Rozvodie, hydrologická strecha strednej Európy

Spojenie Baltu s Čiernym morom vo Vysokých Tatrách (?)

Sú na svete miesta, kde na odvrátených svahoch vrchu, prípadne horského hrebeňa pramenia rieky, z ktorých každá z nich odteká do iného povodia, výnimočne do úmoria. Týmto miestam hovoríme rozvodie. Rozvodia sú na spojniciach dôležitých geografických a topografických bodov a často tvoria aj politické hranice.

Rozvodí tvoriacich hranicu medzi úmoriami je prirodzene menej. V Čechách je to oblasť Železnorudskej hornatiny v Šumave, kde priečny chrbát Špičáka, spájajúci Královský hvozd s Pancířskym chrbtom, je rozvodím medzi Severným a Čiernym morom.

Čtěte také: Typy a tvary reliéfu. Nížiny a vysočiny, výškové stupně a relativní výšková…

Na Slovensku máme iné dve úmoria, naším územím prechádza hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom. Úmorie Baltského mora tvoria rieky Poprad a Dunajec, ktoré odvodňujú iba 4 % plochy nášho štátu. Neporovnateľne väčšie úmorie Čierneho mora na našom území tvoria rieky Váh, Nitra, Hron a ďalšie až po Tisu, ktoré sa postupne vlievajú do Dunaja.

Hlavné európske rozvodie na slovenskom území

Prebieha z Poľska pohraničnou obcou Obručné na hrebeň Čergova (vrcholy Murianik, Malý Minčol, Minčol a Beskydok), hrebeňom Hromovca (Demianka, Kňazová, Beskyd) prejde do Levočských vrchov (Čierna kopa, Kaligura, Zámčisko, Čiernohuzec, Piesočný vrch, Javor, Furmanec, Javorina, Vysoký vrch, Krížový vrch a Ostrá hora), pokračuje Levočským úbočím (Brezová, Lesík, obec Vlkovce, Hrádok, Pikovská hora, Vtáčí vrch, Valaská). Nasledujú vrcholy Kozích chrbtov (Kotlisko, Kliny, kóty 764,7 a 745,0, obec Gánovce, Krížová, Krížna, Krížový vrch, kóta 1172,3, Kozí kameň, kóty 977,4 a 974,0, Krahulec), obec Šuňava a naprieč Podtatranskou kotlinou (Pastierske, Vlčia jama, Na háji, kóta 967,7) cez Tatranský Lieskovec a západne od Štrbského plesa vedie na vrcholy Vysokých Tatier (Soliská, Hrubý vrch, Kôprovský štít a Čubrina). Ďalej opäť pokračuje po hranici s Poľskom na hrebeň Moravsko-sliezskych Beskýd a Turzovskej vrchoviny.

Park dvoch morí v Šuňave

Rázovitá obec Šuňava, nachádzajúca sa v lone prekrásnej scenérie Vysokých a Nízkych Tatier (2,5 km na J od Štrby), sa rozprestiera práve na mieste, ktoré je súčasťou hydrologickej strechy strednej Európy a vytvára spomínané rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom. Naviac je v obci priamo na rozvodí postavený rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša. Jeho sedlová strecha ako na objednávku kopíruje polohu spomínanej hydrologickej strechy.

Dažďová kvapka, ktorá dopadne priamo na rozhranie strechy, sa tu rozdelí na dve časti. Časť sa skotúľa po streche na východnú časť obce, odkiaľ ju v obci prameniaci potok Lopušná privedie do rieky Mlynica a následne do rieky Poprad, druhá časť kvapky odtečie Šuňavským potokom na západ do (Čierneho) Váhu.

Obec túto vlastnosť šikovne využila a pri kostole vybudovala park, ktorý pomenovala "Park dvoch morí". Tvary z vysadených kríkov architektonicky znázorňujú a vyjadrujú dynamiku a pohyb kvapky vody a jej cestu do mora. Turistom tak okrem národopisných pohnútok a hubárskeho raja pribudol ďalší dôvod na návštevu tejto obce a okolia.

Rozvodie vo Vysokých Tatrách

Raritou je, ak na rozvodí je miesto s vodným tokom, ktorý spája tieto dve úmoria. Na Slovensku je vraj takouto lokalita vo Vysokých Tatrách, kde rieky Váh a Poprad odvádzajú svoje prítoky do rôznych morí. Upozornil na to už Miloš Janoška vo svojom predrepublikovom Sprievodcovi po Tatrách, z ktorého vyberám:

Vysoké Tatry sú aj vododeľným pohorím. Krem Bieleho Váhu, ktorý povstáva z potoka Zlomiska a Furkoty a krem iných jeho prítokov tečúcich spolu s ním do Čierneho mora, všetky ostatné od Mlynice počnúc spoja sa s riekou Popradom, Dunajcom, Vislou a tečú do studeného Baltu. A predsa je Čierne more v priamom spojení s Baltickým morom. Totiž, ako v Južnej Amerike je rieka Negro, poťažne Amazon spojená s Orinokom vodou Casiquiarea, tak to vidíme v malom aj pod Tatrami. Váh je spojený vodnou stuhou s Popradom.

Od štrbskej stanice k bočnomorännému návršiu, rozkladá sa homoľovitý lúčny vŕšok Lieskovec, popod ktorý tečie neveľký potôčik Nová voda. Táto vteká do Mlynice a s touto do Popradu. Z tejto Novej vody je viac odtokov; menovite ale na Pálenici odteká z nej Železnou vodou zvaný jarok, ktorý tečie do Bieleho Váhu. Teda jeden potôčik, ale na dvoje rozdelený, a tak skutočne tvorí vodný súvis medzi Čiernym a Baltickým morom a to práve na tom površí, ktoré je vododeľným. Dľa toho Stredná a Západná Európa je vlastne "ostrov".

Je stredozápadná Európa skutočne ostrovom? Čo bolo pred sto rokmi, nemusí byť dnes už pravda. Zásahy človeka alebo prírodná erózia mohli pomery zmeniť. K opačnému fenoménu môže dôjsť v oblasti Kozích chrbtov. Na tomto úseku sa spätnou eróziou dostali potoky bezprostredne pod hlavný hrebeň európskeho rozvodia. Je možné, že časom dôjde k prebratiu tokov (tzv. pirátstvo) medzi riekou Poprad (Baltské more) a Hornád (Čierne more).

• Zdroj: Janoška, Miloš: Sprievodca po Tatrách, vyd. F. Klimeš, Liptovský Svätý Mikuláš, 1911
• Mapa: Turistická mapa 113 Vysoké Tatry, 1:50 000, VKÚ Harmanec, 9. vydanie, 2004