Ozubnica Zbojská, unikátna železnica z Pohronskej Polhory

Zubačka pod Fabovou hoľou

Tridsaťpäť kilometrov dlhú železničnú trať Brezno - Tisovec,ktorá ďalej údolím Rimavy pokračuje až do Jesenského, nájdeme v cestovnom poriadku pod číslom 174. Ide o naozajstný unikát medzi slovenskými železničnými tratiami - bola to jediná normálne rozchodná trať na Slovensku s ozubnicovou prevádzkou. Dodnes tu na takmer šesťkilometrovom úseku ozubnicu nájdeme a aj keď v súčasnosti je na trati adhézna prevádzka uvažuje sa o zavedení rekreačnej prepravy parnými ozubnicovými rušňami.

Vznik železničnej trate Brezno - Tisovec bol spojený s postupnou výstavbou prvých úsekov Pohronskej dráhy zo Zvolena do Podbrezovej a neskôr až do Brezna nad Hronom. O rok neskôr, v roku 1896 bola vybudovaná odbočná trať do Pohronskej Polhory. Tam na ňu nadviazala ozubnicová železnica prechádzajúca cez horské sedlo Zbojská pod Fabovou hoľou až do železiarskeho centra v údolí rieky Rimavy, do Tisovca.

Železničná trať Brezno - Tisovec začína v železničnej stanici Brezno. Mesto ležiace v strede Horehronia na križovatke dávnych obchodných ciest spájajúcich Gemer s Liptovom je hospodárskym, kultúrnym a obchodným centrom horehronského regiónu. Najstaršia písomná zmienka o osídlení breznianskeho chotára pochádza z roku 1265. Vtedy sa v tejto oblasti objavili bohaté ložiská predovšetkým železnej rudy, ktoré podmienili rozvoj mesta i jeho okolia. V roku 1380 získalo Brezno mestské práva.

Počas tureckých nájazdov bolo mesto viackrát vážne ohrozené, no ani ďalšie roky mu nepriniesli pokoj a prosperitu. Niekoľkokrát ho spustošili cisárske i kurucké vojská počas stavovských povstaní. Až devätnáste storočie znamená pre mesto ďalší hospodársky rozvoj predovšetkým v súvislosti s rozvojom železiarskeho a oceliarskeho priemyslu v neďalekej Podbrezovej. Neskôr sa Brezno stalo jedným z najvýznamnejších stredísk národného života na Slovensku, pôvodne tu malo byť aj sídlo novozaloženej Matice Slovenskej. Mesto Brezno bolo rodiskom prvého podpredsedu tejto inštitúcie Karola Kuzmányho. Pôsobili tu aj ďalšie významné osobnosti slovenského kultúrneho a hospodárskeho života - dramatik Ján Chalupka, zberateľ slovenskej ľudovej slovesnosti Adolf Peter Záturecký,spisovateľ a zberateľ slovenských rozprávok Pavol Dobšinský jako aj priekopník moderného lesného hospodárstva Jozef Dekrét Matejovie.

Mesto a jeho okolie je zaujímavé aj z hľadiska cestovného ruchu - neďaleko Brezna sa nachádza Bystrianska jaskyňa známa úspešnou liečbou astmatických ochorení, nájdeme tu obľúbené rekreačné stredisko Tále jako aj turistické a lyžiarske centrá Čertovica a Mýto pod Ďumbierom. Z týchto turistických stredísk už nie je ďaleko ani na hlavný hrebeň Nízkych Tatier s často navštevovanými najvyššími vrcholmi tohoto pohoria Ďumbierom a Chopkom. Pre záujemcov o úzkorozchodné lesné železnice môžeme doporučiť návštevu Čierneho Balogu, kde nájdu sprevádzkovanú časť niekdajšej Čiernohronskej lesnej železnice z Hronca do Čierneho Balogu a neďalekej doliny Vydrovo.

Po opustení stanice Brezno nás motoráčik vezie najprv chvíľu údolím Hrona až kým na odbočke Brezno - Halny nezabočí južným smerom do údolia potoka Rohozná. Od rovnomennej zastávky vedie železničná trať už súbežne so štátnou cestou až do Tisovca. Za dvadsať minút prichádzame k zastávke Michalová. Obec vznikla v roku 1786 v súvislosti s ťažbou železnej rudy. Neskôr, po zániku tunajších baní, sa obyvatelia Michalovej začali živiť prácou v lesoch a neskôr aj v okolitých priemyslových podnikoch. Pre lyžiarov ponúka Michalová možnosti športového vyžitia na lyžiarskom vleku Chyžnianka.

Pri ďalšej ceste ani nepostrehneme príchod do ďalšej obce Pohronskej Polhory, obidve dediny sú dnes takmer spojené. Obec Pohronská Polhora bola založená koncom 18. storočia banskou komorou kvôli ťažbe železných rúd a v rokoch 1795 - 1800 tu bola postavená vysoká pec, ktorá však po zániku banskej činnosti bola zlikvidovaná. V obci pôsobil už skôr spomínaný lesný odborník Jozef Dekrét Matejovie.

Z Pohronskej Polhory vedie značkovaný turistický chodník na najvyšší vrchol hlavného hrebeňa Veporských vrchov, na Fabovu hoľu. Aj keď sa v jej názve hovorí hovorí o holi, výhľad z jej vrcholu je značne obmedzený hustým smrekovým lesom. Na opačnú stranu vedie z Polhory turisticky priťažlivá trasa lúčnatým a lesným terénom s roztrúsenými lazníckymi usadlosťami, ktoré dnes zväčša slúžia jako rekreačné objekty.

Za Pohronskou Polhorou začína najkrajší 5,836 km dlhý úsek trate, na ktorom je dodnes zachovaný systém Abtovej ozubnice. Tento ozubnicový úsek končí pred zastávkou Tisovec - Bánovo. Trať vedie smrekovým lesom strmým stúpaním k železničnej zastávke Zbojská, ktorej budova dnes slúži jako rekreačný objekt ŽSR. Podobne boli na súkromné rekreačné domky prestavané aj ďalšie železničné objekty. Zo sedla Zbojská môžeme vystúpiť turistickými chodníkmi na už spomínanú Fabovu hoľu či Machniarku.

Za Zbojskou trať ozubnice klesá strmo do údolia Furmaneckej doliny. Táto jedenásť kilometrov dlhá kaňonovitá dolina sa tiahne údolím rovnomenného potoka medzi Zbojskou a Tisovcom. Železničná trať tu prekonáva pomocou dvoch technicky pozoruhodných viaduktov náročný terén, miestami sa úplne vrezávajúc do strmých svahov údolia. Najkrajší úsek Furmaneckej doliny tvorí jej časť nazvaná Čertova dolina. Tu sa nachádzajú viaceré nesprístupnené jaskynné útvary, z ktorých niektoré vidíme z okna vozňa priamo popri trati. Najznámejším z nich je Čertova jaskyňa, ktorá je však tiež návštevníkom neprístupná. Tento úsek trate v ničom nezaostáva za romantikou známejších a navštevovanejších rakúskych a švajčiarskych horských dráh.

Nasledujúca zasávka Tisovec - Bánovo respektíve jej okolie je známym a obľúbeným lyžiarskym strediskom predovšetkým pre obyvateľov Rimavskej Soboty jako aj východiskom turistického chodníka do sedla Bánovo. Tesne pred Tisovcom prechádzame tunelom a za ním sa už objavia prvé obydlia tohoto mesta. Tisovec sa nachádza v malebnom údolí na sútoku troch potokov, ktoré vytvárajú rieku Rimavu. Obklopujú ho výbežky Stolických a Veporských vrchov, ktoré ponúkajú bohaté možnosti turistiky. Obľúbeným turistickým cieľom je hlavne Hradová, vypínajúca sa priamo nad mestom.

Na jej skalnatý hrebeň s nádhernými výhľadmi sa dostaneme za dve hodiny žlto značeným turistickým chodníkom. Tu sa nachádzajú zvyšky niekdajšieho stredovekého hradu, ktorý zničili cisárske vojská koncom 17. storočia. Lokalita je dnes predmetom skúmania archeológov. Ďalšie turistické chodníky nás vyvedú Martinovou dolinou na neďalekú Voniacu z ktorej sa ponúka pekný pohľad na údolie Rimavy s mestom Tisovcom. Ďalšou možnosťou na nenáročný výlet je masív Tŕstia týčiaci sa južne od mesta.

Ak sa pozrieme na chvíľku do minulosti zistíme, že Tisovec vznikol niekedy v trinástom storočí jako banské sídlisko, v rokoch 1440 - 1462 ovládli mesto Jiskrove vojská. Rozvoj priemyslu nastáva v roku 1762, kedy bola v meste postavená vysoká pec, pri ktorej neskôr vznikli železiarne pracujúce až do roku 1965. Mesto bolo jedným z centier boja Slovákov za národnú existenciu.

Pôsobili tu také osobnosti slovenského politického a kultúrneho života ako Štefan Marko Daxner, spolutvorca Žiadostí slovenského národa, Pavol Jozeffy, ktorý viedol deputáciu Slovákov k panovníkovi, ale aj známy politik novodobej slovenskej histórie Vladimír Clementis, ktorého rodný dom sa nachádza neďaleko námestia.

Pre záujemcov o železničnú históriu nesmieme zabudnúť na objekty nikdy nesprevádzkovanej trate Tisovec - Muráň budovanej v období Slovenského štátu. Pri sedle Dielik nájdeme dosiaľ zachovaný portál železničného tunela a na začiatku Martinovej doliny objavíme v lese ukrytý viadukt tejto plánovanej železničnej trate.

V Tisovci naše putovanie touto zaujímavou železničnou traťou končí,no možno toto rozprávanie poslúži čitateľom aj ako tip na peknú túru počas pobytu v tejto oblasti Stolických vrchov.

Zbojská, turistická mapa