Stolica na bicykli, Stolické vrchy cykloturisticky

Cyklotúra najvyšší vrch Slovenského rudohoria

Dosiahnutie vrcholu kopca na bicykli - to je pre niekoho veľká výzva ba až vášeň. Patrím medzi takto "postihnutých". V sedle bicykla som vystúpil na desiatky kopcov. Okrem športového vyžitia sa každý výšľap vo mne zanechal silné zážitky a dojmy, umocnené príznačnou vrcholovou atmosférou so zväčša peknými výhľadmi.

Cesta z vrcholu dole na bicykli je omnoho rýchlejšia ako pešo, takže nie je problém za jeden deň vyjsť aj na viaceré kopce. Už viackrát som si takýto vrcholový cyklistický kokteil vychutnal, ako napríklad Volovské trojvršie (zmixovaný z kopcov Kojšovská hoľa, Skalisko a Bukovec) či Spišské štvorvršie (z kopcov Bukovec, Vysoký vŕšok, Sľubica a Čierna hora-Roháčka).

Stolica je však iný prípad, ťažko ju miešať do kokteilu. Samotná má, vďaka charakteru a výnimočným prírodným vlastnostiam, mimoriadne zvláštnu chuť. Zaslúži si úctu, lebo kraľuje Slovenskému rudohoriu - najväčšiemu horskému celku na Slovensku. Takže mohli by sme ju nazvať aj najväčšou kráľovnou. Jej trón, ktorý je dobre chránený okolitými hustými lesmi, sa prejavuje aj v jej názve. Aj keď je dosť nenápadná, je ozajstnou vládkyňou široko-ďaleko. Má mohutné a pevné žulové telo, vystupujúce z kryštalických bridlíc.

Stolica však nie je len rudohorskou kráľovnou - je aj kráľovnou dolného Slovenska. Možno vám napadne, že ste o tom ešte nepočuli a čo to vlastne znamená?! Nuž, ak sa pozornejšie pozrieme na mapu Slovenska a odmyslime si hornatú časť vymedzenú severnou hranicou s Poľskom a štvoruholníkom s vrcholmi v Čadci, Prievidzi, Spišskej Novej Vsi a Spišskej Starej Vsi (obsahujúcim Tatry i Fatry), tak ostávajúcu časť (ktorá tvorí vyše 80 % rozlohy Slovenska) môžeme vnímať ako dolné Slovensko. A na tomto území je najvyššia práve Stolica - preto dolnoslovenská kráľovná!

Uvedomujúc si výnimočnosť Stolice som sa nakoniec rozhodol, že ju nebudem mixovať do žiadneho vrcholového kokteilu. Ostanem jej verným poddaným počas celého dňa s nádejou, že ma prijme pri svojom tróne aj s mojim dvojkolesovým tátošom (i keď pokušenie dať si kokteil "Stolica + Radzim + Kráľova hoľa" vo mne zostalo).

Sedlo Javorinka

Túru začínam v sedle Javorinka (945 m). Je slnečné letné ráno, voňavý vzduch je čistý a svieži. Už prvé šliapnutia do pedálov a hlboké vdychy vzbudzujú vo mne pocity blaženosti - dôkaz toho, že aj vzduch opíja. Idem po dobrej mierne stúpajúcej lesnej ceste (zároveň červená turistická značka) smerom na východ. O pár minút sa objavujú prvé výhľady na Kráľovu hoľu (1 946 m) - najvyšší slovenský cyklovrchol a kopec s azda najkrajším výhľadom na Slovensku.

V širokom sedle Šumiacka priehyba mám prvú dlhšiu prestávku. Kochám sa ďalekými výhľadmi na Nízke Tatry, fotím a teším sa z krásnej atmosféry. Dobrá cesta pokračuje ďalej, po 5 km som v sedle Severná lúka a onedlho na rázcestí pri chate Janka (chata sa nachádza vo veľmi peknom prostredí a dá sa prenajať od majiteľa Štátnych lesov). Cesta pokračuje úbočím výrazného kopca Kyprov, stúpanie je plynulé a mierne, výškové metre naberám bez väčšej námahy. Vpravo sa objavujú výhľady do dlhej doliny riečky Zdychava, na západnom obzore vidno Muránsku planinu.

Slanské sedlo

V dokonalej pohode prichádzam do Slanského sedla (1 234 m), ktoré je významnou križovatkou ciest. Je tu postavený aj pekný drevený prístrešok. Odtiaľto vedie priamo na Stolicu žltá značka, avšak ja uprednostňujem dlhší a menej strmý výstup po červenej značke. Po stále dobrej ceste prichádzam pod rázcestie Harová. Tu odbočujem doľava hore na Stolicu.

Svah začína byť strmý, napriek tomu sa mi darí pokračovať v sedle bicykla. Vyššie je však cesta značne vymletá, a tak miestami bicykel tlačím. Znamená to, že Stolicu už nedosiahnem "čistým" štýlom. Rýchlo sa s touto skutočnosťou zmierujem pochopiac, že najväčšia kráľovná si vyžaduje patričný rešpekt a pokoru. Objavuje sa vrcholová čistinka, na ktorej sa nachádza kríž a smerovník s vrcholovou skrinkou. V sedle bicykla dosahujem vrchol Stolice vo výške 1 476 metrov.

Vrcholová atmosféra

Zastavujem a plnými dúškami absorbujem vrcholovú atmosféru. Svieža zeleň, lúčne kvety, vôňa lesa a nádherné ticho, popretkávané spevom vtáčikov - to je balzam na dušu. Vyťahujem z tašky zaslúženú odmenu v podobe fľaše so zlatistým mokom. Plnými dúškami dopĺňam stratené tekutiny a umocňujem vrcholové vnemy.

Po hodnej chvíľke sa poberám na severovýchodnú vrcholovú poľanu, z ktorej bývajú skvelé výhľady. Vysoké Tatry sú žiaľ v opare a vidno len matne ich kontúry. Nízkotatranský hrebeň však vidno zreteľne a čo ma obzvlášť teší, ako na dlani je 13 km vzdialená Kráľova hoľa.

Sadám si na pník v tieni stromov, popíjam mok, hľadím na Kráľovku a vychutnávam chvíle akoby stvorené na meditáciu. Ruch a hluk civilizácie sa mi zdajú na míle a roky vzdialené, čas tu plynie tak nádherne kľudne. Ani tá najpríjemnejšia chvíľa žiaľ nepostojí, a tak sa poberám zo Stolice dole.

Sedlo Harová

Pri smerovníku sedlo Harová (1 350 m) odbočujem doľava na juh. Týmto smerom ukazujú dve smerovky: modrá značka do Faltenovho sedla a druhá zelená na kopec Kohút. Chcem sa dostať do Faltenovho sedla (1 254 m), ktorým by mala prechádzať lesná cesta cez hrebeň Stolických vrchov z Čiernej Lehoty do Muránskej Zdychavy.

Idem po lesnej ceste, ktorou vedie sprvu modrá aj zelená turistická značka. Začínam klesať stále sledujúc značky, ktoré by ma mali doviesť do sedla. Náhle značky strácam, vraciam sa späť k poslednej značke a pozorne skúmam okolie cesty, či nenájdem ich pokračovanie či aspoň vychodený chodník. Keďže ich nenachádzam, rozhodujem sa pokračovať ďalej po ceste s nádejou, že sa do sedla dostanem aj takto.

Strácam nervy

Stále však klesám a keď stratím vyše 300 výškových metrov strácam nervy. Otáčam bajk naspäť a cez sedlo Harová sa vraciam do Slanského sedla. Odtiaľto by mala viesť lesná cesta do Slanskej doliny, čo potvrdzuje aj podrobná mapa lesných ciest. Až po podrobnom prieskume nachádzam v lese náznak chodníčka, ktorý identifikujem ako hľadanú "lesnú cestu". Napadá mi, že cesta tu asi bola len za čias Márie Terézie a odvtedy ju kartografi do máp prekresľujú a vôbec sa neunúvajú mapy aktualizovať.

Predieram sa cez stromy a hustý smrekový les, v ktorom rastie veľa paprade. Nižšie sa objavuje chodníček, čo mi dovoľuje sadnúť na bajk. Asi po polkilometri od Slanskeho sedla prichádzam na dobrú zvážnicu v Slanskej doline. Hoci som tu zišiel cestou-necestou, mám dobrý pocit. Iste aj preto, že tento úsek mal zvláštny romanticko-adrenalínový náboj.

Dolinou preteká riečka Slaná, ktorá pramení pod Stolicou a je s dĺžkou 229 km (na území Slovenska 110 km) významným prítokom Tisy. Názvy sedla, doliny i riečky (Slanské, Slanská, Slaná) údajne súvisia s tým, že tadiaľto niekedy viedla obchodná cesta, ktorou sa dovážala soľ z Poľska. Škoda tých starých ciest, mohli by to byť teraz výborné cesty pre cykloturistiku.

Rejdová

Klesajúcou cestou vychádzam z lesa a ocitám sa na podhorských lúkach a pasienkoch. Vľavo vidno hrebeň Stolických vrchov s kopcami Tresník a Buchvald, nad Rejdovou môj zrak upútava zaujímavý kopec Krížna jedľa (861 m), predo mnou sa objavuje typická silueta Veľkého a Malého Radzimu. Je to ozaj veľmi pekná, typicky karpatská krajinka.

Do Rejdovej prichádzam po 8 km dlhom klesaní. Na hornom konci zastavujem v reštaurácií Jánošík a osviežujem sa oroseným mokom. V strede obce pri kostole mám ďalšiu zastávku v Hostinci pod Stolicou, počas ktorej sa trochu potúlam po dedinke. Rejdová je rázovitá slovenská obec. Nachádzajú sa v nej štýlové domčeky - chalúpky a každoročne sa tu konajú folklórne slávnosti.

Dobšiná

Opúšťam túto zaujímavú obec a cez Nižnú Slanú, ktorá leží tesne pod Radzimom, prichádzam do bývalého významného baníckeho mesta Dobšiná. Prechádzam námestie a na okraji mesta zastavujem v hostinci Bujak, kde si dávam obed. Je tropické odpoludnie, a tak "bujačí" tieň využijem aj na komplexné ochladenie.

Osviežený pokračujem po starej známej ceste, ktorou každoročne chodievame cez Čuntavu na Kráľovu hoľu. Niekedy to bola furmanská cesta, ktorá spájala Gemer s Horehroním. Slnko je už nižšie nad horizontom a vyťahuje jemnejšie odtiene farieb, ktorými maľuje malebné okolie.

Čuntava, Besník

Míňam lesnú poľanu Čuntava a prichádzam ku krížu nad sedlom Besník. Kráľova hoľa oproti sa už kúpe vo večerných slnečných lúčoch. Po krátkej pauze spojenej s duchovným spriahnutím sa s Kráľovkou pokračujem ďalej.

Nasleduje zjazd do Telgártu a potom stúpanie od Červenej skaly do sedla Javorinka. Tu sa uzatvára môj dnešný cyklistický okruh. Kráľovstvo Stolice, kde som sa cítil ozaj kráľovsky, však ostáva otvorené. To je dobré, pretože spoznávať cestičky a krásy tohto podmanivého kúta Slovenska je vec úžasná. A preto do skorého videnia, najväčšia kráľovná Slovenska!

Mapka trasy

• https://picasaweb.google.com/lh/photo/cmOURJ33i891VUWJNsqekQ?feat=directlink

Parametre trasy

• Sedlo Javorinka - Stolica - Rejdová - Dobšiná - Čuntava - Telgárt - Javorinka: 69 km (z toho 36 km asfalt, 33 km terén), prevýšenie 1 695 metrov.