Bokšov - skalný chrám v Čiernej hore

Stavím sa s hocikým, že keby som sa pýtala náhodne ľudí, ale aj turistov aj tu na východnom Slovensku, najmenej polovica z nich by nevedela povedať, kde je a čo to je Bokšov. Ani viacerí z nás, ktorí sme sa vybrali na toto miesto neďaleko Kysaku, to nevedeli.

Od organizátorov sme dostali prísľub, že je tam krásne, že túto túru zvládnu a že aj počasie je "objednané" a tak v jednu sobotu nasadáme na ranný vláčik do Kysaku, tu vystupujeme a už po vlastných sa vydávame do spola nám neznámych končín v pohorí Čierna hora (podcelek Pokryvy, pozn. red.). Rieka Hornád od Margecian po Kysak tu preteká prielomovým údolím cez uvedené pohorie. Najužšia časť je zatopená vodami nádrže Ružín, od Malej Lodiny po Kysak je to krajinársky veľmi pekná oblasť s viacerými výbornými vyhliadkovými možnosťami.

V Kysaku (260 m) za budovou železničnej stanice odbočíme doľava, po niekoľkých desiatkach metrov prídeme k turistickému smerovníku a veľmi dobrej mape. Červená značka vedie cez most a stáča sa doľava, stúpa hore dedinou až k ústiu doliny. Za poslednými domami nasleduje úsek po dobre spevnenej lesnej ceste, vľavo chodník míňa studničku.

Sprava sa pripojí pevná cesta a značka vedie chatovou oblasťou údolím potoka až k bývalej horárni. Tu značka pri prieseku vysokého napätia bočí doprava a začína po lesnej ceste prudšie stúpať na hrebeň, do sedielka medzi Jánošíkovu baštu a výrazný vrch Hrad. Na hrebeni sa chodník stáča doľava, stále síce stúpa, ale už miernejšie s prvými výhľadmi do údolia Hornádu.

Po ľavej ruke sa otvorí niekoľko pekných lúčok a chodník prichádza až k vrcholovým skalám Jánošíkovej bašty (523 m). Jánošíková bašta je obrovská vápencová 40 metrov vysoká skalná veža, ktorá zreteľne vyčnieva z kopca Ružínskeho krasu. Je ju jasne vidieť, aj keď prechádzate vlakom z Kysaku smerom na Margecany. Odtiaľto je nádherný výhľad na okolité hory a na údolie Hornádu.

Oddýchneme si, kto by chcel, môže chodníkom popri skale zostúpiť k jej úpätiu v lese. My však naberieme nových síl, lebo nás čaká strmší výstup až ku kóte Stádlo 657 m). Tu sa stúpanie zmierňuje, vysoký les sa strieda s mladinou. Chodník napokon vychádza na rúbaň s peknými výhľadmi doľava na Vysoký vrch a Bielu skalu.

Na križovatke bočí značka z cesty na chodník pomedzi mladinu doľava (musíme dávať pozor, aby sme túto odbočku neprehliadli, lebo značenie je tu redšie) a stále po červenej pokračujeme až ku smerovníku na Prielohách (788 m). Tu sa rozhodneme, či vystúpime po červenej značke na Vysoký vrch (851 m), odkiaľ sa vrátime na Prielohy alebo pôjdeme po modrej značke.

Naším hlavným cieľom dnes je však Bokšov a tak sa rozhodujeme ísť ďalej po modrej a asi po 1 kilometri odbočíme vľavo na lesný chodník - neznačený a ideme na Holice (806 m) - skalisko, ktoré padá takmer kolmo k vodám priehrady Ružín. Je výrazne viditeľné z vlaku a je z neho krásny výhľad. V diaľke vidíme Sivec, Kojšovskú hoľu, Folkmarskú skalu, Hnilecké vrchy a Bujanovské vrchy.

Pokračujeme po hrebeni, ktorý prudko klesá a zároveň stúpa a je skutočným hrebeňom - ideme pomedzi skaly a skalky úzkym chodníkom, naľavo miernejšie, napravo strmé zrázy niektoré skalnaté, niektoré miernejšie trávnaté… akoby sme išli po "špici" strechy. Ale je to vzrušujúce, sem-tam zastaneme, aby sme sa pokochali okolím a už prichádzame do skalného "chrámu" do prírodnej rezervácie Bokšov ku hrebeňu skalnatého ostrého hradu - Bokšovská Skala (810 m).

Táto NPR bola vyhlásená v roku 1954 a rozprestiera sa na ploche 146,71 ha. Sú tu vápencové skaly, skalky, ihly, ktoré prudko spadajú do doliny Hornádu. Obdivujeme nielen tieto bizarné skalné útvary, ale aj chránené duby plstnaté a vzácne buky, ktorým skoro ani nevidíme vrcholce - také sú vysoké. Mali by sme vidieť aj chránenú rastlinu škumpu vlasatú, ale ísť ju hľadať medzi skaly, kde by mala rásť, je predsa len riskantné a tak toto necháme tak. Radšej sa popasieme na lesných jahodách, ale hlavne sa nadchýname prekrásnymi výhľadmi na Sopotnické, Bujanovské, Slánske vrchy, na Humenec a dokonca v diaľke vďaka dobrej viditeľnosti vidieť aj Dubník a Smrekovicu…

Pokračujeme hrebeňom, ktorý je ukončený skaliskom, ktoré prudko padá do doliny. Nakoniec nás čaká nepríjemný, strmý úsek klesania nevýrazným chodníčkom cez veľmi pekný, bukový les s machovými poľami, pokrytými hrubou vrstvou popadaného lístia. Ním strmo, prakticky priamo nadol ideme, kĺžeme sa až ku kraju hustého ihličnatého lesa. Po nevýraznom chodníku zostupujeme už menej strmo, až vyjdeme do Malej Lodiny (260 m), dáme si pivko na osvieženie, vlakom sa vrátime cez Kysak do Prešova a náročnú, ale krásnu túru máme za sebou.

Takže ako? Inšpirovali sme vás? Vyberte sa na takúto turistiku, odporúčam. Myslím, že som dosť dobre popísala, čo to ten Bokšov je a ako sa tam dostať. A ešte: najlepšie je tam ísť, keď neprší - sú lepšie výhľady, ale hlavne nehrozí, že sa na skalách pošmyknete.

A na koniec citát z knihy Chôdza od H.D. Thoreaua: "Moja túžba po poznaní je občasná, ale moja túžba kúpať si hlavu v ovzduší, ktoré je neznáme mojím nohám, je trvalá a stála.