Matematik, zememerač, projektant, staviteľ, rytec, tvorca máp.
Polyhistor 18. storočia, prvý Slovák s titulom inžiniera, Samuel Mikovíni
(1686 alebo 1700 - 1750). Člen pruskej kráľovskej akadémie vied v Berlíne.
Priekopník triangulácie, rozpracoval metódy pre vyhotovenie máp.
Pri vyhotovovaní mapových podkladov pre historicko - grafické spracovanie
Uhorska ako dôležitý triangulačný bod pre Slovensko určil vrch Vojšín v pohorí Pohronský
Inovec. Nevysoký vrch, ale významný svojou polohou - spojnica oveľa vyšších vrchov v okolí.
Veľký Inovec
Máj 2008. Pri návrate z vrcholu Veľkého Inovca (900,6 m) rozhodli sme sa pokračovať
ďalej v dnešnej túre. Príťažlivým sa nám javil náučný chodník s dvoma národnými
prírodnými pamiatkami, začínajúci vodopádom nad Starou Hutou a končiaci
kamenným morom v Malej Lehote. Tešili sme sa na jeho osem zastávok s
informačnými panelmi. Medzi nimi by určite nemala chýbať ani informácia o
Vojšíne, keďže náučný chodník nesie jeho meno. Za štyri hodiny, ktoré sme mu
mohli venovať, by sme to mali zvládnuť.
Starohutský vodopád
Na hornom konci Starej Huty vteká do Starého potoka zo severu horský potôčik.
Od jeho ústia začína krátka bočná dolinka prehradená skalnou stenou. Touto
prírodnou prekážkou sa snaží po mnohé roky predrať spomínaný potôčik. Nie
celkom sa mu to darí, zatiaľ tu vytvára Starohutský vodopád. Od začiatku
náučného chodníka je to k nemu rovných päť minút. Pred ním je informačný panel
č. 2, hoci je prvým, s ktorým sa stretávame.
Veľa sa z neho nedozvieme,
zachovaný je len text, obrázky sa záhadným spôsobom vytratili. Možno by na ňom
bola vyobrazená aj salamandra škvrnitá, ktorá sa chladila vo vode pod
vodopádom. Vodopád vznikol na terénnom skoku pri tektonickom poklese treťohorných
sopečných andezitových krýh. Padajúcu vodu z výšky päť metrov fotíme z každého
uhla. Zaujímavé sú aj skalné útvary s typickou blokovou odlučnosťou, popod
ktoré sa štveráme hore. Územie bolo vyhlásené za chránené roku 1977 a má
rozlohu 4,24 ha.
Jašekova skala, Drozdovo, Sedlová skala
Nasleduje vyhliadka Jašekova skala s informačným panelom č. 3 pri nohách. Spadol
sám alebo mu niekto pomohol? Pohľadmi do doliny Starohutského potoka a na priľahlé
kopce sa nezdržujeme, čochvíľa sme na hrebeni. Na opačnej strane sa naskytne
pohľad na vrch Drozdovo (736,4 m). Prichádzame k miestu na okraji lesa, kde nás
naláka menší kameňolom (na mapách nezakreslený). Zapríčinil, že ideme
nesprávnym smerom.
Značka náučného chodníka odbočovala vpravo asi 100 m pred
ním. Zistenie omylu a jeho náprava nás stála takmer hodinu. Po chodníku už
správnym smerom klesáme na svahovú lúku s osamelou budovou a studňou. Prítomní
sú aj majitelia objektu, vodu v studni nám ako pitnú nedoporučujú (na mape
vyznačené ako prameň). Vchádzame opäť do lesa a popri plote prichádzame k miestu,
odkiaľ sa krátkym ale prudkým výstupom dostaneme k výhľadovému bodu Sedlová
skala (777,6 m). Mal by tu byť panel č. 4. Prítomné ohnište možno pozná odpoveď
na otázku, prečo tu nie je.
Skala poskytuje pohľady na severnú časť Novej Bane
(Štále) s pozadím pohoria Raj. Zostupujeme chodníkom k miestu pri plote, kde
spolu s výstupovým chodníkom opisuje takmer dokonalú slučku. Popod lyžiarsky
vlek zídeme do doliny k asfaltovej ceste. Ideme ňou popri osamotených domoch a
chate Vojšín, neskôr poľnou cestou až na okraj lesa. V týchto miestach sme
vinou slabšieho značenia zrejme obišli panel č. 5 Jazerec. V okolí Bujakovho
vrchu sú územia chránené formou prírodnej rezervácie, lúky posiate
prvosienkou jarnou (Primula veris) kontrastujú s už odkvitnutými
poniklecami veľkokvetými (Pulsatilla grandis). Pred sebou máme
očakávaný Vojšín (818,9 m), k tomu trištvrte hodiny otvoreným terénom.
Vojšín
Na najvyššom bode Vojšína sa z panela č. 7 NCH nič nedozvieme. Stojí síce,
ale bez akýchkoľvek informácií. Ešte šťastie, že vedľa neho je mramorová doska
osadená r. 2007 mestom Nová Baňa a ďalšími troma organizáciami. Obzeráme sa po
okolitých vrchoch a pohoriach a začíname chápať, prečo Vojšínu pridelil
Mikovíni z hľadiska kartografie také významné miesto.
Na posledný úsek do Malej Lehoty nás posiela šípka náučného chodníka po lúčnom
hrebeni pod vrcholovú stanicu lyžiarskeho vleku. Za ním sa pripája modrá
turistická značka a po spádnici klesáme. Podľa mapy by sa mali pod úrovňou lesa
značky od seba oddeliť, čo sa však nestalo. Spoločne nás priviedli ku ploche
plnej balvanov.
Andezitové kamenné more
Národná prírodná pamiatka Andezitové kamenné more (1975, 1,43 ha) sa nachádza
hneď vedľa hlavnej cesty na dolnom konci obce Malá Lehota. Kamenné more vzniklo
rozpadom lávového prúdu počas treťohornej sopečnej činnosti. Niekoľkonásobná
vrstva balvanov zabránila rozšíreniu vegetácie na tejto ploche, ojedinele na
jednotlivých kameňoch možno sledovať machový porast. Neďaleko chránenej
lokality je autobusová zastávka, avšak spoje do Novej Bane, prípadne do Zlatých
Moraviec najmä počas víkendových dní premávajú obmedzene. Istejší je autostop
(náš prípad).
Náučný chodník Vojšín, ktorý bol zriadený roku 1996, prestáva plniť svoju funkciu.
Ostáva dúfať, že Okresný úrad v Žarnovici, ktorý je jeho garantom, nájde dosť síl
a prostriedkov na jeho obnovu. Príroda a opísané objekty si to zaslúžia. A
turisti tiež.
Mapa: Turistický atlas Slovenska, 1:50 000, VKÚ Harmanec 2005, list 245.
