Treking > Památky > Štítnik

Štítnik

Rozprávanie o nedokončenom kostole

21.3.2009 | Ľuboš Vodička

Ak navštívite kostol v Štítniku, pravdepodobne ani nepostrehnete, že nie je dokončený. Vôbec tak nevyzerá. Pravdou však je, že niekoľko gotických častí nechali naši predkovia svojmu osudu, bez príslovečnej bodky na konci vety.

Hrad Štítnik

Keď v roku 1460 pokračovali v budovaní kostola, predĺžili južnú loď smerom na východ. Predĺžili dokonca aj hlavnú loď. Severnú loď kostola ukončili polygonálnym uzáverom a na jej východnej strane ostala len stará sakristia. V 20. storočí sa jej dostalo využitia ako knižnice. Neskorogotickou úpravou mal byť celý priestor zaklenutý sieťovou klenbou. V severnom presbytériu dokončili iba klenbové plecia a z neznámych príčin stavbu zastavili. Samotná gotická stavba, pôvodne trojloďovej baziliky začala vznikať v 14. storočí a dokončená bola v poslednej tretine 15. storočia.

Kostol Štítnik

V tomto období získal kostol svoj posledný dominantný prvok - vežu. Pristavali ju k západnému priečeliu. Zastrešenia sa však dočkala až po Szatmárskom mieri (1711). Ešte pred tým poslúžila obranným účelom mesta v čase ohrozenia tureckými hordami a protihabsburských vojnových ťažení. Pri zastrešení zvýšili vežu drevenou pomaľovanou krytou pavlačkou, na ktorú dosadla stlačená baroková baňa s dvojitým laternovým zakončením. Práce na veži trvali dvadsať rokov (1720 - 1740).

To najkrajšie na celom kostole sa nachádza na stenách v jeho interiéry. Maľby, ktoré objavili koncom 19. storočia a postupne odkryli v rokoch 1908 - 1909. Kostol od 17. storočia využívajú protestanti. Aby sa vyhovelo ich náboženskému obradu, stredoveké nástenné maľby zabielili.

Nástenné maľby pochádzajú z troch období. Najstaršie sú z poslednej tretiny 14. storočia a nachádzajú sa na stenách prvej stavby, kde sú miestami prekryté novšími maľbami z poslednej tretiny 15. storočia (po r. 1460). Najmladšie sú zo začiatku 16. storočia. Pri reštaurovaní nástenných malieb boli ornamentálne časti a maľby na triumfálnom oblúku dotvorené. V presbytériu na severnej strane je christologický cyklus a postavy apoštolov.

Maľby, kostol Štítnik

Na arkádových oblúkoch sú polpostavy prorokov, sv. Helena, sv. Erazmus a Krst Krista, v hlavnej lodi Stigmatizácia a Kázanie sv. Františka Assiského. V severnej bočnej lodi prvej stavby je mariologický a christologický cyklus, ako aj novšie vrstvy s fragmentami (sv. Barbora a Volto Santo). V južnej bočnej lodi prvej stavby sú štyri výjavy z podobenstva o desiatich hrivnách, alegórie sedem slobodných umení, cyklus siedmich cirkevných sviatostí, dvaja svätci, polpostavy prorokov a Sibýl, ďalej sv. Štefan, Ladislav, Žigmund, sv. Anton pustovník a iný.

Na nástenných maľbách je aj množstvo drobnejších viac - menej samostatných dekoratívnych prvkov doplnkov charakteru zátiší, žánrov a rýdzo ornamentálnych motívov. Najstaršie nástenné maľby sa orientujú podľa talianskych nástenných cyklov, kým novšie sú pod vplyvom česko - nemeckej maľby. Okrem toho je ešte interiér kostola bohato vyzdobený predmetmi pôvodného zariadenia ako aj sústredenými pamiatkami z gemerskej oblasti, ktoré sa dostali do kostola pri reštaurovaní.

V čase mojej návštevy kostola, mi nikto nerobil problémy pri fotografovaní fragmentov malieb. Dočkal som sa však jednej zábavnej príhody. Asi po desiatich minútach môjho obdivného pobehovania po kostole ku mne pristúpil mladý, trochu obézny, veľmi slušne oblečený Róm. Opýtal sa ma či som turista a či si chcem naďalej fotiť maľby. Na obidve otázky som odpovedal, áno.

V tej chvíli som sa dozvedel, že za fotografovanie sa v kostole platí. So zaplatením som nemal problém, nakoľko okolo práve prechádzal kňaz, ktorý krátko pred tým ukončil svadobný obrad, opýtal som sa koľko sa platí. Kňaz, len kýval rukou a povedal, kto koľko dá. Vytiahol som teda 50,- Sk a podal ich mladíkovi. Ten bez mihnutia oka schoval bankovku do svojho vrecka a ja som pokojne mohol fotiť ďalej. Nuž cesty peňazí sú nevyspytateľné.

Kostol Štítnik

Štítnik sa pýši ešte jednou pamiatkou Gotickej cesty. Zrúcaninou niekdajšieho bebekovského hradu a kaštieľa s novšou obývanou časťou prestavanou začiatkom 19. storočia na kúriu. Pôvodne hrad vznikol po roku 1432 ako vodný. V roku 1559 patril Štítnický hrad k tzv. strážnym hradom protitureckej obrany. V roku 1577 požiadala vojenská rada gemerský komitét, aby hrad prebudoval, lebo je zastaralý.

Prestavbu začali pravdepodobne v roku 1580 - 1585, pričom zosilneli vonkajšie opevnenie veľkými okrúhlymi delostreleckými baštami a zvýšili pozorovaciu vežu drevenou nadstavbou. O hrade sa zachoval popis v inventári z roku 1683, podľa ktorého mal od vstupnej brány napravo veľký rondel a po celom obvode hradieb drevenú ochodzu.

Po Rákocziho povstaní bol hrad tak silne poškodený, že v neskoršom období opravili iba niektoré časti na bývanie, napríklad západný hrad s dvoma nárožnými baštami bol prestavaný začiatkom 19. storočia na kúriu. Pri prestavbe znížili pôvodnú výšku obvodových múrov. Z celého objektu ostali zrúcaniny juhovýchodnej bašty, romanticky upravené neogotickými oknami a terasou, ďalej silne deštruovaný pôvodný vchod z východnej strany a vedľajšia polygonálna bašta (označená v inventári z roku 1683 ako rondel), ako aj zvyšky základov.

Do južného krídla hradu, ktorý sa nezachoval, postavili začiatkom 19. storočia nový ohradný múr s veľkou mrežovou parkovou bránou. Deštruované je aj severné krídlo hradu, na mieste ktorého stojí dnes hospodárska budova. V priebehu 20. storočia sa celý komplex dočkal čiastočnej rekonštrukcie. Areál a niektoré budovy sú využité ako Odborné učilište. Menej odvážneho návštevníka môže odradiť málo príťažlivá veľká plechová brána dotvárajúca vstup k hradu. V každom prípade sa netreba zľaknúť, stačí zabúchať, alebo zazvoniť a služba na vrátnici vám umožní návštevu.

V súvislosti s hradom určite stojí ešte za zmienku skutočnosť, že samotné mesto nemalo nikdy hradby. Hrad, slúžil na ochranu majiteľovi mesta. Dobové pramene však nespomínajú, či v čase nebezpečenstva prichílil pod svoju ochranu aj obyvateľov mesta. Je to o to neobvyklejšie, že poddanské mestečko Štítnik bolo banským mestom a väčšina jeho obyvateľov sa venovala dolovaniu a výrobe železa už od 12. storočia.

Hrad Štítnik

V stredoveku patrilo určite do kategórie bohatších miest, v roku 1417 dostalo právo na tri výročné jarmoky. Čo znamená, že tu sídlila aj silná vrstva remeselníkov a obchodníkov. Dokonca ani obdobie kedy muselo platiť Turkom vysoké poplatky, neznamenalo preň žiadnu pohromu. Po skončení tureckého nebezpečenstva sa hutná výroba v meste rýchlo rozvíjala a v roku 1833 sa tunajšie železiarske podniky spojili v tzv. Štítnickú concordiu.

Dnes už bohatstvo a krásu tohto gemerského mestečka pripomína máločo. Remeselnícke a meštianske domy, sa len veľmi pomaly rekonštruujú a napriek propagovaniu slovenskej Gotickej cesty tiahnúcej sa od Malohontu cez Gemer až na Spiš, tu nie sú moc pripravení na príchod turistov. Počas víkendov vám ponúknu občerstvenie v hostincoch, ale informácie o meste a jeho pamiatkach sú pre nepripraveného turistu viac menej nedostupné. Napriek tomu si myslím, že počas návštevy Gemera by ste ho nemali obísť. Kostol a vodný hrad určite za návštevu stoja.

Treking.cz - diskuze

Diskuse k tomuto článku

přidat názor


Další související články:

+ Na západ nejen za církevními památkami
+ Malé velké cíle, kostelík sv. Margity
+ Zoborské vrchy, Tribeč
Témata našich článků…
Malá Fatra Zverovka Sněžka Krkonoše, ubytování Slovenský ráj Vysoké Tatry Kamenná chata Roháče, ubytování Macocha Hranická propast Letní obloha Rychlebské hory Elbrus, Kavkaz Kráľova studňa Javorníky Porubský bludný balvan Beskydy, ubytování Spacáky Gran Paradiso
Reklama
Reklama
Populární treky
1. České hory Přechod Rychlebských hor a Králického Sněžníku po pěšinkách pohraničníků
2. Slovenské hory Přechod hlavního hřebene Nízkých Tater
3. Ukrajinské Karpaty Horhany (Gorgany) - výstup na dvojvrchol Syvulja
4. Via ferraty Naturfreundesteig a Traunsee Klettersteig na Traunstein, via ferraty v Rakousku
5. Rumunské hory Capatini, přechod dvou zapomenutých národních parků v Rumunsku
Fotogalerie
Reklama
Reklama
Túry a lokality podle pohoří
Beskydy Bílé Karpaty Javorníky
Jeseníky Jizerské hory Krkonoše
Kysuce Krušné hory Malá Fatra
Malé Karpaty Nízké Tatry Roháče
Šumava Velká Fatra Vysoké Tatry
Hledej podle pohoří
Reklama

Poslední diskusní příspěvky

Etna a putování po Liparských ostrovech
 24.09.2016 7 příspěvků
Švýcárna, chata Jeseníky
 24.09.2016 22 příspěvků
PF 2013 přeje redakce Trekingu
 24.09.2016 2 příspěvky
Chata Barborka, Jeseníky, Praděd
 23.09.2016 88 příspěvků
Glorer Hütte, Kals am Grossglockner
 23.09.2016 1 příspěvek
Sůkenická, horský hotel
 20.09.2016 7 příspěvků
Žiarska chata, Žiarska dolina
 18.09.2016 37 příspěvků
Kudlanka nábožná (Mantis religiosa)
 17.09.2016 8 příspěvků
Chata Dukla, Čeladná
 16.09.2016 2 příspěvky
Masarykova chata, Bumbálka
 16.09.2016 12 příspěvků
Cestovatelský průjem, průjmová onemocnění
 16.09.2016 2 příspěvky
Medvědská hornatina, túra
 15.09.2016 5 příspěvků
Čelovka Fenix HL60R
 14.09.2016 2 příspěvky
Z Čech na Nordkapp na kole - na tuto cestu hledám
 14.09.2016 1 příspěvek
Cesta na Ukrajinu a přechod Černohorské poloniny
 14.09.2016 5 příspěvků
Javorníky, přechod pohoří
 14.09.2016 5 příspěvků
Tiské stěny, skalní město
 12.09.2016 1 příspěvek
Mont Blanc, výstup na horu
 12.09.2016 37 příspěvků
Holubyho chata, Velká Javořina
 07.09.2016 26 příspěvků
Doroťanka, chata v Beskydech
 07.09.2016 4 příspěvky
Fürstenwalde, hrad u Vrbna p. P.
 06.09.2016 2 příspěvky
Přechod Svidovecké poloniny, cesta na Koločavu
 06.09.2016 2 příspěvky
Hora s nejkrásnějším výhledem v ČR
 05.09.2016 31 příspěvků
Jak vybrat stan? 10 rad pro výběr
 02.09.2016 6 příspěvků
Vřesová studánka, kaple a pramen v Jeseníkách
 29.08.2016 1 příspěvek
Slovensko 2016 na kole
 27.08.2016 2 příspěvky
Oblasti: Beskydy | Bílé Karpaty | Brdy | Broumovská vrchovina | Česká Kanada | České středohoří | České Švýcarsko | Český les | Český ráj | Doupovské hory | Drahanská vrchovina | Hanušovická vrchovina | Hornosvratecká vrchovina | Hostýnské vrchy | Chřiby | Javorníky | Jeseníky | Jevišovická pahorkatina | Jizerské hory | Králický Sněžník | Krkonoše | Krušné hory | Křivoklátská vrchovina | Litenčická pahorkatina | Lužické hory | Nízký Jeseník | Novohradské hory | Orlické hory | Pálava | Podyjí | Rakovnická pahorkatina | Ralsko | Rychlebské hory | Slavkovský les | Svitavská pahorkatina | Šluknovská pahorkatina | Šumava | Švihovská vrchovina | Vizovická vrchovina | Vlašimská pahorkatina | Vsetínské vrchy | Východolabská tabule | Zábřežská vrchovina | Zlatohorská vrchovina | Ždánický les | Železné hory | Žulovská pahorkatina | Branisko | Bukovské vrchy | Burda | Cerová vrchovina | Čergov | Čierna hora | Chočské vrchy | Kremnické vrchy | Krupinská planina | Kysucké Beskydy | Laborecká vrchovina | Levočské vrchy | Ľubovnianska vrchovina | Malá Fatra | Malé Karpaty | Muránska planina | Nízké Tatry | Ondavská vrchovina | Oravská Magura | Oravské Beskydy | Pieniny | Podunajská pahorkatina | Pohronský Inovec | Polana | Považský Inovec | Revúcka vrchovina | Roháče | Slanské vrchy | Slovenský kras | Slovenský ráj | Spišská Magura | Stolické vrchy | Strážovské vrchy | Súlovské skály | Šarišská vrchovina | Štiavnické vrchy | Tribeč | Velká Fatra | Veporské vrchy | Vihorlat | Volovské vrchy | Vtáčnik | Vysoké Tatry | Záhorie | Zemplínské vrchy
Home Page | Časopis | Průvodce | Ceník inzerce | Soutěže | Seznamka | Kalendář akcí | Outdoor testy | Horské chaty | Fotogalerie | Archiv
Treky, turistika | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Vesmír, astronomie | Turistická mapa online | Spolupracujeme
TOPlist