Gotické pamiatky juhovýchodného Slovenska

Ak niekto na Slovensku spomenie Gotickú cestu, väčšina ľudí si predstaví Spiš s jeho dominantným hradom. Málokto tuší, že Gotická cesta vedie z Gemeru, teda juhu Slovenska. Na krátkom úseku sa vinie Malohontom a až potom sa stočí a zamieri na sever. Na Spiš.

Projekt prvej historicko - turistickej trasy na Slovensku vznikol v roku 1996. Autormi myšlienky boli nadšenci, ktorí spojili svoje sily v združení Spiš - Gemer spolu s nemeckou firmou Dr. Gotz and Partner GmbH. Dnes má cesta dĺžku 276 km. Prechádza deviatimi mestami a 24 vidieckymi sídlami.

Jej trasu vytyčuje 270 informačných tabúl charakteristických hnedou farbou. Pokiaľ ju prejdete naozaj celú, navštívite sedem kultúrnych pamiatok - kostol Zvestovania Panny Márie v Chyžnom, evanjelický kostol v Štítniku, kaštiel v Betliari, hrad Krásnu Hôrku, kostol sv. Ducha v Žehre, Spišský hrad, Chrám sv. Jakuba v Levoči. Spišský hrad a kostol v Žehre majú svoje miesto v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Gotická cesta spojila dve bývalé historické stolice - Gemer a Spiš. Svoje pokračovanie má na juhu v Maďarsku. Zo slovenskej obce Číž cez priechod Kráľ - Bánréve pokračuje okolím miest Ózd, Kazincbarcika a Rudabánya. Na severe rovnako prekračuje hranicu Slovenskej republiky smerom do Poľska.

Mnohí jej kritici vytýkajú autorom, že pod názvom "Gotická" sa ukrývajú pamiatky ďaleko mladšie, barokové či klasicistické, staršie napr. románske a že spojila nie len historickú architektúru, ale aj prírodné pamiatky.

Každý cestovateľ si môže utvoriť svoj názor sám, prípadne sa pripojiť do tábora nadšených obdivovateľov, či zarytých odporcov. V každom prípade však Gotická cesta za návštevu stojí. Pravdepodobne sa vám ju nepodarí prejsť naraz celú. Po častiach jej krásy môžete objavovať v každom ročnom období. Ak sa rozhodne spoznať jej južnú časť, mám pre vás niekoľko tipov.

Stará Halič

Gotický Kostol sv. Juraja bol postavený okolo roku 1300. Dostavaný o 50 rokov neskôr. Obnovy sa dočkal v roku 1904 a 1923. Jednoloďová stavba bez veže s polygonálnym uzáverom presbytéria a pristavanou sakristiou pôsobí architektonicky veľmi čistým dojmom. V interiéri si môžete všimnúť z ľavej strany hlavného oltára na stene majuskulový pôvodný nápis z roku 1350 vzťahujúci sa na stavbu kostola.

Nad vstupom sa zachovala drevená orgánová empora. Zdobená maľbami znázorňujúcimi 12 apoštolov, zo začiatku 18. storočia. V roku 1913 kostol vymaľoval J. Adám z Rožňavy. Ale až v 70. a 80. rokoch 20. storočia odkryli gotické nástenné maľby zo 14. storočia nad kazateľnicou. Jedna z nich znázorňuje svätého patróna kostola.

Neoddeliteľný celok s kostolom tvorí susedná zvonica. Renesančná drevená, postavená mlynárom J. Polónim v roku 1673. Skladá sa z drevenej konštrukcie v podobe komolého ihlanu pokrytého šindľom. V jej vrchole je drevená arkádovite sa otvárajúca ochodza. Vežu zastrešili šindľovým ihlancom a malou cibuľou. Po strechou je zavesený gotický zvon asi z 15. storočia a tri zvony z r. 1924.

Kyjatice

Evanjelický kostol bola pôvodne ranogotická stavba z poslednej tretiny 13. storočia s románskymi prvkami. Po prvý krát ho prestavovali v 2. polovici 15. storočia. V roku 1637 ho obnovili. Presbytérium bolo opätovne zaklenuté a v loď doplnili o veľmi pekný neskororenesančný kazetový strop s kvetovým vzorom. Najviac však asi zaujmú čiastočne odkryté gotické nástenné maľby zo 14. storočia na stenách presbytéria, víťazného oblúku a lode. Jeden z najstarších interiérových doplnkov je kamenná krstiteľnica, ktorá vznikla okolo roku 1300.

Na hornom okraji obce je archeologický pamätník. Predstavuje popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a pohrebisko kyjatického typu.

Samotná obec sa spomína v roku 1413, ale vznikla už v 2. poovici 13. storočia. Patrila rodine z Drienčan, v 16. a v 17. storočí Rákocziovcom a Abaffiovcom. V roku 1686 mala len 4 usadlosti a aj v roku 1755 patrila medzi najchudobnejšie obce okolia. Obyvatelia sa živili skromným poľnohospodárstvom, výrobou drevených predmetov pre domácnosť a chodili na sezónne práce na Dolnú zem. Dnes je pravdepodobne pomaly vymierajúcou dedinkou relatívne ďaleko od civilizácie.

Rákoš

Potočná radová dedina, lokalita a zvyšky stredovekého hradu na mieste zvanom Zámček. Hrad z 2. polovice 13. storočia zanikol asi v 15. storočí.

Románsky kostol najsvätejšej Trojice z polovice 13. storočia, s gotickou výmaľbou a barokovou úpravou z r. 1760. Skladá sa z polkruhovej apsidy, zaklenutej pôvodnou konchou, a z pozdĺžnej lode s rovným stropom. Tri pôvodné románske okná a portálik sa zachovali v južnej časti. Loď má drevený kazetový strop s maľovanou rastlinnou výzdobou. Kostol je bez veže a strojí pri ňom samostatná drevená zvonica renesančného typu, postavená v 18. storočí.

Interiér bohato zdobia stredoveké nástenné maľby zo 14. a 15. storočia. V presbytériu: Kristus Pantokrator, symboly evanjelistov, cirkevní otcovia, pri triumfálnom oblúku: päť múdrych a päť pochybných pannien, v archivolte oblúka: poprsia prorokov, sv. Štefan kráľ, Ladislav, Imrich, v lodi: Mater misericordiae, sv. Helena, výjavy z legendy o sv. Ladislavovi, Posledný súd.

Barokové rezbárske práce vnútorného zariadenia (oltáre, kazateľnica) sú od neznámeho rezbára, ktorý pracoval koncom 17. storočia a začiatkom 18. storočia a je doložený dielami v Mokrej Lúke a Nandráši.

Chyžné

Ranogotický kostol Zvestovania Panny Márie je z 2. polovice 13. storočia. Barokovou úpravou prešiel v 18. a 19. storočí. Zrenovovali ho ešte v r. 1936 – 1937.

V presbytériu v špaletách okien a na triumfálnom oblúku sú stredoveké nástenné maľby z 2. polovice 14. storočia. V rokoch 1812 a 1936 boli reštaurované. Symbolizujú evanjelistov, akt Zvesovanie, Narodenie, Klaňanie troch kráľov, Kristus - trpiteľ, dvanásť apoštolov, sv. Barbora, Helena, Katarína, Alexander, päť múdrych a päť pochabých panien.

Krídlový neskorogotický hlavný oltár je z r. 1508. Uprostred v skrini sa nachádza súsošie Zvestovania P. Márie z dielne majstra Pavla z Levoče. Oltár reštaurovali v roku 1936 a v rokoch 1956 - 1958 F. Sysel s kolektívom.

Zvonica predstavuje tzv. retardačný renesančný sloh a postavená bola v 18. storočí. Ide o drevenú trámová konštrukcia na štvorcovom pôdoryse so stanovou strechou.

Plešivec

Pôvodne gotický kostol, ktorý postavili Bebekovci ako svoj rodový a pohrebný kostol v roku 1320. Údajne na mieste staršieho panského kostola, pochádzajúceho z polovice 13. storočia. Okolo roku 1400 bol rozšírený severnou kaplnkou.Za šírenia protestantizmu v 2. polovici 16. storočia sa kostol stal reformátorským.

V dôsledku úprav v 17. a 18. storočí z gotickej stavby zostali len obvodové múry jednoloďového kostola, presbytérium, severná pohrebná kaplnka a pravdepodobne prenesený gotický hlavný portál. Klenby gotickej stavby sa nezachovali, iba v severnej kaplnke zostali oblé gotické kamenné prípory, na ktoré kedysi dosadali rebrá. V kaplnke sú aj kamenné ostenia veľkých lomených arkád, ktoré spojovali oba priestory.

Interiér bývalého presbytéria je zdobený fragmentami nástenných malieb z konca 14. storočia. Na južnej fasáde z vonkajšej strany sa nachádza namaľovaná časť tváre neznámeho svätca tiež zo 14. storočia.

V blízkosti kostola stojí dominantná Obecná zvonica. Barokovo klasicistická, postavená v roku 1807, pravdepodobne podľa projektu staviteľa J. Mayera (veľmi podobná zvonici pri rožňavskom chráme).

Vysoká veža stojí na štvorcovom základe. Široká kardónová rímsa ju delí na dve časti. Dolná je dvojposchodová s nárožnými pilastrami. Horná časť s barokovými zvukovými oknami a nárožnými pilasterami má terčíkovú podstrešnú rímsu, na ktorú dosadá štíhla kupola z roku 1883.

Obec sa pýši ešte jednou stredovekou pamiatkou. Zrúcaninou hradu Plešivec na Hradnej ulici. Hrad dal postaviť Dominik Bebek okolo r. 1320, keď pri deľbe rodového majetku prenechal svoj pôvodný hrad v Kameňanoch mladšiemu bratovi. Plešivecký hrad bol typom vodného hradu, stavaného na ochranu mýta pri oboch mostoch na frekventovanej obchodnej ceste.

V polovici 16. storočia ho určili do sústavy protitureckých obranných hradov. Pri veľkom nápore tureckého vojska do gemerskej banskej oblasti v r. 1558 vyhorel. Zastaralý a poškodený hrad v r. 1567 zbúrali. Zostali z neho len nepatrné zvyšky obvodového muriva, obostavané obytnými a hospodárskymi prístavbami.

» Nejnovější články, archiv