Mlyny na Oblazoch - technická pamiatka pod Chočskými vrchmi

Od pradávna využíval človek vodný tok nielen pre prepravu, ale jeho energiu aj na pohon rôznych zariadení. Najčastejšie to boli stroje na mletie obilia, mlyny. Na Slovensku sú známe vodné mlyny predovšetkým v Kolárove, Tomášikove a v Jelke. Avšak nielen na nížinných malodunajských ramenách sa zachovali tieto technické pamiatky, nájdeme ich aj v zajatí Chočských vrchov v malebnej kotline Oblazy.

Sútok troch potokov, Borovianky, Ráztočianky a Hutnianky umožnil vznik rieky Kvačianky a bol predpokladom pre dostatočný prietok vody v celej Kvačianskej doline. Pôvodne tu v prvej polovici 19. storočia vznikli tri mlyny, dokonca sa spomína aj štvrtý mlyn (pod Roháčom, hlbšie v doline), ktorý však ešte v tom istom storočí vzala voda.

Horný mlyn (Gejdošovský) stojaci pri ceste na ľavom brehu rieky, bol postavený obcou Sviňarky, dnes Malé Borové, jeho vlastníkom sa stala zemianska rodina Dvornikovičovcov. Tá ho v roku 1869 predala hneď trom miestnym obyvateľom, Jánovi Gončarovi, Ondrejovi Kottekovi a Jurajovi Tkáčovi. V roku 1920, hneď po návrate z ruského frontu, si ho prenajal Pavol Gejdoš z Liptovskej Anny. Aby občania obce Horné Borové nezostali v hanbe a neboli odkázaní na súhlas k mletiu múky od susedov, rozhodli sa postaviť si svoj vlastný mlyn.

Dolný mlyn (Brunčiakovský) bol postavený o niečo nižšie na pravom brehu rieky, čo bolo z hľadiska prístupovej cesty nevýhodou. Pravdepodobne v snahe líšiť sa od horného mlyna, bol vybavený dvomi vodnými kolesami. Poháňali nielen mlynské zariadenia, ale aj starší typ píly - valašku. Dodatočné pomenovanie dostal po Františkovi Brunčiakovi z Kvačian, ktorý ho v roku 1931 od obce odkúpil.

Nový majiteľ zariadenie prerobil, pridal ozubené prevody a pre pílu zakúpil od viedenskej firmy Gustav Topham výkonnejší stroj. Od roku 1936 tak pracovala nová vodná píla - gáter. Maťugova furmanská krčma predstavovala tretí mlyn. Tú však v roku 1944 ustupujúce nemecké vojská podpálili. Obnovená už nebola, jej základy už sotva vidno.

Obidva objekty - horný aj dolný mlyn, po opustení majiteľmi postupne chradli, kým sa tieto skvosty vidieckej architektúry začiatkom 80. rokov nepodujali pamiatkári zachrániť. Pomocou dobrovoľníkov zo Slovenského zväzu ochrany prírody a krajiny, táborov Stromu života, medzinárodných letných táborov a ďalších nadšencov, podarilo sa mlyny zrekonštruovať, zariadenia uviesť do prevádzky.

Mlyny sú súčasťou náučného chodníka, ktorý vedie z obce Prosiek kaňonovitou Prosieckou dolinou cez Svorad, Veľké Borové a kaňon Borovianky (ústí do nej tiesňava Ráztoka s vodopádom) do Kvačianskej doliny a podhorskej obce Kvačany. Prosiecka a Kvačianska dolina sú národnou prírodnou rezerváciou. Oblazy svojou polohou sú aj akousi prirodzenou križovatkou, ktorá zároveň spája iné významné turistické oblasti. Turisti zo Západných Tatier, dovolenkujúci na Liptovskej Mare, či návštevníci neďalekej Tatralandie, majú tak jedinečnú možnosť navštíviť tieto národné kultúrne a technické pamiatky.