Zillertalské Alpy a horolezectvo

Začalo sa to telefonátom piatok poobede, že v aute je ešte voľné miesto a v sobotu ráno sme už plne naložení fičali smer Rakúske Alpy. Cieľom našej cesty bola mekka rakúskeho lezenia, oblasť v tyrolskom údolí Zillertal. Išli sme traja, Vlado Majer, Andrej Harak a ja, viac miesta sa už v aute nenašlo.

Údolie Zillertal sa nachádza JV od rakúskeho Innsbrucku. Dostanete sa sem najlepšie z diaľnice A12 (Nemecko) - Kufstein - Insbruck, na zjazde č. 39 odbočíte na Zell am Ziller (značený tiež Zillertal) a po ceste č. 169 dôjdete po zhruba 30 km do Mayrhofenu. Tu sa údolie delí na tri základné ramená, lezcov zaujímajú dve - Zillergrund a Zemmgrund (na ktorého konci je napr. oblasť Ewige Jagdgründe). Športové lezenie je prevažne vo výške 600 až 1 200 m n.m. V celom údolí je zakázané voľné kempovanie, ale pri troške vynaliezavosti si našinec nejaké to miestečko nájde. Druhou možnosťou sú potom spoplatnené kempy.

Samotná krajina je úžasná. Všade navôkol len tak žiari čistota, usadlosti sú v perfektnom stave, bohato skrášlené muškátmi a inými vkusnými doplnkami a často krát sú postavené aj na tých najneprístupnejších miestach. Všetky lúky sú vzorne kosené, pasú sa na nich kravy a pripomínajú skôr golfové trávniky, ako pastviny. Proste celá krajina pôsobí upraveným dojmom a vyššou životnou úrovňou.

Ale vráťme sa k Zillertalu. Údolie rieky Ziller a jej prítokov, je okrem prírodných krás známe aj ako kolíska rakúskeho extrémneho lezenia, hlavne vďaka oblasti Ewige Jagdgründe. K jeho väčšej sláve okrem miestnej legendy Gerharda Hörhagera prispeli aj také veličiny svetového lezenia ako Francois Legrand, Jerry Moffat, Ben Monn, Mark le Menestrel, Christian Brenna, Markus Bock, či domáci Wolfgang Rottensteiner. Prehľad mien nemôžeme ukončiť nikým iným než Markusom Schwaigerom, ktorý je asi najvýraznejšou osobou lezenia v údolí posledných rokov a autorom rozsiahleho sprievodcu po skalách, skalkách a kameňoch celého Zillertalu. Tento nádherný sprievodca s vynikajúcimi fotografiami Michaela Meisla nás mimo Ewige Jagdgründe láka do mnohých ďalších oblastí.

My sme stihli kvôli nepriaznivému počasiu liezť iba v oblasti Ewige Jagdgründe v nadmorskej výške vyše 1 200 m. Až tridsaťmetrové žulové balvany, previsnuté dosky, logické línie špárami, hranami a kútmi, neuveriteľne hladké platne a k tomu si pridajte nástupy zo zelenej lúky, alebo z riečišťa potoka. Tak to vám je skutočne paráda.

A to ani nehovorím o nepreberných možnostiach boulderingu v oblasti. Škoda len, že zlé počasie nás predčasne vyhnalo domov (aj keď taká noc strávená v stane v Alpách behom búrky s bleskami všade naokolo a za nepretržitého lejaku má tiež svoje čaro) a nestihli sme toho zaliezť viac, ani sa pozrieť na priehradu Schlegeisspeicher, ktorá je so svojimi 725 metrami najdlhšou tyrolskou priehradnou nádržou a murovaná hrádza s výškou 131 m vyzerá skutočne impozantne.

A to sa pritom nachádza vo výške 1 805 m n.m., pričom je výborným východiskovým bodom pre vysokohorské túry. O dôvod viac, aby sme sa tam ešte niekedy vrátili. Napr. zdolať najvyššiu horu Zillertalských Álp, Olperer s nadmorskou výškou 3 476 m, alebo vyplniť si čas medzi lezením výletom na Hintertuxský ľadovec (je tam celoročné lyžovanie), zalietať si padákom, kúpať sa, či zájsť si ku Krimmelským vodopádom, o ktorých Rakúšania tvrdia, že sú najväčšie v Európe.

Čo dodať na záver? Rakúsko je nádherná krajina, o Alpách už ani nehovoriac a určite sme nedržali geniálnu žulu v rukách posledný krát… Rakúske Alpy (zvlášť Zillertalské Alpy) môžem len a len odporučiť všetkými desiatimi.

Viac info na:

• www.zillertal.at
• www.mayrhofen.at
• www.stonemonkeys.com

» Nejnovější články, archiv