Záhada v Súľovských vrchoch - záhadné runy v Bodinej

Po stopách Pavla Križka v Súľovských vrchoch

Píše sa rok 1895 a na dolnom konci Bodinej vystupuje z koča muž. Hneď na prvý pohľad vidno, že nie je odtiaľto. Prezrádza to nielen jeho oblečenie, ale aj správanie. Chvíľu stojí a bezradne hľadí raz v jednu, raz v druhú stranu. Akiste je v tomto odľahlom mieste po prvý raz. Dozvedel sa, že niekde v okolí sú akési čudné znaky a kríže vyryté do skaly. Ide ich preskúmať, ale nevie kade. To sa však už k nemu blíži miestny učiteľ. O príchode cudzinca vedel od prečínskeho farára a tak ho prišiel privítať. Nie je sám, cestou sa zastavil v krčme, aby vyzdvihol starého Juraja, sedliaka, ktorý dovedie návštevu ku skaliskám.

Pavol Križko, lebo on je touto tajomnou postavou a zároveň tým pravým, ktorý sa o tieto skaly s podivnými znakmi zaujímal. Veď je tomu práve tridsať rokov, čo na vrchu Velestúr nad Kremnicou a predtým na Smrčníku našiel niečo podobné. Prastaré runové nápisy!

Prenesme sa do reality. O runovom písme asi každý z nás počul, snáď aj čítal. O jeho pôvode, používaní a druhoch sú rôzne teórie, od vplyvu Etruskov, Grékov, Vikingov, Germánov až po najnovšie (Pra)slovanov. Jedno je však isté: vznikalo rytím väčšinou do kameňa, menej už dreva, kosti apod. A keďže najlepšie sa ryjú priame čiary, dostalo názov runové.

Čtěte také: Kostolecká tiesňava, Súľovské vrchy

Ak zostaneme v Európe, archeológovia našli množstvo artefaktov takmer po celom jej území. Aj na Slovensku sa našli, je však vážne podozrenie, že sa úmyselne ničili, prípadne vyhlasovali za falzifikáty. Na Strednom Považí sa objavilo tiež niekoľko lokalít. Popri Orgoňovej Kýčere (Javorníky) aj pod vrchom Mazáková v Súľovských skalách.

O neúspešnom (zatiaľ jedinom) pokuse nájsť runy v časti Šúvalky Orgoňovej Kýčery som už písal (apríl 2013). Rad prišiel na Mazákovú, a to pri absolvovaní výstupu na Vysoký vrch nad obcou Bodiná. Iniciátorom bol vedúci nášho klubu Maroš, ktorý si spomenul, že do Bodinej sa treba ešte niekedy vrátiť, a to kvôli runovým nápisom.

A tak sme sa po vzájomnej dohode v jeden deň ocitli spoločne vo vlaku z Trenčína do Považskej Bystrice, odkiaľ sme pokračovali autobusom do Domaniže. Plánovali sme vystúpiť na zastávke Rybníky a pokračovať po modrej značke do Bodinej. Zastávka je však zrušená, tak sme sa nedobrovoľne museli vracať asi 2 km po ceste.

Po ďalších 3 hodinách sme sa popod Dúpnu (701,9 m) a Tisovu (732,5 m) konečne dostali do obce. Našu optimistickú trojicu dopĺňal ďalší Marián, vybavený GPS-prístrojom, súradnicami a fotografiami lokality, ktoré stiahol z internetu. Vybrali sme sa vľavo hore potokom, prišli na akúsi lúku pod Ostrým vrchom (617,9 m), odtiaľ po spresnení tu pracujúcim miestnym drevorubačom na okraj ďalšej lúky.

Rozdelili sme sa, vošli do lesa a každý hľadal nejaké skaly. Porovnávali sme fotografie s okolím, hľadeli do prístroja, márne. Čas odchodu nášho autobusového spoja späť sa rýchlo priblížil, tak sme hľadanie pre tento deň vzdali. Sklamaní sme neboli, boli sme múdrejší, už vieme, kde nabudúce hľadať nemáme.

Vrátili sme sa o niekoľko dní, priamo do obce. Rýchlo sme prišli k našej posledne lúke a poďme do lesa na hrebeň. Veď kde inde sa môžu vyskytovať skaly. Aj sme ich vo výške cca 500 m n. m. našli, len znaky na nich žiadne. Prešli sme aj na druhú stranu hrebeňa, podľa GPS sme boli už na mieste, motali sa neustále dokola - a nič. Dve veci nám boli jasné: súradnice sú mylné (azda úmyselne) a pri ďalšom pokuse musíme kontaktovať niekoho, kto tam už bol.

Prešla zima, je tu nový rok a s ním tretí pokus. Ide s nami kamarát z Ilavy, ktorý lokalitu už navštívil. Po vystúpení z autobusu v obci Bodiná sme tam za necelých 20 minút. A my, čo sme to predtým zúfalo hľadali, chytáme sa za hlavu. Veď na tejto lúke sme niekoľkokrát boli, len na opačnom konci. A skaly, skôr skalky, sú hneď za potokom.

Preskakujeme vodný tok a po niekoľkých krokoch vo svahu nachádzame na plochej skale pri nohách dvojriadkový nápis. Písmo pripomína azbuku, slová latinčinu. Zrejme niečo novšieho, keďže ostatné znaky pred nami a po stranách sú odlišné a podľa všetkého staršie. Zobrazujú hranaté obrazce, rovné i zalomené kríže. Podobne ako sa našli na Kréte, preto niektorí bádatelia usudzujú, že ide o písmo starých Grékov, ktorí putovali po Jantárovej ceste (v tomto prípade vedľajšej) z Balkánu do Pobaltia.

Iní síce pripúšťajú, že písmo sa podobá krétsko-mykénskemu slabikovému písmu, autorstvo však prisudzujú Praslovanom. Pochopiť voľby lokality nám uľahčí predstava, že v čase "písania" vyzerala krajina úplne ináč. Bola prevažne bez stromov a skaly boli tak celkom odhalené a teda popri domnelej ceste dobre viditeľné. Navyše prastaré cesty veľakrát viedli nie dolinami (kde hrozili záplavy a pri prekonávaní vodného toku vyžadovalo si to vyhľadávať brody, príp. stavať mosty), ale v blízkosti vrcholov, ak nie priamo hrebeňom.

Snažíme sa všetko do detailov zachytiť fotoaparátmi. Aj slnečné lúče sú nám priaznivo naklonené, práve začínajú olizovať skalnaté plochy. Sprievodné tiene dokážu plasticky vykresliť kresbu rún. Občas jemne odhrnieme tvoriaci sa mach, prípadne napadanú zeminu a lístie.

Naša predstavivosť pracuje naplno: sú to všetky runy, ktoré vidíme, alebo sú pred naším zrakom aj také, ktoré sú zakryté zeminou a vegetáciou (koreňmi stromov)? Chcelo by to hlbší výskum, ale o lokalitu sa asi nikto z historikov bližšie nezaujíma. Napadá nám aj myšlienka o spopularizovaní lokality, chýba informačná tabuľa, smerovky a možno aj určitá ochrana.

Konečne spokojní odchádzame z Bodinej. Spočiatku na juh po modrej značke, neskôr po lesných cestách popod Svarkovicu cez Vládske (vzniká tu akési stredisko s turistickým ubytovaním, chovom poníkov) a popod Roháč (571,1 m) k cvičným skalám Prečínskej skalky. Predseda klubu sa priznal, že v tejto chránenej prírodnej pamiatke ešte nebol.

A čo náš kremnický archivár Križko? Nápisy v Bodinej opísal a zverejnil roku 1896 v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti č. 1 (časopis v archíve Matice slovenskej v Martine). Keďže toto písmo vtedy vôbec nepoznal, o preklad sa ani nepokúsil. Medzi tými, ktorí sa o to pokúsili, patril moravský bádateľ Antonín Horák. Jeho preklad je súčasťou knižnej publikácie O Slovanech úplně jinak, str. 56-57 (Nakladatelství LÍPA, Vizovice 1991).

Bodiná, turistická mapa