Alpy  |  Karpaty  |  Kavkaz
Treking > Tipy na výlet > Zubačka pod Fabovou hoľou

Zubačka pod Fabovou hoľou

Ozubnica z Oravskej Polhory do Tisovca

6.1.2009 | Vladimír Miartuš, foto Otakar Brandos

Tridsaťpäť kilometrov dlhú železničnú trať Brezno - Tisovec,ktorá ďalej údolím Rimavy pokračuje až do Jesenského, nájdeme v cestovnom poriadku pod číslom 174. Ide o naozajstný unikát medzi slovenskými železničnými tratiami - bola to jediná normálne rozchodná trať na Slovensku s ozubnicovou prevádzkou. Dodnes tu na takmer šesťkilometrovom úseku ozubnicu nájdeme a aj keď v súčasnosti je na trati adhézna prevádzka uvažuje sa o zavedení rekreačnej prepravy parnými ozubnicovými rušňami.

Jeden z viaduktů

Vznik železničnej trate Brezno - Tisovec bol spojený s postupnou výstavbou prvých úsekov Pohronskej dráhy zo Zvolena do Podbrezovej a neskôr až do Brezna nad Hronom. O rok neskôr, v roku 1896 bola vybudovaná odbočná trať do Pohronskej Polhory. Tam na ňu nadviazala ozubnicová železnica prechádzajúca cez horské sedlo Zbojská pod Fabovou hoľou až do železiarskeho centra v údolí rieky Rimavy, do Tisovca. Výstavbou trate tak bola zabezpečená doprava surového železa z tisoveckých železiarní do oceliarní v Podbrezovej. Prepravu na trati zabezpečovali pôvodne parné rušne vyrobené v rakúskom Fôlorisdorfe. Po zániku železiarní v Tisovci skončila v roku 1966 aj nákladná doprava na tejto trati a osobnú prepravu prevzali adhézne motorové súpravy.

Tunel za Tisovcem

Železničná trať Brezno - Tisovec začína v železničnej stanici Brezno. Mesto ležiace v strede Horehronia na križovatke dávnych obchodných ciest spájajúcich Gemer s Liptovom je hospodárskym, kultúrnym a obchodným centrom horehronského regiónu. Najstaršia písomná zmienka o osídlení breznianskeho chotára pochádza z roku 1265. Vtedy sa v tejto oblasti objavili bohaté ložiská predovšetkým železnej rudy, ktoré podmienili rozvoj mesta i jeho okolia. V roku 1380 získalo Brezno mestské práva.

Počas tureckých nájazdov bolo mesto viackrát vážne ohrozené, no ani ďalšie roky mu nepriniesli pokoj a prosperitu. Niekoľkokrát ho spustošili cisárske i kurucké vojská počas stavovských povstaní. Až devätnáste storočie znamená pre mesto ďalší hospodársky rozvoj predovšetkým v súvislosti s rozvojom železiarskeho a oceliarskeho priemyslu v neďalekej Podbrezovej. Neskôr sa Brezno stalo jedným z najvýznamnejších stredísk národného života na Slovensku, pôvodne tu malo byť aj sídlo novozaloženej Matice Slovenskej. Mesto Brezno bolo rodiskom prvého podpredsedu tejto inštitúcie Karola Kuzmányho. Pôsobili tu aj ďalšie významné osobnosti slovenského kultúrneho a hospodárskeho života - dramatik Ján Chalupka, zberateľ slovenskej ľudovej slovesnosti Adolf Peter Záturecký,spisovateľ a zberateľ slovenských rozprávok Pavol Dobšinský jako aj priekopník moderného lesného hospodárstva Jozef Dekrét Matejovie.

Mesto a jeho okolie je zaujímavé aj z hľadiska cestovného ruchu - neďaleko Brezna sa nachádza Bystrianska jaskyňa známa úspešnou liečbou astmatických ochorení, nájdeme tu obľúbené rekreačné stredisko Tále jako aj turistické a lyžiarske centrá Čertovica a Mýto pod Ďumbierom. Z týchto turistických stredísk už nie je ďaleko ani na hlavný hrebeň Nízkych Tatier s často navštevovanými najvyššími vrcholmi tohoto pohoria Ďumbierom a Chopkom. Pre záujemcov o úzkorozchodné lesné železnice môžeme doporučiť návštevu Čierneho Balogu, kde nájdu sprevádzkovanú časť niekdajšej Čiernohronskej lesnej železnice z Hronca do Čierneho Balogu a neďalekej doliny Vydrovo.

Složené panoráma jednoho z viaduktů pod sedlem Zbojská

Po opustení stanice Brezno nás motoráčik vezie najprv chvíľu údolím Hrona až kým na odbočke Brezno - Halny nezabočí južným smerom do údolia potoka Rohozná. Od rovnomennej zastávky vedie železničná trať už súbežne so štátnou cestou až do Tisovca. Za dvadsať minút prichádzame k zastávke Michalová. Obec vznikla v roku 1786 v súvislosti s ťažbou železnej rudy. Neskôr, po zániku tunajších baní, sa obyvatelia Michalovej začali živiť prácou v lesoch a neskôr aj v okolitých priemyslových podnikoch. Pre lyžiarov ponúka Michalová možnosti športového vyžitia na lyžiarskom vleku Chyžnianka.

Pri ďalšej ceste ani nepostrehneme príchod do ďalšej obce Pohronskej Polhory, obidve dediny sú dnes takmer spojené. Obec Pohronská Polhora bola založená koncom 18. storočia banskou komorou kvôli ťažbe železných rúd a v rokoch 1795 - 1800 tu bola postavená vysoká pec, ktorá však po zániku banskej činnosti bola zlikvidovaná. V obci pôsobil už skôr spomínaný lesný odborník Jozef Dekrét Matejovie.

Z Pohronskej Polhory vedie značkovaný turistický chodník na najvyšší vrchol hlavného hrebeňa Veporských vrchov, na Fabovu hoľu. Aj keď sa v jej názve hovorí hovorí o holi, výhľad z jej vrcholu je značne obmedzený hustým smrekovým lesom. Na opačnú stranu vedie z Polhory turisticky priťažlivá trasa lúčnatým a lesným terénom s roztrúsenými lazníckymi usadlosťami, ktoré dnes zväčša slúžia jako rekreačné objekty.

Za Pohronskou Polhorou začína najkrajší 5,836 km dlhý úsek trate, na ktorom je dodnes zachovaný systém Abtovej ozubnice. Tento ozubnicový úsek končí pred zastávkou Tisovec - Bánovo. Trať vedie smrekovým lesom strmým stúpaním k železničnej zastávke Zbojská, ktorej budova dnes slúži jako rekreačný objekt ŽSR. Podobne boli na súkromné rekreačné domky prestavané aj ďalšie železničné objekty. Zo sedla Zbojská môžeme vystúpiť turistickými chodníkmi na už spomínanú Fabovu hoľu či Machniarku.

Za Zbojskou trať ozubnice klesá strmo do údolia Furmaneckej doliny. Táto jedenásť kilometrov dlhá kaňonovitá dolina sa tiahne údolím rovnomenného potoka medzi Zbojskou a Tisovcom. Železničná trať tu prekonáva pomocou dvoch technicky pozoruhodných viaduktov náročný terén, miestami sa úplne vrezávajúc do strmých svahov údolia. Najkrajší úsek Furmaneckej doliny tvorí jej časť nazvaná Čertova dolina. Tu sa nachádzajú viaceré nesprístupnené jaskynné útvary, z ktorých niektoré vidíme z okna vozňa priamo popri trati. Najznámejším z nich je Čertova jaskyňa, ktorá je však tiež návštevníkom neprístupná. Tento úsek trate v ničom nezaostáva za romantikou známejších a navštevovanejších rakúskych a švajčiarskych horských dráh.

Nasledujúca zasávka Tisovec - Bánovo respektíve jej okolie je známym a obľúbeným lyžiarskym strediskom predovšetkým pre obyvateľov Rimavskej Soboty jako aj východiskom turistického chodníka do sedla Bánovo. Tesne pred Tisovcom prechádzame tunelom a za ním sa už objavia prvé obydlia tohoto mesta. Tisovec sa nachádza v malebnom údolí na sútoku troch potokov, ktoré vytvárajú rieku Rimavu. Obklopujú ho výbežky Stolických a Veporských vrchov, ktoré ponúkajú bohaté možnosti turistiky. Obľúbeným turistickým cieľom je hlavne Hradová, vypínajúca sa priamo nad mestom.

Na jej skalnatý hrebeň s nádhernými výhľadmi sa dostaneme za dve hodiny žlto značeným turistickým chodníkom. Tu sa nachádzajú zvyšky niekdajšieho stredovekého hradu, ktorý zničili cisárske vojská koncom 17. storočia. Lokalita je dnes predmetom skúmania archeológov. Ďalšie turistické chodníky nás vyvedú Martinovou dolinou na neďalekú Voniacu z ktorej sa ponúka pekný pohľad na údolie Rimavy s mestom Tisovcom. Ďalšou možnosťou na nenáročný výlet je masív Tŕstia týčiaci sa južne od mesta.

Ak sa pozrieme na chvíľku do minulosti zistíme, že Tisovec vznikol niekedy v trinástom storočí jako banské sídlisko, v rokoch 1440 - 1462 ovládli mesto Jiskrove vojská. Rozvoj priemyslu nastáva v roku 1762, kedy bola v meste postavená vysoká pec, pri ktorej neskôr vznikli železiarne pracujúce až do roku 1965. Mesto bolo jedným z centier boja Slovákov za národnú existenciu.

Pôsobili tu také osobnosti slovenského politického a kultúrneho života ako Štefan Marko Daxner, spolutvorca Žiadostí slovenského národa, Pavol Jozeffy, ktorý viedol deputáciu Slovákov k panovníkovi, ale aj známy politik novodobej slovenskej histórie Vladimír Clementis, ktorého rodný dom sa nachádza neďaleko námestia.

Pre záujemcov o železničnú históriu nesmieme zabudnúť na objekty nikdy nesprevádzkovanej trate Tisovec - Muráň budovanej v období Slovenského štátu. Pri sedle Dielik nájdeme dosiaľ zachovaný portál železničného tunela a na začiatku Martinovej doliny objavíme v lese ukrytý viadukt tejto plánovanej železničnej trate.

V Tisovci naše putovanie touto zaujímavou železničnou traťou končí,no možno toto rozprávanie poslúži čitateľom aj ako tip na peknú túru počas pobytu v tejto oblasti Stolických vrchov.

Treking.cz - diskuze

Diskuse k tomuto článku

přidat názor


Další související články:

+ Výstup na Hradovou, Muránska planina
+ Stolické vrchy, nejvyšší část Slovenského rudohoří
+ Veporské vrchy, horské chaty a levné ubytování
+ Muránska planina, ubytování a chaty na Muránske planině
Témata našich článků…
Malá Fatra Zverovka Sněžka Krkonoše, ubytování Slovenský ráj Vysoké Tatry Kamenná chata chata Roháče, ubytování Macocha Hranická propast Letní obloha Rychlebské hory Elbrus, Kavkaz Kráľova studňa Javorníky Porubský bludný balvan Beskydy, ubytování Spacáky Gran Paradiso
Reklama
Reklama
Populární treky
1. České hory Přechod Rychlebských hor a Králického Sněžníku po pěšinkách pohraničníků
2. Slovenské hory Přechod hlavního hřebene Nízkých Tater
3. Ukrajinské Karpaty Horhany (Gorgany) - výstup na dvojvrchol Syvulja
4. Via ferraty Naturfreundesteig a Traunsee Klettersteig na Traunstein, via ferraty v Rakousku
5. Rumunské hory Capatini, přechod dvou zapomenutých národních parků v Rumunsku
ANKETY, PŘÍSPĚVKY, NASTAVENÍ
Diskusní fórum internetového magazínu
Nová anketa Trekingu, hlasujte i vy
Vložit nový příspěvek na web www.treking.cz
Fototapety na plochu vašeho počítače
Nastavte si treking.cz jako domovskou stránku
Bazar, nákup a prodej outdoor vybavení
Reklama
Túry a lokality podle pohoří
Beskydy Bílé Karpaty Javorníky
Jeseníky Jizerské hory Krkonoše
Kysuce Krušné hory Malá Fatra
Malé Karpaty Nízké Tatry Roháče
Šumava Velká Fatra Vysoké Tatry
Hledej podle pohoří
Reklama

Poslední diskusní příspěvky

České hory jako smetiště?
 20.10.2014 4 příspěvky
Kopanina, rozhledna v Českém ráji
 20.10.2014 2 příspěvky
Hledám dospělého zralého parťáka a průvodce s duš
 19.10.2014 1 příspěvek
Na Nový rok letím do Santiaga, posléze aklimatizac
 18.10.2014 1 příspěvek
Trojmezí České republiky, hraniční kameny
 18.10.2014 16 příspěvků
Srub Nýznerov, Rychlebské hory
 16.10.2014 16 příspěvků
Kobilja glava u Tolminu, turistika v Julských Alpá
 16.10.2014 1 příspěvek
Letní přechod Králického Sněžníku, treking
 16.10.2014 2 příspěvky
Tak trochu kolem Moravy na kole
 16.10.2014 1 příspěvek
Švýcárna, chata Jeseníky
 16.10.2014 18 příspěvků
Čertovy kameny, horská chata
 15.10.2014 1 příspěvek
Velikonoční přechod Krkonoš - s dětmi!
 14.10.2014 1 příspěvek
Čerchov, túra na nejvyšší horu Českého lesa
 13.10.2014 2 příspěvky
Nejvyšší hory zemí světa - Evropa, Afrika, Asie, A
 12.10.2014 20 příspěvků
Hledam partaka/partacku na hory Cechy/Slovensko -
 11.10.2014 2 příspěvky
Orla Perč, via ferrata v Tatrách
 10.10.2014 9 příspěvků
Přes Japeň na Krížnou a Majerovu skalu, treking
 08.10.2014 2 příspěvky
Čelovka Fenix HP30 s výkonem 900 lumenů
 07.10.2014 1 příspěvek
Kráľova studňa, turistická útulna
 06.10.2014 5 příspěvků
Slavkovský štít, výstup
 06.10.2014 14 příspěvků
Penzion Boca, ubytování Vyšná Boca
 06.10.2014 2 příspěvky
Geomorfologické členění ČR, geomorfologické celky
 04.10.2014 9 příspěvků
Kamenná chata, Velký Polom
 03.10.2014 3 příspěvky
Lečchumi kruté i slitovné, hory v Gruzii
 02.10.2014 2 příspěvky
Smědava, horská chata Jizerské hory
 02.10.2014 32 příspěvků
Chata pod Borišovom, Borišov
 27.09.2014 57 příspěvků
Poslední číslo Připravujeme Průvodce

Redakce časopisu TREKING

Mobil: +420 723 091 330, +420 607 213 773
E-mail: redakce@treking.cz

E-shop - knihy a mapy online.
Portál o horách, trekingu, turistice, vysokohorské turistice, horolezectví, cykloturistice a cestování. Webové stránky magazínu Treking a Nakladatelství Sky s.r.o.

Statistiky návštěvnosti podle Google analytics.
Návštěvnost stránek měří Netmonitor.cz.

RSS  Mapa webu  Karpaty.net
Home Page | Časopis | Předplatné | Průvodce | Ceník inzerce | Soutěže | Seznamka | Kalendář akcí | Outdoor testy | Horské chaty | Fotogalerie | Archiv
Treky, turistika | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Vesmír, astronomie | Turistická mapa online | Spolupracujeme
TOPlist