Okolo Púchova, turistika a tipy na výlet

Pri nasledujúcej turistickej túre v južnej časti Javorníkov, v Púchovskej vrchovine, stretneme sa postupne s dávnou históriou z obdobia keltských Kotínov, navštívime cvičnú skalu miestneho horolezeckého klubu, občerstvíme sa na salaši s nezameniteľnou atmosférou chovu oviec, okúsime chuť minerálneho prameňa v kúpeľoch a pokocháme sa spútanou silou vodného toku.

Ešte na konci 19. storočia sťaby maják nad sútokom Váhu a Bielej vody čnelo do výšky 200 m nad úpätím kopca bralo, Púchovská skala. Strategická poloha na strete dvoch dolín bola dôvodom jej pradávneho osídlenia ľuďmi. To správne predpokladal barón Hoenning (1834-1894, celým menom Emil Friedrich Johannes Hoenning O`Carroll), ktorý ju podrobil archeologickému výskumu a neskôr nazval aj "skalou prekvapení". Na malom území sa tu našli všetky periódy ľudskej histórie. Nálezy z laténskej a rímskej doby dali pomenovanie najvýznamnejšej kultúrnej skupine na území Slovenska, púchovskej kultúre (2. stor. pred n. l. až 3.-4. stor. n. l.).

Skala už nestojí, podľahla ťažbe kameňa už krátko po smrti jej bádateľa. O polstoročie neskôr zanikol aj dom, v ktorom barón býval a s ním celá historická Moravská ulica a ďalšie historické objekty v Púchove. Ako jeden z mála sa zachoval Župný dom. Ten ešte v roku 1795 dal postaviť Imrich Marczibányi, podžupan Trenčianskej stolice. A práve k nemu vedú naše prvé kroky, je v ňom umiestnené Archeologické múzeum Púchovskej kultúry.

Zo železničnej stanice, ktorá je na ľavej strane Váhu v časti Horné Kočkovce, vedie súbežne modrá a žltá turistická značka. Po prechode mostom na okružnej križovatke odbočíme vľavo. Po ľavej strane minieme gymnázium, Župný dom je schovaný za budovou banky Kooperatíva. Vedie k nemu postranná ulica s parkoviskom. Od hrádze je oddelený malým parčíkom.

Po prehliadke exponátov pokračujeme ulicou až pred hotel Wili, kde prejdeme na vpravo odbočujúcu Gorazdovu ulicu. Na jej konci odbočíme vľavo a chodníkom popri betónovom plote spolu s miestnou značkou (NCH) ideme až po najbližšiu autobusovú zastávku. Za ňou odbočuje a pravotočivým oblúkom stúpa svahom cesta k chatkám záhradkárskej kolónie, teda zjazdná aj autami. Na jej začiatku je smerová šípka "Púchovská skala". Táto odbočka má dĺžku 60 m a privedie k posedeniu pod skalou s upraveným prameňom vody. Čo neodstrelili pracovníci kameňolomu, to zostalo. Je to zarastajúci skalný svah, v hornej časti zarovnaný s prechodom na lúčku. K nej vedie pomerne odvážny strmý výstup. Výhľad je na rozhľadňu na Tlstej hore nad obcou Dohňany.

Kto sa nechce vracať po odbočke k spevnenej ceste, môže sa k nej dostať o niečo ďalej pokračovaním po hornej časti lúky. K ceste privedie vyšliapaný chodník. Na rázcestí opustíme cestu (tá sa zatáča vľavo a vedie do osady Garajovec na začiatku Dohnian) a ideme vpravo lesnou cestou. K miestnej značke sa pridá pásová žltá značka (tú sme opustili v meste) a spoločne nás privedú na Lachovec (446 m). Asi o dvadsať minút nachvíľu opustíme les a popod elektrické vedenie prídeme k prístrešku a pitnej vode. Prístrešok postavil v lete 2007 Turisticko-horolezecký club z Púchova. To je neklamné znamenie, že sa blížime k cvičnej skale pod Vápennou. Pozor, značka už nevedie lesnou cestou, ale o niečo vyššie nad ňou! Na skale je aj vrcholová kniha, ale bez lezeckých pomôcok sa k nej nedostanete.

Odteraz budeme po žltej TZ až k salašu len klesať. Okrem ovčích špecialít čapujú aj pivo, takže pridáme do kroku. Cestou sa nám odkryjú pohľady na skalnaté Klapy a ako slalomári pomedzi ploty a záhradkárske domčeky prídeme priamo pred salaš. Reštaurácia a výčapný pult na prízemí na nás už čakajú. Posedieť možno aj vonku pod prístreškami. Po dohode s majiteľom možno si pozrieť aj ovčín, prípadne výrobňu syra a bryndze. Nepotrvá dlho a salaš okrem pohostenia bude poskytovať aj ubytovanie. Na sprístupnenie poschodia sa už intenzívne pracuje.

Pred pokračovaním v túre možno si priamo od chaty pozrieť aj vrchol Holíša s krížom, výstup naň a pohľad z neho si doprajme. Značka vedie hospodárskym dvorom salaša a stúpa cestou, po ktorej chodia aj ovce na pašu a z nej. Takže v čase po dažďoch môže byť riadne rozrytá. Cesta vedie na rozsiahlu lúku s poľovníckym posedom. Pri skupine stromov natrafíme na modrú TZ, ktorá nás prinúti zmeniť smer vpravo. Vstupom do lesa začína prudší výstup. Kto sa nadmerne zadýcha, môže si dohodnúť v kúpeľoch, cez ktoré pri zostupe pôjdeme, liečebný pobyt.

Človek pomaly podozrieva vrchy Holíš (533,2 m) s Dielom (528,0 m), Klapy (653,7 m), Lopatinu (583,3 m) a Vysoké (572,1 m) po pravej strane Váhu z uzavretia dohody s protiľahlými kopcami Hradisko (566,7 m) a Stavná (600,9 m), že od Strečna pretieklo dolu Váhom už veľa vody a treba jeho toku opäť vytvoriť prekážky. Výsledkom je meandrovitý tok rieky. To má za následok aj také javy, ako napríklad pri dopoľudňajšej ceste vlakom z Púchova do severnejšie ležiacej Žiliny sa vám nelogicky objaví slnko aj po ľavej strane.

V najužšom mieste (Púchovský prielom) bola v 50. rokoch minulého storočia postavená 36 m vysoká a 472 m dlhá priehrada. Pri jej budovaní boli nečakané ťažkosti, narazilo sa na bohaté ložisko minerálnych vôd s vysokým obsahom kysličníka uhličitého. Jeho účinkom nedokázal betón odolávať. Následnými geologickými vrtmi bol prameň zachytený a odvedený nad priehradu. V roku 1959 tak vznikli na úpätí Dielu kúpele Nimnica, zamerané na liečbu chorôb dýchacieho a pohybového ústrojenstva. Vodná nádrž Nosice, nazývaná aj Priehradou mládeže, siaha svojou hladinou až na začiatok Považskej Bystrice a okrem výroby elektrickej energie je využívaná na rekreačné účely (rybolov, plavba lodí).

Na turistických mapách je Holíš vyznačený ako vyhliadkový bod, turisti z okolia však toto miesto nazývajú Holíše. A skutočne, ide o dva vrcholy vedľa seba. Najskôr prídeme na nižší z nich, tvorí ho obnažené skalné podložie. Z neho je výborný pohľad na vodnú nádrž, Klapy, Maníny a ďalšie vrcholky Strážovských vrchov. Na druhej strane zaujme skupina Vršatca. Dvojkríž s lavičkou je na hlavnom vrchole, z ktorého sú lepšie pohľady na inú časť Strážovských vrchov (južnejšie) a kvôli výstavbe vodného diela premiestnenú obec Milochov.

V kúpeľoch Nimnica prejdeme na druhú stranu štátnej cesty ku schodíkom k priehradnému múru. Po hrádzi prejdeme na druhú stranu k železničnej trati. Cestou pozdĺž nej prídeme do obce Nosice, kde je aj železničná zastávka. Ak chceme poctivo dokončiť celý okruh, podchodom popod trať prejdeme na jej druhú stranu, odkiaľ neznačenou cestou vedúcou ponad železničnú trať cez Nové Nosice prídeme do východiskového bodu - železničnej stanice Púchov.

• Mapa:Turistický atlas Slovenska, 1:50 000, VKÚ Harmanec 2005, list 48, 82; Turistická mapa 108: Javorníky, Púchov, 1:50 000, VKÚ Harmanec 1997