Alpy  |  Karpaty  |  Kavkaz
Treking > Památky > Štítnik

Štítnik

Rozprávanie o nedokončenom kostole

21.3.2009 | Ľuboš Vodička

Ak navštívite kostol v Štítniku, pravdepodobne ani nepostrehnete, že nie je dokončený. Vôbec tak nevyzerá. Pravdou však je, že niekoľko gotických častí nechali naši predkovia svojmu osudu, bez príslovečnej bodky na konci vety.

Hrad Štítnik

Keď v roku 1460 pokračovali v budovaní kostola, predĺžili južnú loď smerom na východ. Predĺžili dokonca aj hlavnú loď. Severnú loď kostola ukončili polygonálnym uzáverom a na jej východnej strane ostala len stará sakristia. V 20. storočí sa jej dostalo využitia ako knižnice. Neskorogotickou úpravou mal byť celý priestor zaklenutý sieťovou klenbou. V severnom presbytériu dokončili iba klenbové plecia a z neznámych príčin stavbu zastavili. Samotná gotická stavba, pôvodne trojloďovej baziliky začala vznikať v 14. storočí a dokončená bola v poslednej tretine 15. storočia.

Kostol Štítnik

V tomto období získal kostol svoj posledný dominantný prvok - vežu. Pristavali ju k západnému priečeliu. Zastrešenia sa však dočkala až po Szatmárskom mieri (1711). Ešte pred tým poslúžila obranným účelom mesta v čase ohrozenia tureckými hordami a protihabsburských vojnových ťažení. Pri zastrešení zvýšili vežu drevenou pomaľovanou krytou pavlačkou, na ktorú dosadla stlačená baroková baňa s dvojitým laternovým zakončením. Práce na veži trvali dvadsať rokov (1720 - 1740).

To najkrajšie na celom kostole sa nachádza na stenách v jeho interiéry. Maľby, ktoré objavili koncom 19. storočia a postupne odkryli v rokoch 1908 - 1909. Kostol od 17. storočia využívajú protestanti. Aby sa vyhovelo ich náboženskému obradu, stredoveké nástenné maľby zabielili.

Nástenné maľby pochádzajú z troch období. Najstaršie sú z poslednej tretiny 14. storočia a nachádzajú sa na stenách prvej stavby, kde sú miestami prekryté novšími maľbami z poslednej tretiny 15. storočia (po r. 1460). Najmladšie sú zo začiatku 16. storočia. Pri reštaurovaní nástenných malieb boli ornamentálne časti a maľby na triumfálnom oblúku dotvorené. V presbytériu na severnej strane je christologický cyklus a postavy apoštolov.

Maľby, kostol Štítnik

Na arkádových oblúkoch sú polpostavy prorokov, sv. Helena, sv. Erazmus a Krst Krista, v hlavnej lodi Stigmatizácia a Kázanie sv. Františka Assiského. V severnej bočnej lodi prvej stavby je mariologický a christologický cyklus, ako aj novšie vrstvy s fragmentami (sv. Barbora a Volto Santo). V južnej bočnej lodi prvej stavby sú štyri výjavy z podobenstva o desiatich hrivnách, alegórie sedem slobodných umení, cyklus siedmich cirkevných sviatostí, dvaja svätci, polpostavy prorokov a Sibýl, ďalej sv. Štefan, Ladislav, Žigmund, sv. Anton pustovník a iný.

Na nástenných maľbách je aj množstvo drobnejších viac - menej samostatných dekoratívnych prvkov doplnkov charakteru zátiší, žánrov a rýdzo ornamentálnych motívov. Najstaršie nástenné maľby sa orientujú podľa talianskych nástenných cyklov, kým novšie sú pod vplyvom česko - nemeckej maľby. Okrem toho je ešte interiér kostola bohato vyzdobený predmetmi pôvodného zariadenia ako aj sústredenými pamiatkami z gemerskej oblasti, ktoré sa dostali do kostola pri reštaurovaní.

V čase mojej návštevy kostola, mi nikto nerobil problémy pri fotografovaní fragmentov malieb. Dočkal som sa však jednej zábavnej príhody. Asi po desiatich minútach môjho obdivného pobehovania po kostole ku mne pristúpil mladý, trochu obézny, veľmi slušne oblečený Róm. Opýtal sa ma či som turista a či si chcem naďalej fotiť maľby. Na obidve otázky som odpovedal, áno.

V tej chvíli som sa dozvedel, že za fotografovanie sa v kostole platí. So zaplatením som nemal problém, nakoľko okolo práve prechádzal kňaz, ktorý krátko pred tým ukončil svadobný obrad, opýtal som sa koľko sa platí. Kňaz, len kýval rukou a povedal, kto koľko dá. Vytiahol som teda 50,- Sk a podal ich mladíkovi. Ten bez mihnutia oka schoval bankovku do svojho vrecka a ja som pokojne mohol fotiť ďalej. Nuž cesty peňazí sú nevyspytateľné.

Kostol Štítnik

Štítnik sa pýši ešte jednou pamiatkou Gotickej cesty. Zrúcaninou niekdajšieho bebekovského hradu a kaštieľa s novšou obývanou časťou prestavanou začiatkom 19. storočia na kúriu. Pôvodne hrad vznikol po roku 1432 ako vodný. V roku 1559 patril Štítnický hrad k tzv. strážnym hradom protitureckej obrany. V roku 1577 požiadala vojenská rada gemerský komitét, aby hrad prebudoval, lebo je zastaralý.

Prestavbu začali pravdepodobne v roku 1580 - 1585, pričom zosilneli vonkajšie opevnenie veľkými okrúhlymi delostreleckými baštami a zvýšili pozorovaciu vežu drevenou nadstavbou. O hrade sa zachoval popis v inventári z roku 1683, podľa ktorého mal od vstupnej brány napravo veľký rondel a po celom obvode hradieb drevenú ochodzu.

Po Rákocziho povstaní bol hrad tak silne poškodený, že v neskoršom období opravili iba niektoré časti na bývanie, napríklad západný hrad s dvoma nárožnými baštami bol prestavaný začiatkom 19. storočia na kúriu. Pri prestavbe znížili pôvodnú výšku obvodových múrov. Z celého objektu ostali zrúcaniny juhovýchodnej bašty, romanticky upravené neogotickými oknami a terasou, ďalej silne deštruovaný pôvodný vchod z východnej strany a vedľajšia polygonálna bašta (označená v inventári z roku 1683 ako rondel), ako aj zvyšky základov.

Do južného krídla hradu, ktorý sa nezachoval, postavili začiatkom 19. storočia nový ohradný múr s veľkou mrežovou parkovou bránou. Deštruované je aj severné krídlo hradu, na mieste ktorého stojí dnes hospodárska budova. V priebehu 20. storočia sa celý komplex dočkal čiastočnej rekonštrukcie. Areál a niektoré budovy sú využité ako Odborné učilište. Menej odvážneho návštevníka môže odradiť málo príťažlivá veľká plechová brána dotvárajúca vstup k hradu. V každom prípade sa netreba zľaknúť, stačí zabúchať, alebo zazvoniť a služba na vrátnici vám umožní návštevu.

V súvislosti s hradom určite stojí ešte za zmienku skutočnosť, že samotné mesto nemalo nikdy hradby. Hrad, slúžil na ochranu majiteľovi mesta. Dobové pramene však nespomínajú, či v čase nebezpečenstva prichílil pod svoju ochranu aj obyvateľov mesta. Je to o to neobvyklejšie, že poddanské mestečko Štítnik bolo banským mestom a väčšina jeho obyvateľov sa venovala dolovaniu a výrobe železa už od 12. storočia.

Hrad Štítnik

V stredoveku patrilo určite do kategórie bohatších miest, v roku 1417 dostalo právo na tri výročné jarmoky. Čo znamená, že tu sídlila aj silná vrstva remeselníkov a obchodníkov. Dokonca ani obdobie kedy muselo platiť Turkom vysoké poplatky, neznamenalo preň žiadnu pohromu. Po skončení tureckého nebezpečenstva sa hutná výroba v meste rýchlo rozvíjala a v roku 1833 sa tunajšie železiarske podniky spojili v tzv. Štítnickú concordiu.

Dnes už bohatstvo a krásu tohto gemerského mestečka pripomína máločo. Remeselnícke a meštianske domy, sa len veľmi pomaly rekonštruujú a napriek propagovaniu slovenskej Gotickej cesty tiahnúcej sa od Malohontu cez Gemer až na Spiš, tu nie sú moc pripravení na príchod turistov. Počas víkendov vám ponúknu občerstvenie v hostincoch, ale informácie o meste a jeho pamiatkach sú pre nepripraveného turistu viac menej nedostupné. Napriek tomu si myslím, že počas návštevy Gemera by ste ho nemali obísť. Kostol a vodný hrad určite za návštevu stoja.

Treking.cz - diskuze

Diskuse k tomuto článku

přidat názor


Další související články:

+ Na západ nejen za církevními památkami
+ Malé velké cíle, kostelík sv. Margity
+ Zoborské vrchy, Tribeč
Témata našich článků…
Malá Fatra Zverovka Sněžka Krkonoše, ubytování Slovenský ráj Vysoké Tatry Kamenná chata chata Roháče, ubytování Macocha Hranická propast Letní obloha Rychlebské hory Elbrus, Kavkaz Kráľova studňa Javorníky Porubský bludný balvan Beskydy, ubytování Spacáky Gran Paradiso
Reklama
Reklama
Populární treky
1. České hory Přechod Rychlebských hor a Králického Sněžníku po pěšinkách pohraničníků
2. Slovenské hory Přechod hlavního hřebene Nízkých Tater
3. Ukrajinské Karpaty Horhany (Gorgany) - výstup na dvojvrchol Syvulja
4. Via ferraty Naturfreundesteig a Traunsee Klettersteig na Traunstein, via ferraty v Rakousku
5. Rumunské hory Capatini, přechod dvou zapomenutých národních parků v Rumunsku
ANKETY, PŘÍSPĚVKY, NASTAVENÍ
Diskusní fórum internetového magazínu
Nová anketa Trekingu, hlasujte i vy
Vložit nový příspěvek na web www.treking.cz
Fototapety na plochu vašeho počítače
Nastavte si treking.cz jako domovskou stránku
Bazar, nákup a prodej outdoor vybavení
Reklama
Túry a lokality podle pohoří
Beskydy Bílé Karpaty Javorníky
Jeseníky Jizerské hory Krkonoše
Kysuce Krušné hory Malá Fatra
Malé Karpaty Nízké Tatry Roháče
Šumava Velká Fatra Vysoké Tatry
Hledej podle pohoří
Reklama

Poslední diskusní příspěvky

Slavkovský štít, výstup
 22.10.2014 15 příspěvků
Hlavní problém slovenského cestovního ruchu? Vysok
 22.10.2014 19 příspěvků
Čelovka Fenix HP30 s výkonem 900 lumenů
 22.10.2014 2 příspěvky
Práce na Aljašce, rybí průmysl
 21.10.2014 3 příspěvky
Chata na Kotaři, Kotař
 21.10.2014 53 příspěvků
Hemberk, rozhledna v Rychlebských horách na hoře K
 21.10.2014 2 příspěvky
České hory jako smetiště?
 20.10.2014 4 příspěvky
Kopanina, rozhledna v Českém ráji
 20.10.2014 2 příspěvky
Hledám dospělého zralého parťáka a průvodce s duš
 19.10.2014 1 příspěvek
Na Nový rok letím do Santiaga, posléze aklimatizac
 18.10.2014 1 příspěvek
Trojmezí České republiky, hraniční kameny
 18.10.2014 16 příspěvků
Srub Nýznerov, Rychlebské hory
 16.10.2014 16 příspěvků
Kobilja glava u Tolminu, turistika v Julských Alpá
 16.10.2014 1 příspěvek
Letní přechod Králického Sněžníku, treking
 16.10.2014 2 příspěvky
Tak trochu kolem Moravy na kole
 16.10.2014 1 příspěvek
Švýcárna, chata Jeseníky
 16.10.2014 18 příspěvků
Čertovy kameny, horská chata
 15.10.2014 1 příspěvek
Velikonoční přechod Krkonoš - s dětmi!
 14.10.2014 1 příspěvek
Čerchov, túra na nejvyšší horu Českého lesa
 13.10.2014 2 příspěvky
Nejvyšší hory zemí světa - Evropa, Afrika, Asie, A
 12.10.2014 20 příspěvků
Hledam partaka/partacku na hory Cechy/Slovensko -
 11.10.2014 2 příspěvky
Orla Perč, via ferrata v Tatrách
 10.10.2014 9 příspěvků
Přes Japeň na Krížnou a Majerovu skalu, treking
 08.10.2014 2 příspěvky
Kráľova studňa, turistická útulna
 06.10.2014 5 příspěvků
Penzion Boca, ubytování Vyšná Boca
 06.10.2014 2 příspěvky
Geomorfologické členění ČR, geomorfologické celky
 04.10.2014 9 příspěvků
Poslední číslo Připravujeme Průvodce

Redakce časopisu TREKING

Mobil: +420 723 091 330, +420 607 213 773
E-mail: redakce@treking.cz

E-shop - knihy a mapy online.
Portál o horách, trekingu, turistice, vysokohorské turistice, horolezectví, cykloturistice a cestování. Webové stránky magazínu Treking a Nakladatelství Sky s.r.o.

Statistiky návštěvnosti podle Google analytics.
Návštěvnost stránek měří Netmonitor.cz.

RSS  Mapa webu  Karpaty.net
Home Page | Časopis | Předplatné | Průvodce | Ceník inzerce | Soutěže | Seznamka | Kalendář akcí | Outdoor testy | Horské chaty | Fotogalerie | Archiv
Treky, turistika | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Vesmír, astronomie | Turistická mapa online | Spolupracujeme
TOPlist