Výšinné hradiská na Strednom Považí

Názvy vrchov slovenských pohorí vznikali stáročia, a ich pomenovania neboli náhodné. Odrážali sa v nich tvar, charakteristika, ba i úloha, ktorú vrchy zohrali v dejinách. Tak máme mnoho vrchov priamo pomenovaných alebo odvodených od názvov Kýčera, Magura, Minčol, Ostrý, Klin, Roháč. Význam niektorých sa nám časom vytratil, u mnohých zostal. Medzi tie druhé patrí názov Hrádok, Hradište. Naviac pôsobia tajomne, odhaľovanie pôvodu ich názvu sa nezaobíde bez historickému a archeologického skúmania.

Hradiskom je terén spevnený najčastejšie valom, ktorého úlohou bolo už od eneolitu chrániť spoločenstvo za ním. K tejto obrannej funkcii sa neskôr pridala funkcia administratívna, keď sa stal sídlom vyčlenenej vrstvy (knieža, veľmož). Niektoré hradiská slúžili ako útočištia dočasne osídlované v dobe vojnového konfliktu. V slovanských dejinách ako sídelnú formu našli veľké uplatnenie a rozšírenosť v ranom stredoveku. K takýmto veľkomoravským hradiskám patrí aj vrch Hradište nad obcou Maršová-Rašov.

Pri ceste vlakom alebo autom Bytčianskou kotlinou sa v okolí Predmiera na chvíľu v diaľke odkryje najvyššia časť Súľovských skál s majestátnou Bradou (816 m). Zakrývajú ju vrcholky Manínskej vrchoviny. Na jednom z nich vo výške 600 m n. m. vzniklo už na konci laténskej doby opevnenie, ktoré kontrolovalo križovatku ciest zo Súľova k Považiu. Podľa archeologických nálezov bol tento strategicky dôležitý vrchol využívaný aj počas Veľkej Moravy a neskôr, val je pomerne dobre zachovalý a zreteľný.

Takmer kužeľovitý kopec s kruhovým zemno-kamenným valom zdanlivo pripomína kráter sopky. Vonkajšie steny valu plynulo prechádzajú do strmých svahov, najprijateľnejší prístup je zo sedla so susedným vrchom Pleš (566 m). Do tohto sedla vedie aj pôvodná prístupová, dnes lesná cesta z obecnej časti Maršová. Spočiatku vedie popri potoku, od miestneho kaštieľa do sedla musí na dĺžke asi 1,5 km prekonať výšku 240 m. V roku 1967 bol vrch vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

Pozornosť si zaslúži aj miestny kaštieľ, ktorý dala v 19. storočí postaviť zemianska rodina Maršových a ktorej posledná generácia ho vlastnila ešte pred 100 rokmi. Po nich ho postupne odkúpili rodiny z Kysúc, pani Móryová a pred skonfiškovaním lekárnik Kajaba z Považskej Bystrice. Užívaním rôznych organizácií od začiatku 50-tych rokov minulého storočia postupne kaštieľ chátral. V roku 1965 bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku, trvalo však plných 20 rokov, kým sa dočkal generálnej opravy.

Bývalé Hydinárske závody ho využívali na rekreačné účely a neskôr odpredali do súkromného vlastníctva. Nepodarilo sa však zachrániť alej z lipy malolistej (Tilia cordata), slovanského symbolu. Viedla z kaštieľa k bývalej štátnej ceste a tvorilo ju 24 stromov až 200 rokov starých. Vo svahu nad kaštieľom upúta pozornosť bieloskvúca klasicistická kaplnka Povýšenia Sv. Kríža, postavená v roku 1848 na spôsob antického chrámu.

Miestni obyvatelia s úsmevom doteraz tvrdia, že páni z kaštieľa chodili na vrchol Hradište uprostred valu tancovať.

O bohatej histórii hradištného osídlenia svedčia názvy ďalších vrchov v blízkom okolí, z ktorých uvediem:

• na ľavej strane Váhu okrem popisovaného vrchu Hradište nad Maršovou tiež vrch Hradište (518 m) nad cestou z Belušských Slatín do Mojtína, Hradište (547 m) nad obcou Prečín
• na pravej strane Váhu vrch Hradisko (566 m) nad obcou Nosice, Hradište (630 m) nad obcou Šebešťanová, Veľké Hradište (525 m) a Malé Hradište (531 m) nad obcou Mikušovce, Hradište neďaleko vrchu Gýmeš (579 m) nad obcou Mostište

Mapa: Turistický atlas Slovenska 2005, 1:50 000, VKÚ Harmanec, list 49