Katarínka, prežite stredoveký deň hlboko v lesoch

Malé Karpaty nepatria k pohoriam, ktoré by lákali vysokými vrcholmi, priezračnými plesami, či horskými lúkami. Napriek tomu však tieto vrchy skrývajú vábivé perly v podobe ruín niekoľkých stredovekých stavieb o existencii ktorých tuší len málokto. Patrí k nim aj torzo františkánskeho kostola a kláštora svätej Kataríny Alexandrijskej ukryté hlboko v karpatských lesoch na skalnatom výbežku nad Dubovským potokom medzi obcami Naháč, Dobrá Voda a Dechtice.

História tejto stredovekej pamiatky siaha až do 16. storočia, kedy tu ľudia na základe zjavení svätej Kataríny vybudovali jednoduchú skalnú kaplnku. Neskôr bola postavená drevenná kaplnka. V roku 1617 sa svätá Katarína údajne opäť zjavila Jánovi Mancovi, sedliakovi z Dechtíc, ktorý tu oral. Posvätné miesto natoľko očarilo mladíka Jána Apponyiho, syna bohatého grófa z Jablonice, že tu začal viesť pustovnícky život. Po násilnom odvlečení rodičmi domov na druhý deň umiera. Kláštor Františkánov bol založený grófom Krištofom Erdödym v roku 1618. Počas svojej existencie bol významným pútnickym miestom a hrobky tu mala aj bohatá šľachta ako Erdödyovci, Apponyiovci a Labšanskí. Jednu z nich pomohol odhaliť súčasný archeologický výskum.

V roku 1786 nariadením cisára Jozefa II. bol kláštor zrušený. Podobne ako 738 iných, ktoré sa nevenovali charitatívnej, alebo pedagogickej činnosti. Kostol i kláštor boli viackrát vydrancované a od konca 18. storočia neprestajne pustli, čo viedlo k ich postupnému rozpadu. Od roku 1995 sa záchrane ruín tejto pamiatky venuje skupina mladých nadšencov - Katarínkarov. Konzervujú torzo a zároveň realizujú archeologický výskum. Vďaka ich činnosti sa táto pozoruhodná historická pamätihodnosť vracia opäť k životu a turistom ponúka možnosť na chvíľu ,,na vlastnej koži" pocítiť ducha stredoveku.

Prístupov k pamiatke nazývanej aj Katarínka je niekoľko, pričom všetky vedú hustým lesom po turistických značkách. Miesto býva spravidla označené na väčšine turistických máp. Ak cestujete autom zo smeru Trnava, existuje možnosť doviezť sa až k lesu, kde je situované parkovisko pre návštevníkov. Odtiaľ vedie dobre schodná lesná cesta. Možno si ju spríjemniť jazdou na bicykli. V samotnej blízkosti stredovekého objektu sú novovybudované náučné tabule, kde sa návštevník oboznámi s podrobnosťami z histórie kostola a kláštora. Tabule informujú taktiež o archeologických objavoch na Katarínke. Príchodiacich isto zaujme takzvaná "Cesta zamyslení", ktorú predstavujú krátke citáty z Biblie.

Cesta zamyslení umožní opustiť hektiku každodenného života, nachvíľku nechať myseľ odpočívať v posvätnom tichu okolitej krajiny a cítiť pokoj, ktorý tu panoval v časoch stredovekých mníchov. Samotné objekty kostola a kláštora sa nachádzajú v Chránenej krajinnej oblasti a sú obkolesené nedotknutým lesným porastom a rozľahlými lúkami. Hoci uplynulé stáročia kostol výrazne poznačili, upúta už na prvý pohľad svojou mohutnosťou. Z objektu kláštora sa do dnešných čias zachovali už len obvodové múry.

Zaujímavosťou je, že v objekte kostola sa podarilo uskutočniť viaceré významné archeologické objavy. Patrí k nim nedávne odkrytie kamenných základov oltára vrátane sôch svätej Tekly a anjela ako aj ozdobných opracovaných kamenných ríms. Pôvod sôch siaha do roku 1710 a v súčasnosti sú umiestnené v Západoslovenskom múzeu v Trnave. Sochy pôsobia mimoriadnym dojmom, pretože sú v nadživotnej veľkosti.

Archeologický výskum Katarínky v súčasnosti pokračuje odkrývaním starej gotickej kaplnky pod presbytériom kostola a hľadaním sôch svätej Kataríny a Apolónie, ktoré boli súčasťou oltára. Do budúcna sa plánuje sprístupnenie tridsať metrov vysokej veže, z ktorej je prekrásny výhľad na okolitý kraj. Počas letných prázdnin je možné dohodnúť si v neďalekom tábore Katarínkarov sprevádzanie s odborným výkladom. Zaujímavou letnou akciou je aj deň otvorených dverí, usporadúvaný v júli, kde býva predstavená činnosť Katarínkarov a ukážky archeologických prác. Pobaví divadelné predstavenie o histórii Katarínky, detské atrakcie alebo pohostenie koláčikmi. Súčasťou programu býva slávnostná omša v duchu stredoveku.

Ak máte chuť po práve skončenej stredovekej prehliadke opekať alebo len tak v kľude načúvať šepotu minulosti, v okolí kostola je vybudované ohnisko a viacero útulných posedení s lavičkami, presne zapadajúcimi do stredovekého imidžu Katarínky. Stanovať je možné na blízkej lúke mimo rezervácie. Po plne využitom dni strávenom na Katarínke sa vyplatí sadnúť si na jednu z rozľahlých lúk a pozorovať západ Slnka a zubatú dominantu Malých Karpát - Záruby v diaľke. Duch tohto stredovekého miesta, ktorý v súčasnosti ožíva vás prenesie o stáročia späť a pocítite pokoj, ktorý tu kedysi dávno prežívali od civilizácie oddelení mnísi.