Utajené skalné okná Strážovských vrchov

Čierny vrch. Nenápadný vrch v Zliechovskej hornatine, ohraničený zo severu Podhradskou dolinou, z juhu dolinou Strednianskou. Vrch, sťaby verný svojmu menu, zahalený smútkom. Dôvodov je hneď niekoľko.

Zo všetkých troch vrchov takto pomenovaných v Strážovských vrchoch je najnižší, vďaka hustému porastu bukov takmer bez výhľadu, nevedie naň žiadny značený chodník. Aj turistickí sprievodcovia pri zmienke o ňom šetria slovami. A neprávom. Ako poslušný poddaný svojho neďalekého kráľa ponúka návštevníkom Strážova a okolia zaujímavý prírodný útvar, skalné okná.

Pri pohľade z vrcholu Strážova na podhorskú obec Zliechov svojim zrakom zachytíme v pozadí aj zalesnený a od okolitých vrchov zreteľne tmavší masív Čierneho vrchu. Jeho hrebeň má mierne pretiahnutý tvar v smere východ - západ, s najvyšším bodom (855 m) v jeho východnej časti. Na niekoľkých miestach vyčnievajú z neho skalné bralá, pred zrakmi však ukryté. Najmohutnejšie je vrcholové bralo, ktorého južná stena nesie viditeľné stopy po zvetrávaní a následnom uvoľnení sa skalných blokov. Úlomky z nich sú roztrúsené po priľahlom svahu.

Najvyšší vrchol je preto prístupný len po jeho opačnej strane. Vrchol je zároveň triangulačným bodom, čiastočné výhľady sú z priľahlej lúčky na Gábrišské vrchy.

Z vrcholu smerom na západ je hrebeň od ďalšieho brala predelený malým sedielkom a mierne zvlneným terénom. Steny tohto brala opäť prudko klesajú na južnú stranu, horné časti sú prístupné po hrebeňovom chodníku. Pri dostatočnej pozornosti už z týchto miest možno na hrebeni spozorovať západne položené skaly, ktoré v sebe ukrývajú skutočné perly tohto vrchu, dve skalné okná.

Skala, v ktorej sa nachádzajú okná, nie je príliš vysoká. Prevyšuje okolitý terén o 6 až 10 metrov, dĺžku má okolo 25 metrov. Dolnú časť okien ohraničuje terén, takže výstižnejší názov pre skalné otvory by bol brána, portál. A západnejšie umiestnený otvor aj tak pôsobí. Je priechodný človekom vo vzpriamenej polohe, takže jeho výška sa pohybuje do 3 m, šírka o niečo väčšia.

Zaujímavý je aj druhý otvor v skale. Prístupný je len z jednej strany, vojsť dovnútra vyžaduje znížiť svoje ťažisko. Priechodu bráni samostatná úzka skalná doska umiestnená paralelne so skalou, človek by povedal, že okenica. Štrbina medzi stenou a doskou je príliš úzka na to, aby sa ňou dalo prejsť. Naviac sú v nej zachytené a zakliesnené úlomky skál z vrcholovej časti brala. Jediný spôsob je preplaziť sa v dolných rohoch okna.

Orientačným bodom pre výstup ku skalným oknám Čierneho vrchu je autobusová zastávka vedľa hostinca v obci Košecké Rovné. Odtiaľto ešte pár krokov po ceste smerom na Zliechov je turistický smerovník (pod kostolíkom s krížom). Odbočuje tu červená magistrála Cesta hrdinov SNP do Malej Strednej. Spevnená cesta čochvíľa končí pri posledných domoch a hospodárskych objektoch. Vpravo na okraji lesa telekomunikačná veža.

Ďalej stúpame lúčnym svahom popri stromoch a kríkoch až do sedla medzi Vápenicou a Čiernym vrchom. Je tu medzi lipami drevený kríž, opustíme červenú značku a pustíme sa vpravo cez lúku až na okraj lesa. Vľavo sme mohli v diaľke zazrieť siluety rozoklaného Vápča.

V lese sa napojíme na chodník, ktorý neustále stúpa traverzujúc vrchol po ľavej strane. Minieme jediné výhľadové miesto na masív Strednej a Malú a Hrubú Zliezajňu (nie celkom bezpečné, hrozí pošmyknutie na šikmej ploche) a chodník sa prudšie zlomí vpravo. Podchádzame skalné steny vrcholového brala. V týchto miestach je už chodník málo zreteľný. Ak ho stratíme, treba sa jednoducho dostať na hrebeň.

Po ňom prídeme k druhému bralu a zostáva už len kratší miery zostup po hrebeni a sme v cieli. Pohodlný prístup k oknám je po pravej strane brala, vľavo je šikmý svah. Odvtedy, ako sme opustili autobusovú zastávku, neuplynula ani celá hodina. Na návrat po tej istej trase si treba rezervovať štyridsať minút.

» Nejnovější články, archiv