Ostrá Malenica - Rohatín - Rakytník, po stopách Holubyho v Zliechovskej hornatine

Botanik a národopisec Jozef Ľudovít Holuby (1836 - 1923) bol v Uhorsku považovaný za najlepšieho znalca rodu ostružín (Rubus), z ktorých 55 druhov nesie jeho meno. V diele Flora des Trencsiner Komitates píše o rastlinách Trenčianskej stolice. Jeho herbáre vlastnia múzeá v Bukurešti, v Bratislave (pôv. v Martine), v Prahe a zbierka machov je v Kluži. Aj keď ťažiskom jeho výskumnej práce bolo okolie Zemianskeho Podhradia a Pezinka, svoju pozornosť venoval aj iným oblastiam. Rád navštevoval aj Zliechovskú hornatinu.

Zliechovská hornatina tvorí z hľadiska geologického a geomorfologického vývoja jednu zo štyroch samostatných podcelkov Strážovských vrchov. Popisovaná oblasť patrí do jej západnej časti, jej vrcholy spája zelená turistická značka. Tá začína v obci Slopná pri autobusovej zastávke na štátnej ceste vedúcej do Pružiny.

Na konci obce pokračuje chodník do sedielka, z ktorého na krátky čas vstúpime do lesa. Za ním nasledujú lúčne stráne východného svahu Prašnice, obľúbené miesto vysokej zveri. Chodník tu nie je zreteľný, značky sú umiestnené po stĺpoch elektrického vedenia. Na úrovni telekomunikačnej veže začíname klesať a cez nevýrazné sedielko s výhľadom na Rohatú skalu prídeme do osady Podmalenica. Zaujímavosťou je, že na jej začiatku i na konci prevádzkujú domáci živnostníci malú pílu. Osada je prístupná autom z Belušských Slatín.

Za osadou sa na rázcestí so smerovníkom dáme vľavo, vstupom do lesa zároveň vstupujeme do CHKO Strážovské vrchy (za neustáleho brechotu psov strážiacich priľahlý objekt). Pri pohľade vpravo sa nám na okamih ukáže majestátny Butkov (765 m), z ktorého z opačnej strany ukrajuje cementáreň v Ladcoch. Serpentínou lesnej cesty prejdeme na slabo vychodený chodník (pozor na vľavo odbočujúcu značku!) do svahu Malenice. Pri výškovej kóte 878 opustíme pásovú značku, vystrieda ju značka významová (vrcholová).

Asi po desiatich minútach po hrebeni prichádzame ku skalným útvarom vrcholu Ostrá Malenica (909,2 m, 49°01.20' N, 18°24.22' E). Ako prvý sa nám do cesty postaví samostatne stojaci skalný útvar pripomínajúci pri troške predstavivosti šachovú figúrku - koňa. Za ním už nasleduje vežičkami posiaty skalný masív. Pokiaľ si netrúfame prepletať sa pomedzi skalky úzkym chodníkom, uspokojíme sa s malou vyhliadkovou plošinkou neďaleko vrcholu. Pri vrcholovom kríži sa môžeme začítať i zapísať do vrcholovej knihy. Sem najčastejšie chodieval Holuby s uznávanými botanikmi, lekármi Karolom J. Brančíkom a Antonom Rochelom.

Vrátime sa k miestu, kde sme opustili pásovú značku, napojíme sa na ňu a prudšie klesáme. Sú tu popadané kmene stromov, treba pozorne sledovať značku. Prekonaním sedla prichádzame k výškovej kóte 831,8 m, čím sa dostávame takmer na rovnakú úroveň vpravo dolomitového Rohatína (832,4 m). Okrem hlavného vrcholu má Rohatín aj druhý vrchol vysoký 790 m n. m. Skalnaté vrcholy pri pohľade zo severozápadu pripomínajú rohy, z čoho môže vyplývať názov vrchu.

Rohatín (niektoré mapy uvádzajú aj názov Rohatá) je významnou botanickou lokalitou. Celý rad teplomilných rastlinných druhov tu má severné hranice svojho prirodzeného rozšírenia. Z rastlín je 20 druhov zákonom chránených a 40 ohrozených a vzácnych, šesť druhov je endemických. Hodno spomenúť aspoň posledné z nich - tri sú západokarpatské endemity: bodliak laločný (Carduus lobulatus), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), soldanelka karpatská (Soldanella carpatica) a tri západokarpatské subendemity: stoklas jednosteblový (Bromus monocladus), chrastavec Kitaibelov (Knautia kitaibelli) a materina dúška najkrajšia (Thymus pulcherimus subsp. sudeticus).

Už v čase, kedy boli Strážovské vrchy vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť, bol Rohatín zahrnutý medzi navrhovanými maloplošnými chránenými územiami. Dodnes sa však túto lokalitu za chránené územie nepodarilo vyhlásiť.

Presne 807 m vysoký Rakytník traverzujeme chodníkom po východnom svahu, ktorý sa miestami prepletá pomedzi skalné útvary. Aj tak neprídeme o nádherné pohľady na Strážov (1 213,3 m), Sokolie (1 032,4 m) a Javorinu (1 010,0 m). Pohodlný zostup cez rozsiahle lúky končí na okraji obce Mojtín, odkiaľ sú autobusové spoje do Beluše, Púchova, Považskej Bystrice. Popísaná 15kilometrová trasa sa dá pohodlne zvládnuť za 4 a 1/2 až 5 hodín.

• Mapa: Turistický atlas Slovenska, 1:50 000, VKÚ Harmanec 2005, list 82.