Najsevernejším pohorím Bielych Karpát, aneb kam nevedú turistické chodníky (2)

Podcelok Kýčerská hornatina je posledným pohorím Bielych Karpát, za Lyským priesmykom sú už Javorníky. Zasahuje k nám z moravskej strany, kde hlavný hrebeň tvoria vrcholy Královec, Požár a hraničná Končitá. Táto časť je popretkávaná turistickými chodníkmi, množstvom chát a rekreačnými zariadeniami.

Väčšia a vyššia časť pohoria na slovenskom území je využívaná len hospodársky, nie turisticky. Priemerná výška jeho hrebeňových vrcholov sa pohybuje okolo 800 m, pričom nad túto hranicu sú len dva vrcholy - hraničná Končitá (817 m) na západe a Kýčera (828 m), podľa ktorej je pomenované celé pohorie.

Pre nástup na hrebeň slovenskej časti pohoria využijeme červeno značený turistický chodník z moravskej obce Střelná (drevená zvonica z roku 1837), ktorý vedie cez výhľadovú Končitú. Vedie po hlavnej ceste s odbočením poza kostol a ponad železničný tunel pasienkami k okraju lesa. Problémom môžu byť križovania s elektrickými ohradníkmi. Vedenie je pre tento účel vybavené umelohmotnými rukoväťami, ktorými ho možno dočasne prerušiť (systém hák-oko).

Červená značka nás spoľahlivo privedie okolo poľovníckej chatky k drevenej smerovej šípke, aby nám pripomenula, že sa nachádzame vo Valašskom kráľovstve a ku Končitej to máme ešte 2,5 km. Na trase je niekoľko poľovníckych posedov a ako to už v moravských lesoch býva, aj zopár zasklených skriniek s náboženskými motívmi (obrázky svätých) na kmeňoch stromov.

Končitá a štátna hranica

Vrchol v nadmorskej výške 817,2 m s turistickým smerovníkom, hraničným kameňom č. 6 a lavičkami k odpočinku je dôležitým triangulačným bodom (so súradnicami E 18° 07,125´ a N 49° 09,165´).

Za výhľadmi na Javorníky treba podísť pár metrov. Turistický chodník pokračuje kúsok po hranici smerom na Požár, my sa však vydáme opačným smerom, na východ. Neustále sa pridŕžame hraničných kameňov až prídeme do odlesneného sedla v časti Bartošovec. Pri hraničnom kameni č. 4 (18°08,25´, 49°09,72´) sa hranica lomí a klesá vľavo do priesmyku, pokračujeme po chodníku priamo po hrebeni.

Čas malín…

Úryvok z textu jednej z piesní Pavla Hamela sa nenápadne vnucuje pri pohľade na okolie už pri výstupe na Končitú a takmer počas prechodu celého hrebeňa. Je koniec júla a kríky dozretých lesných malín (Rubus idaeus) lemujú chodník z oboch strán, stačí len ruku natiahnuť a ochutnať dary prírody. Striedajú ich kríky černíc (Rubus fruticosus), ktorých čas úplného dozretia čochvíľa príde.

Plynovod a ťažba dreva

Pri zostupe z kóty 789,5 prídeme na rozsiahlejšiu plošinu, križovatku lesných ciest. Z jej okrajov sú výhľady na sever, sčasti aj na juhovýchod. Až pri pokračovaní hrebeňovou lesnou cestou začíname chápať, k akému účelu táto umelo vytvorená plocha slúžila. Určite bola výborných pracoviskom a skládkou materiálu pri výstavbe diaľkového plynovodu, ktorý z tohto miesta pokračuje hrebeňom až na samotnú Kýčeru. Presvedčia nás o tom červenočierne tyče a skrinky so zariadením protikoróznej ochrany, ktoré sa stanú našim sprievodcom. Akosi podvedome to vo mne vyvolalo asociácie a spomienky na poloninu Krásna a jej vrchol Topas na Zakarpatí, avšak porovnávať sa to nedá.

Už pri schádzaní z Končitej narazíte na rozsiahle výruby stromov priamo na hrebeni. Zvuk lesného traktora alebo motorovej píly nemusí byť zriedkavosťou. Čierne plochy sú stopami po pálení vetiev, niekde ešte horia, tlejú, dymia. Paradoxne vyznieva tabuľka na strome s nápisom zakazujúcim zakladať oheň, ktorý tu umiestnila obec Záriečie, ktorej časť lesa patrí. Pohorie Kýčerská hornatina je už za hranicou CHKO Biele Karpaty.

Výhľadová "osemstovka"

Vrchol kóty 799,4 m je neďaleko chodníka, trigonometrický kameň je priamo pod kmeňom stromu, ktorý vyrastá z najvyššieho bodu vrcholu. Nevedno prečo, ale kameň je zvalený nabok, takmer v úrovni terénu. Tá "osemstovka" nie je omyl, ak sa postavíte na vrchol, úroveň očí ešte prevyšuje túto hranicu o celý meter. Vrchol poskytuje pohľady na blízke kopce Kobylináča a aj vzdialené vrcholy Strážovských vrchov. Na najvyšší vrchol Kýčerskej hornatiny je to odtiaľto asi 2 km.

Kýčera

Najvyšší vrchol pohoria leží mierne vysunutý na juh od hlavného hrebeňa a vďaka tejto vlastnosti a ťažbe dreva sú z neho pekné výhľady. Ak by bol na trase turistického chodníka, na mapách by bol vyznačený ako výhľadové miesto. Výhľady sú najmä na sever a východ, zaujímavým je pohľad južným smerom na Strážov priesekom, ktorý tu zostal pravdepodobne po výstavbe plynovodu. Výhľadu západným smerom bránia stromy. Ďalšou zaujímavosťou sú dva vrcholové kamene asi jeden meter vysoké a tiež toľko od seba vzdialené. Na južnejšom (zrejme i staršom) z nich bola GPS-prístrojom nameraná poloha E 18°11,635´, N 49°10,189´. Presná nadmorská výška je 828,2 m.

Zostup

Vyššie už stúpať nebudeme, naopak budú miesta s prudším klesaním. Medzi posledné miesta s výhľadmi patrí aj križovanie s trasou vysokonapäťového vedenia (vľavo Maníny). Po 2,5 km od Kýčery prichádzame na kótu 651,1 s rázcestím. Pokračovaním priamym smerom zídeme do obce Záriečie, odbočením vľavo do Lúk pod Makytou. Obidve sídla ležia na železničnej trati M.R. Štefánika a cestnom ťahu Horní Lideč - Púchov.

Trasa od nástupu v Střelnej po Lúky pod Makytou, resp. Záriečie má asi 15 km, čo sa dá pohodlne zvládnuť za 4 - 5 hodín.

Mapa: Turistický atlas Slovenska, 1:50 000, VKÚ Harmanec 2005, list 46, 47, Turistická mapa 108: Javorníky, Púchov, 1:50 000, VKÚ Harmanec 1997