Poľana na bicykli, horský cyklotrek na Slovensku

Okolo Poľany trochu netradične

Poľana je pohorie v strede Slovenska, ktoré je známe pekným a pomerne zachovalým prírodným prostredím. Pre horských cyklistov je to zároveň atraktívna oblasť s množstvom dobrých lesných ciest, z ktorých niektoré sú vyznačené ako cyklotrasy. Najznámejšía cyklotrasa je Okruh okolo Poľany o dĺžke 127 km s prevýšením 2 730 metrov.

Reportáž z cyklotúry týmto okruhom bola uverejnená v časopise Treking č. 5/2008. Nebude spokojná duša horského cyklistu, ktorá sa raz naplní podpolianskou krásou, pokiaľ sa nebude do tohto malebného kraja pravidelne vracať. Ďalšie ukojenie duše v podobe návštevy Poľany sme naplánovali na máj 2009. Rozhodli sme sa prejsť okolo Poľany tradičnými aj netradičnými cestami.

Ráno vystupujeme z vlaku v Mýtnej (260 m). Sme traja: Karči, Rado a ja, absolvovali sme spolu množstvo cyklotúr vrátane Karpatiatour, teraz sa tešíme na ďalší cyklistický zážitok. Prechádzame dedinku Kotmanová, kde dopĺňame proviant a čochvíľa opúšťame asfaltku. Stúpame lesnou cestou dolinou Vrbinského potoka až prichádzame do osady Hrnčiarky (480 m). Tu si nechávame poradiť ako ďalej od ochotných miestnych obyvateľov.

Schádzame dole k drevoskladu a odtiaľ doľava hore dobrou cestou dosahujeme sedlo Prieraz (588 m). Dobre vidno Málineckú dolinu s vodnou nádržou. Strmším stúpaním prechádzame lesom až sa dostávame na otvorené lúky s ojedinelými stromami. Sme už na podpolianskej plošine o 600 m vyššie ako pri štarte v Mýtnej. Ideme typickým podpolianskym krajom dokonale naplňajúc motto: "Pod Poľanou, radosť šliapať do pedálov!" až kotvíme na prvej občerstvovačke v Detvianskej Hute (810 m). Po rannej oblačnosti sa začína vyjasňovať, slnko začína príjemne hriať zvonku a penivý mok príjemne chladí zvnútra. Tak je to správne, tak to má byť!

Z Detvianskej Huty pokračujeme podpolianskou cyklotrasou cez Bratkovicu na Biele Vody (900 m). V penzióne rovnakého mena nám ochotná a milá chatárka Janka servíruje dobrý obed. Už sa poznáme z predošlých návštev a vyzerá, že sme ju návštevou potešili. Rovnako potešení a občerstvení sa vydávame ďalej do Lomu tvrdou lesnou cestou. Po prekonaní strmého stúpania sa ocitáme pri fotogenických dreveniciach s výhľadmi na Poľanu a za krátku chvíľu sme na otvorených lúkach Vrchlom s nádhernými výhľadmi na Klenovský Vepor (1 338 m). Krajina v strede Slovenska má ozaj neobyčajné čaro!

Cez najvyššie položenú slovenskú obec Lom nad Rimavicou (1 015 m) schádzame rozľahlou Sihlianskou planinou do obce Sihla. Tu v rázovitej krčmičke trávime príjemné penivé chvíle, pričom osedlávame aj dreveného vola pred krčmou. Vedeli by sme v tejto slnečnej stredoslovenskej pohode stráviť aj dlhé hodiny, ale čaká nás Chata pod Hrbom a stretnutie s moravskými priateľmi, čo je jasná a silná motivácia. Zjazd dlhou Kamenistou dolinou popri meandroch Kamenistého potoka kvalitnou asfaltkou je cyklistickou lahôdkou.

Za priehradou Hronček odbočujeme doľava na tvrdú lesnú cestu, ideme stále po podpolianskej cyklotrase. Karči má technické problémy, ktoré sa nám nedarí vyriešiť a tak na Chatu pod Hrbom (1 068 m) prichádzame neskôr. Rado nás tu už čaká aj s Otom a Ivanom, očakávanie a radosť z príchodu už zvlhčili kanadskou ohnivou vodou. Penivé moky, dobrá večera i spoločnosť umocňujú výbornú atmosféru večera na milej chate.

Ráno na Chate pod Hrbom má tradičné parametre: dobrý vzduch, jasná obloha a na dosah ruky vyzývavý kopec Hrb (1 255 m) - stred Slovenska. Hneď po raňajkách sa vydáva celý náš česko-slovenský treking-biking expedičný tím na vrcholový útok. Cez pralesovitý les pod vysokými bralami za polhodinu dosahujeme stred Slovenska. Kocháme sa dobrými výhľadmi na sever, vidno celý nízkotatranský hrebeň. Ota jeho podrobným popisom potvrdzuje perfektnú znalosť slovenskej hrudy. Na západe vidno aj časť Veľkej Fatry s typickým Rakytovom a na severovýchode časť Vysokých Tatier s nosom Kriváňa a Gerlachom.

Tak predsa sa Hrb omilostil a odhalil svoje krásy - jeho vrtoch z minulej jesene, keď sa nám pri výstupe nečakane zahalil do hustého závoju, je mu odpustený. Nabažení peknými chvíľami i výhľadmi sa dočasne náš tím rozdeľuje. Ostravská pešia skupinka pokračuje ďalej hlavným hrebeňom Poľany, naša košická cykloskupinka schádza naspäť ku Chate pod Hrbom. Pred chatou popíjame "kapurkový" mok a potom sa lúčime, Rado s Karčim sa z technických príčin vracajú do Košíc. Už len sám idem bicyklom smerom na horský hotel Poľana, kde sa má opäť spojiť náš česko - slovenský expedičný tím. Čaká ma netradičná cesta - dúfam, že som ju dobre naplánoval.

Prohlédni fotky k článku (24 fotografií)

Tvrdou cestou idem cestou dole smerom do Ľubietovej, v jej polovici odbočujem doľava a stále podpolianskou cyklotrasou prichádzam k rázcestníku v Hutnej doline (620 m). Tu odbočujem opäť doľava a šliapem mierne stúpajucou asfalkou. To ešte netuším, aká nečakaná krása ma čaká hore. Po 3 km asfalt končí, ďalej pokračuje tvrdá lesná cesta, ktorej sklon sa postupne zväčšuje. Po 7 km od rázcestia vychádzam z lesa a už prvé pohľady na lúku so stromami povyše veštia nádheru.

Ako dosahujem lúčnatú oblasť, prírodná nádhera navôkol sa zhmotňuje a pretavuje do silných zážitkov. Asi takto si predstavujem rajskú záhradu! Celé okolie pripomína parkovú úpravu, na obzore vidno Nízke Tatry a Kremnické vrchy. Lúčnou cestou prichádzam na hrebeň Ľubietovskej Bukoviny (1 194 m), kde sa otvárajú ďalšie výhľady na južnú stranu a zároveň rozširujem zoznam svojich cyklovrcholov.

Po ceste (najprv zelená a potom modrá turistická značka) pokračujem až do sedla Jasenová s výškou 1 103 m (ako som zistil neskôr, lepšie ako po modrej je ísť rovno vyjazdenou cestou, ktorá sa napája na červenú hrebeňovku pred Jasenovou). Na rázcestníku vidím logo treking.cz, priatelia sú predo mnou. Ja pokračujem dole po ceste (zelená značka) prudkým klesaním, ako na dlani vidno celú kalderu Poľany. Po necelých 2 km prichádzam na dobrú asfaltovú cestu v Hrochoťskej doline. Zháňam prameň vody, pretože jej zásoby mi došli. Nakoniec vodu dopĺňam z prameňa pri jednej chate a ukľudnený prichádzam na Kyslinky (785 m), kde je veľká budova lesnej správy. Jeden z lesníkov mi tu dokonca oferuje jedno z pív, ktoré nesie bačom. Nielen pekný kraj, ale aj dobrí ľudia žijú pod Poľanou!

Poľana

Poľana je nejvyšším vulkanickým pohořím Slovenska. Sousedí s Veporskými vrchy na severu a východě, ze zbývajících světových stran je lemována Zvolenskou kotlinou. Poľana má přibližně kruhový tvar s průměrem okolo 18 km. Nejvyšším vrcholem tohoto pohoří je stejnojmenný vrchol Poľana s výškou 1 458 metrů. Je tedy o 34 metrů nižší než Praděd - nejvyšší vrchol Hrubého Jeseníku. To že je Poľana vulkanického původu jasně dokazují například vypreparovaných skaliska na «

Z Kysliniek stúpam opäť dobrou asfaltkou (modrá značka), prechádzam cez nádherné lúky Dolná Zálomská, ktoré sú ukážkou dobre zachovaných vlhkých trávnatých spoločenstiev a mokradí. Po 5 km som pri poľovníckej chate Dudáš. Odtiaľto lesnou traverzovou cestou pod Zadnou Poľanou prichádzam do sedla Priehybina (1 270 m) s peknými výhľadmi na Hriňovú a protiľahlé detvianske lazy. Po krátkom prechode v peknom prostredí Prednej Poľany s množstvom žltého záružlia močiarneho sa ocitám pred horským hotelom Poľana (1 280 m).

Dnes som nestretol počas túry žiadnu ľudskú dušu (okrem lesníkov na Kyslinkách), videl som len jeleňa, srnky a veveričky. Medveďa, symbol Poľany, som nevidel, ale opak nie je vylúčený. Ota s Ivanom už sedia pri pivku, poctivo dobieham stratu jedného piva. Dobré jedlo (cesnaková polievka a bryndzové halušky) je súčasťou večernej pohody, ktorá má všetkých päť P: (pravá príjemná pivná priateľská podpolianska).

Ráno sa naše cesty rozchádzajú: Ota s Ivanom sa vracajú alternatívnou cestou na Chatu pod Hrbom, ja idem dole do Hriňovej (480 m). Záverečné spoločné foto pred horským hotelom a dovidenia! Okolo vodnej nádrže Hriňová vchádzam do mesta Hriňová (tak hlása tabuľa), ktorá sa skladá z množstva roztrúsených osád. Ďalej cez Detviansku Hutu (kúsok idem po ceste ako predvčerom) a Látky dosahujem sedlo Prašivá (961 m). Nachádzam sa v typickom peknom rudohorskom prostredí. Onedlho odbočujem doprava na Dolniaky do Málineckej doliny. Popri vodnej nádrži Málinec vchádzam do Málinca, za ktorým odbočujem na Ozdín. Chutný tmavý penivý mok v Brezničke je malou bodkou za vydarenou podpolianskou akciou. V lučeneckej pizzerii je záverečná bodka tejto túry pričom preciťujem, že pod Poľanou je nielen radosť šliapať do pedálov, ale aj stretať priateľov!

Základné údaje o trase (km spolu, prevýšenie spolu)

Mýtna - Detvianska Huta (20 km, 770 m) - Biele Vody (30 km, 1 095 m) - Sihla (38 km, 1 325 m) - Tri vody (58 km, 1 580 m) - Chata pod Hrbom (64 km, 1 975 m) - Ľubietovská Bukovina (79 km, 2 580 m) - Kyslinky (89 km, 2 710 m) - Horský hotel Poľana (98 km, 3 260 m) - sedlo Prašivá (124 km, 3 840 m) - Lučenec (170 km, 4 210 m).

Další fotografie

• http://picasaweb.google.sk/karpatiatour/OKOLOPOLANY2009?feat=directlink