Volovských vrchov. Patrí do podcelku Hnileckých vrchov, tvoria ju vápence, zo severu ju ohraničuje tok Hornádu, zo západu Markušovský potok a z juhovýchodu Slovinský potok. Inými slovami, rozprestiera sa medzi Markušovcami, Olcnavou, Krompachmi, Poráčom, Slovinkami a Rudňanami.

Táto oblasť je turistami neprávom zaznávaná, možnože dávajú prednosť neďalekému Slovenskému raju?!? Hoci sú tu dobre značené turistické chodníky, niekedy tu nestretnete ani živáčka. Svojou krásou a pokojom je táto oblasť skutočným rajom. Za východisko dnešného výletu sme si vybrali mestečko Olcnava, aby sme objavili aj túto cestu, lebo veď väčšina turistov začína v Krompachoch, Slovinkách… Do Olcnavy (v nadmorskej výške 400 m) sme sa odviezli autobusom a cez kameňolom sme sa dostali na lesnú cestu; ešte dobre, že ráno spŕchlo, ušetrilo nás to od prachu na inak prašnej ceste kameňolomom.

Údolím Kamenného potoka - Kamennou dolinou sme došli k peknému vodopádu Šikľavá skala (640 m). Je vysoký viac ako 10 m a je jedným z početných krasových útvarov, roztrúsených po celom území Galmusu. V okolí vodopádu vidíme ťažko prístupné skalné steny, bralá, kaňonovité prielomové doliny a krátke, úzke jaskyne.

Po výstupe nad vodopád ideme k záveru doliny popri poľovníckej chate na Dievku (730 m) a lesnou cestou k smerovníku na Humencoch (670 m). A už sme na červenej turistickej značke, pokračujeme smer Vysoký vrch. Cestou samozrejme neobídeme jaskyňu Šarkanova diera, ktorej chodby siahajú do hĺbky až 177 m. Spolu s neďalekou jaskyňou Chyža (zvanou aj Krátka diera, v ktorej sa našli najstaršie kosti domestifikovaného psa na území SR) je významným náleziskom artefaktov neolitického človeka.

Obidve jaskyne boli osídlené v mladšej dobe kamennej ľudom, ktorý patril do kultúrneho okruhu lineárnej a bukovohorskej keramiky približne 4 400 pr. n. l. Hoci Šarkanova diera nie je oficiálne prístupná jaskyňa, nakukli sme do nej, prešli sme pár metrov, pričom sme nechtiac zobudili netopiera, ktorý sa vyplašil, začal divoko lietať a veru nás poriadne vyplašil. Tak nám treba, nemáme chodiť tam, kde to nie je povolené.

Vyšli sme teda na "svetlo božie" a pokračovali po červenej značke na Vysoký vrch (873,8 m). Počasie sa medzitým umúdrilo a tak sa nám naskytli prekrásne výhľady, dovideli sme až na Slovenský raj, Kráľovú hoľu, Vysoké Tatry, Levočskú horu, Spišský hrad, mestá Poprad, Spišská Nová Ves, Levoča, Spišské Podhradie, Spišské Vlachy a ich okolia. Poráčania hovoria, že z tejto vyhliadky sa dá vidieť polovica Slovenska.

Potom sme sa už spustili do Poráča (760 m), stretli sa so starostom obce, porozprávali s miestnymi ľuďmi a cestou do Olcnavy sa zastavili na pútnickom mieste pri kríži. A bol to práve starosta obce, ktorý nám povedal čo-to aj o osobitom historicko-kultúrnom prostredí oblasti Galmus, počnúc archeologickými nálezmi v jaskyni Šarkanova diera, pozostatkami keltského osídlenia v blízkosti Krompách, ale najmä pamiatkami z obdobia stredoveku, ktorými sú svetské a sakrálne gotické pamiatky, ktoré sú súčasťou Gotickej cesty.

K histórii Galmusu patrí neodmysliteľne aj baníctvo, ktoré predstavovalo jeden z hlavných zdrojov obživy miestneho obyvateľstva už od 14. storočia. Ťažila sa tu železná ruda a vzácne kovy meď a zlato. Prirodzene historický vývoj a jednotlivé udalosti sa odzrkadlili na podobe unikátnej kultúry miestnych obyvateľov.

Táto oblasť predstavuje územie, kde sa stretávali niekoľké národnosti, náboženstvá a etnické skupiny - najmä nemeckí, maďarskí prisťahovalci, židovské obyvateľstvo a tiež veľmi silno zastúpené rusínske etnikum (najmä v Poráči, Slovinkách) s vlastným jazykom. Toto všetko sme videli na vlastné oči a čo sme nevideli, to nám porozprával milý a ochotný starosta obce Poráč.

Dnešný pekný turisticko-poznávací výlet sme zaklincovali dobrým pivkom v Olcnave na terase v miestnej krčmičke a povedali si, že sa sem určite vrátime a dovedieme aj svojich známych, aby sa aj oni pokochali krásami tohto kraja, ktoré je nie príliš známe a možno práve preto verejnosťou neprávom zaznávané. Oplatí sa sem prísť, stačí jeden deň tu strávený a je to akoby pohladenie po duši aj po tele! Takže dovidenia!