Limes romanus na Dunaji

Tento príbeh sa začína nejaké dve storočia pred naším letopočtom. V roku 113 pr. n. l. germánsky kmeň Teutonov v bitke pri Noreie na Dunaji porazí rímske vojsko. Mesto Arausia pri Rhône, rok 105 pr. n. l. Rimania majú nakrku ďalšiu vojnovú porážku. Trvá to tri roky kým reputáciu vojnového umenia starého Ríma napraví Gaius Marius a zvíťazí nad odbojnými divochmi zo severu.

Na scénu však už prichádzajú cisári Domitian, Traian a Hadrian. Na hranici Rímskej ríše lemovanej riekami Rýnom a Dunajom vzniká opevnená hranica. Veľké tábory légií, menšie tábory kohort a al (oddielov) s opevnenými strážnymi vežami (burgusmi). Ak sa dostanete niekedy do nemeckého Xantenu, jeden takýto tábor budete mať možnosť navštíviť.

Pred opevnenou hranicou, na niektorých miestach tvorenou aj valom s palisádou a priekopu, vznikajú menšie opevnené tábory nazvané castellum. Mimoriadne zaujímavé aj pre nás. Okrem iného aj preto, že dejepisci tvrdia, že z tohto názvu je odvodené české kostel a slovenský kaštieľ. Kto vie! Faktom ostáva, že Rimania svoj pracovný zápal jasne prezentovali napríklad vo Vindobone (Viedeň), v Carnuntum (Petronell Carnuntum - Rakúsko), v Gerulate (Bratislava Rusovce), Arabona (Gyor - Maďarsko), v Brigetio (Komárom - Maďarsko) a v Aquincum (Budapešť). A samozrejme vo veľkom počte menších táborov a oporných bodov v okolí Dunaja.

Skôr ako niektoré z nich predstavím, vrátim sa späť do dní, ktoré hádam galských komixových hrdinov Asterixa a Obelixa nepoznali, Slovensko však bolo domovinou našich prapredkov Kvádov. Vašu pozornosť obrátim na susedných Germánov. Ich vojnové zvyky berú dych. Tak napríklad po porážke s Rimanmi bojovníci, ktorí bitku prežili, sa zo zúfalstva radšej obesili a ženy skôr ako by sa dali zajať, zabíjali svoje deti a samé sa nechali uvláčiť koňmi.

Víťazstvo bolo vedené do druhého extrému. Pokiaľ získali veľké množstvo koristi, zorganizovali slávnosť vrcholiacu rozbíjaním všetkého čo získali. Šperkov, sudov piva, medoviny, amfor s vínom. Neznamená to, že ich chcem podceňovať. V skutočnosti boli veľmi nebezpečnými a inými protivníkmi, dobre ovládajúcimi stratégiu boja v lesnom teréne strednej Európy. To ste mohli vidieť v trochu preromantizovanom Gladiátorovi.

Ku Kvádom sa viaže príhoda s mŕtvicou rímskleho cisára Valentiniana. Ten v roku 374 prikázal posilniť dunajskú hranicu na oboch brehoch. Kvádovia proti tomu protestovali. Udržiavali s Rimanmi totiž čulé obchodné kontakty. Z taktického hľadiska sa Rimania rozhodli zavraždiť kvádskeho kráľa Gabínia s cieľom zoslabiť odpor. Výsledok: intenzívne lúpenie a vraždenie na limes romanus.

Valentinian musel vytiahnuť proti Kvádom, zatlačiť ich do hôr a dohodnúť s nimi mier. Na jeseň roku 375, porazený národ našich predkov šiel zjednávať mierové podmienky podľa svojich predstáv. Tie boli tak "mierne", že pána cisára Valentiniana z nich 17. novembra 375 ranila mŕtvica. A potom, že 17. november nemá v našich dejinách tradíciu!

Teraz už ale naozaj k tomu čo z limes romanus v blízkosti Slovenska nájdete. Môj tip spočíva v tom, že pamiatky, ktoré vám predstavím môžete obsiahnuť jednou niekoľkodňovou cykloturistickou cestou.

Petronell - Carnuntum

Najväčšie vykopávky z rímskych čias v strednej Európe. Antické mesto Carnuntum začalo vznikať niekedy okolo roku 200 pred n.l. V dnešnom múzeu v prírode, ktoré je súčasťou rakúskeho mestečka Petronell, možno vidieť časť tvorenú obytnými domami, kúpeľmi, nemocnicami (prísun pacientov z pohraničných bojov bol zabezpečený, ako som už spomínal), remeselníckymi dielňami a obchodmi. Nebolo by to rímske mesto, keby nemalo amfiteáter. Je dlhý 68 m a 52 m široký. Divácka kapacita 15 000 miest.

V strede amfiteátra sa nachádzala veľká jama, ktorá slúžila ako nádrž na dažďovú vodu. Používala sa na čistenie arény. Počas zápasov bývala prekrytá drevom. V múzeu je ešte jeden objekt veľkosťou sa vymykajúci štandartnému priemeru. Verejné kúpele. Komplex o rozmeroch 143 krát 104 m. Rakúšania vás radi upozornia na technickú kvalitu tejto stavby. Dodnes sú zachované časti pivníc, priestorov na kúrenie, kanálové zariadenia, zvyšky mramorových obkladov a časti nástenných malieb.

Úplne mimo múzea v poli po ľavej strane na ceste z Bratislavy do Viedne vidieť mohutnú Pohanskú bránu. Súvisí aj nesúvisí s Rimanmi. Postavená bola z úlomkov kameňa a tehál z Carnunta okolo roku 350. Čo znamená, že rímske mesto v tom čase už malo svoj zenit za sebou. Brána je vysoká 20 m a má štyri vchody. Medzi Petronell - om a Bad Deutsch-Altenburg je stará militantná zóna. Tu totiž Rimania postavili vojenský tábor. Porta principalis dextra, čiže jedna z brán, sa ako tak zachovala do dnes. Spolu s ňou ešte zvyšky pevnosti, palác miestodržiteľa a samozrejme amfiteáter s kapacitou 8 000 miest.

Bad Deutch Altenburg nespomínam len k vôli vykopávkam v prírode. Na ulici Badgasse 40-46 je archeologické múzeum Carnuntium (otvorené Ut - Štv a So - Ne, 10 - 17, Pia, 10 - 19) v budove postavenej v roku 1904 v štýle rímskeho provinčného domu. Ak by ste boli z toľkej antiky príliš unavený doporučujem pozrieť si v Deutsch - Altenburg románsky rímskokatolícky kostol sv. Petronilly a okrúhlu kaplnku (Rundkapelle) sv. Jána. Obidve stavby postavené v polovici 12. storočia. Nabudúce pokračujeme na Slovensku.

• Pokračování článku