Lezenie v údolí Höllental

Zhruba 1 500 lezeckých ciest, nádherná alpská príroda, kempovanie zdarma, dobrá dostupnosť aj na víkendové výpady a žiadne davy turistov.

Oblasť, ktorú popisuje tento článok sa nachádza v horskej skupine Raxalpe pod dozorom vrchu Schneeberg, zhruba hodinu a pol na juh od Viedne, je dobre prístupná po diaľnici.

V údolí Höllental nájdete okrem skvelého lezenia množstvo via ferrát, či turistických chodníkov alebo dokonca horsku riečku, ktorá sa dá splavovať. Jednoducho, pre každého čosi. Určite si vyberiete, a to dokonca aj vtedy, keď do prírody nechodíte práve najčastejšie.

A tak sa naša partia zložená z dvoch lezcov a troch turistov vyberá v piatok večer do Rakúska a už po dvoch hodinách jazdy z Bratislavy stavia stany v kempe Kaiserbrunn, kde nie je potrebné za táborenie platiť. K dispozícii je navyše umyvárka, WC, či neďaleký Waichtalhaus - hostinec, kde sa dá za akceptovateľnú cenu najesť, alebo zaskočiť na pivo.

S parťákom sme zástancami skorších nástupov a tak hoci sú všetky podstatné steny údolia neďaleko od kempu a tiež dobre dostupné autom, krátko po svitaní mierime pešo, k miestnemu "trháku" - ceste Nix für Suderer (6, 180 m). Línia sa nachádza v stene Vordere Klobenwand, vznikla v roku 2005. Autorom je A. Riedl. Tešíme sa na toto dobrodružstvo, lebo cestu všade vychvaľujú po lezeckej i prírodnej stránke. Lákadlom je najmä parádna špára v hornej polovici steny.

Už krátko po nástupe sa stena odvďačí nadštandardnými výhľadmi na údolie zo slnečných a miestami aj vzdušných štandov. My si ich vychutnávame až natoľko, že nás dobehne družstvo starších Rakušanov, z ktorých prvý zavolá na druhého: "Stau" teda zápcha. Je možné, že sa v tejto populárnej ceste tvoria často. Radšej si privstaňte. Rakúsku dvojku púšťame dopredu a už sa boríme so spomínanou špárou, ktorá je bonbónikom Suderera. K jej spodnej časti vedie od štandu skvelý, vzdušný traverz vľavo. Je to štvrtá a piata dĺžka a zároveň najťažšie miesto výstupu. Pohľad na náprotivnú stenu - mohutný Blechmauer s obľúbenými cestami King Kong Koarl, či Blechmaurverschneidung je nádherný. Pod nami vidno údolie ako na dlani, miniatúrne borovice, skrátka paráda.

Dĺžky sú tu v Höllentali najčastejšie okolo 30 m dlhé a tak posledné dve spájame a tešíme sa z vŕšku Vordere Klobenwand.

Večer v kempe obyčajne vládne pohodová, medzinárodná atmosféra a ja sa poteším najmä pivu, ktoré nám priateľsky ponúknu bratia Česi.

Ďalší deň sme si naplánovali výstup cestou Gaisbauer - Jug Weg (5, 150 m). Skoro ráno naliezame do rovnakej steny, aby sme si vychutnali túto höllentálskú klasiku. Vznik cesty sa datuje rokom 1939 a lezenie je to rovnako pekné a napĺňajúce ako včera, najmä predposledná dĺžka s traverzom popod mohutný previs.

Keďže deň ešte nekončí, nemohli sme odolať provokáciám vápencovej veže týčiacej sa priamo nad kempom. Kaiserbrunner Turmstein - úžasný skalný útvar a cesta k nemu pomerne krátka, často tu vídať čelovky lezcov ešte za tmy. Je príjemné sedieť dolu v kempe a sledovať postup dvojek v líniách tejto steny, ale ešte príjemnejšie byť priamo na mieste činu. A tak si vyberáme cestu Ga Gaga Gaa (6+, 40 m), ktorá plynule prechádza do cesty Westside story (6-, 50 m).

S poľutovaním zisťujeme, že na prvú cestu budeme ešte musieť potrénovať, kým sa nám ju podarí preliezť a tak volíme potupný výstup šotolinou vľavo k nástupu do Westside story, ktorá sa ukáže byť výborným záverom dňa. Najmä posledný úsek pred prvým štandom, traverz doprava a následné nalezenie do platne sú vychytávkami tejto línie. Z vrcholu veže je prvotriedny výhľad na údolie s kempom a na lákavú stenu Stadelwand s množstvom obľúbených línií. Za hustnúceho šera zlaníme a vrátime sa do tábora.

Posledný deň si ešte odbehneme vyliezť cestu Woachtalakante (5, 120 m). Jedná sa o parádnu hranu, ohraničujúcu stenu Blechmauer. Táto klasika začína ostrou asi štyridsaťmetrovou hranou, kde si užijete super polezeníčko. Cesta je miestami trochu rozlámaná a je potrebné byť opatrný okrem iného aj preto, že priamo popod líniou sa vinie turistický chodník.

Exponované lezenie po hrane je pekný zážitok v úžasnej prírodnej scenérii vápencových brál a borovíc, tak ako všade v tejto oblasti. Mimochodom, istenie, či lezenie cez strom tu nie je nijako neobvyklé, občas sú časti ciest tvorené takmer kompletným lesom. Cestám to pridáva na zvláštnej atmosfére a zaujímavosťou je, že občas sa využitie stromu pri lezení odrazí v nižšom hodnotení prelezu. Z vŕšku sa nakoniec rozhodneme zlaniť.

Dá sa povedať, že v Höllentali sme prebádali iba minimum. Údolie si nás však získalo. Steny Blechmauer, Klobenwand, Stadelwand, veža Turmstein sú naozaj krásne prírodné výtvory a o to väčšia je radosť v nich liezť. Cesty, ktoré sme preliezli, ale nielen tie, sú dobre odistené borhákmi a určite potešia dušu každého horala. Höllental nám ponúkol naozaj príjemné víkendové lezenie, ktoré môžeme každému odporučiť.

Veľmi dobre spracované informácie o oblasti s podrobnými nákresmi ciest, popisom potrebnej výbavy a taktiež fotkami ponúka server www.bergsteigen.at a horolezecký sprievodca od Thomasa Behma.

» Nejnovější články, archiv