Modralová - Beskydok, k najsevernejšiemu bodu Slovenska

Slovensko je vnútrozemskou krajinou ležiacou na severnej zemskej pologuli vymedzenej súradnicami 47° 43´ 54´´ a 49° 36´ 52´´ (zemepisná šírka) a východne od nultého (greenwichského) poludníka so súradnicami 16° 50´ 05´´ a 22° 34´ 04´´ (zemepisná dĺžka). Jeho tvar je teda pretiahnutý v rovnobežníkovom smere. Kým najzápadnejší a najjužnejší bod Slovenska sa utápajú v hladinách riek Moravy a Dunaja, ostatné krajné body sa pohybujú o viac ako 1 000 m vyššie v horách Oravských Beskýd a Bukovských vrchov. Vrcholy v blízkosti týchto bodov sa tak stali atraktívnymi, keďže preberajú ich vlastnosti - sú najsevernejším, resp. najvýchodnejším vrcholom Slovenska.

Najsevernejším vrcholom Slovenska je Modralová, v niektorých mapách a sprievodcoch uvádzaná aj ako Beskydok (1 168 m). Málokedy je priamym cieľom turistov, najmä ak sa v jeho blízkosti nachádza Babia hora s 1 725 m nadmorskej výšky. Východiskovým miestom sa stáva Oravská Polhora, časť Píla, kam najďalej zachádzajú niektoré autobusové spoje z Tvrdošína. Odtiaľto vedie žltá turistická značka do Jaloveckého sedla. Ide vlastne o spevnenú štrkovo-asfaltovú cestu údolím riečky Polhoranka, čo pre turistu nie je nič zaujímavého.

Minieme prameň pitnej vody vo svahu nad cestou, zakrátko horáreň a v jej okolí na stromoch množstvo očíslovaných vtáčích búdok. Pripomenú nám, že sa nachádzame v chránenej krajinnej oblasti Horná Orava (1979), ktorej územie je totožné s chráneným vtáčím územím (2005) európskeho významu. Za bývalou národnou prírodnou rezerváciou Tisovnica (ďalší prameň pitnej vody) príde vhod odbočka Pod Martošou, vedúca lesom na pohraničný hrebeň.

V sedle pod Beskydom nás už čaká chodník s modrou značkou, na poľskej strane oveľa širší s červenou značkou. Výhľady sú len na poľskú stranu, pri tiahlom stúpaní zo sedla na nenápadnú a bezvýhľadovú Javorinu (1 047 m) za nami vidno zalesnený masív Pilska. To už klesáme v obkolesení lesom z oboch strán do sedla Horné Gluchačky (920 m). Otvorený prístrešok je vhodný na oddych a menšie občerstvenie, na poľskej strane asi 20 minút vzdialená horská chata.

Pred záverečným dlhým a súvislým stúpaním na hôľnu Modralovú nás delí niečo vyše hodiny, počas ktorej niekoľkokrát stúpame a klesáme. Najsevernejší bod Slovenska sa nachádza pred vrcholom v blízkosti hraničného kameňa 91/10 v nadmorskej výške 1 086 m. Doplňujúca súradnica východnej zemepisnej dĺžky má hodnotu 19° 27´ 02´´. Vrchol je plochý, takmer rovný, s výhľadmi na poľskú stranu. Oblasť Modralovej (poľsky Mędralowa) končí pri smerovníku.

Po zostupe nás čaká Jalovecké sedlo (995 m), kde sa po žltej značke možno vrátiť do východiskového bodu (Oravská Polhora, píla) alebo pokračovať na Malú Babiu horu (1 515 m, cca 2 h), prípadne až na Babiu horu (1 725 m, cca 3 h), zostup možný k chate Slaná voda. Druhá možnosť je pre skúsených a zdatných turistov, vyžaduje hospodárenie s časom, hrozí príchod k chate už za tmy. Inak je možné využiť k prenocovaniu "poľovnícku chatu" pred Borsučím alebo prístrešky pod Babou horou a na Šťavinách.

• Mapa: Turistický atlas Slovenska, 1:50 000, VKÚ Harmanec 2005, list 11, 12, (8)