Vodopády Islandu

Ostrovná krajina sopečného pôvodu, ktorej niektoré sopky túto skutočnosť svojou činnosťou z času na čas pripomenú, sa svojou severnou časťou dotýka polárneho kruhu. Z tohto dôvodu je tu krátke leto, najvyššie teploty dosahujú ledva 15 °C, sneh a ľad na vrcholoch sa nestihnú roztopiť. Preto má Island niekoľko ľadovcov (z nich najväčší Vatnajökull na juhovýchode má rozlohu 8 300 km²). Reliéf krajiny má na svedomí, že mnohé rieky tečúce z ľadovcov a vrchov vytvárajú vďaka svojej dravosti v poddajných horninách hlboké rokliny a kaňony, a aj na útesoch v blízkosti pobrežia nádherné vodopády.

Neviem, či si dal niekto tú námahu a zistil ich počet. Podľa definície vodopádu platnej na Slovensku, sa to asi ani nedá. Na Islande sú na každom kroku. Väčšina vodopádov nesie pomenovanie po rieke, na ktorej vznikli, alebo je odvodená od ich charakteristickej vlastnosti, a to jednoduchým pripojením koncovky -foss. Prirodzene, že sú aj výnimky. Na svojej okružnej ceste Islandom, ktorá bola predovšetkým zameraná na pešiu, pokiaľ možno vysokohorskú turistiku, sme sa však nemohli vyhnúť ani tomuto fenoménu. Je len samozrejme, že sa zmienim len o vodopádoch významných, či už svojou výškou, mohutnosťou alebo inou zvláštnosťou, pre ktorú sa zaradili k turistickým atrakciám a my sme si aj nimi spestrili svoj pobyt na Islande.

Selfoss, Dettifoss, Hafragilsfoss

Začnem hneď trojicou vodopádov, ktoré ležia na tej istej rieke len niekoľko kilometrov od seba. Tou riekou je Jökulsá á Fjöllum, s 206 km druhá najdlhšia na Islande. Vznikla spojením sa niekoľkých prameňov v severnej časti najväčšieho Islandského ľadovca, resp. jeho časti Dyngjujökull a pravobrežným prítokom ľadovcovej rieky Kreppa. Tečie severným smerom a ústí do zálivu Öxarfjör?ur. V závere svojho toku preteká Národným parkom Jökulsárgljúfur, na začiatku ktorého sú uvedené vodopády.

Najznámejší z nich je ten uprostred, Dettifoss. Pri ňom je parkovisko s informačnými tabuľami, lavičkami a WC. Vedie k nemu cesta druhej triedy (864), odbočujúca z hlavnej cesty (1) pri Grímssta?ire. Vodopád je 44 m vysoký a 100 m široký, čo ho robí najmohutnejším vodopádom Európy s priemerným prietokom 193 m³/s (v čase topenia sa ľadovca sa prietok znásobuje). Južne od neho, asi 1,4 km pešej chôdze proti toku rieky je 10 m vysoký vodopád Selfoss. Okrem padajúcej vody hlavného toku dopĺňajú ho padajúce vody z bočnej steny vytvoreného kaňonu. Posledný z trojice vodopádov Hafragilsfoss je od Dettifossu asi 2 km po toku rieky. Jeho vody padajú z výšky 27 m. Pre úplnosť: na rieke je ešte jeden vodopád, Rétlarfoss, asi 10 km severne od Dettifosu. Dosahuje výšku 7 m, verejnosti nie je sprístupnený.

Godafoss

Aj ďalší vodopád sa nachádza v severnej časti Islandu. Božský vodopád, ako znie v preklade, je na 178 km dlhej rieke Skjálfandafljót, vytekajúcej spod ľadovca Vatnajökull. K jeho pomenovaniu sa viaže legenda, podľa ktorej v roku 1000 n. l. náčelník kraja Ljósavatn hodil do vôd vodopádu zákony pohanských bohov a tým rozhodol, že Islanďania príjmu kresťanstvo. Dvanásť metrov vysoký a 30 m široký vodopád je formovaný do polkruhu, ktorý je predelený ostrovčekom.

Tento najväčší vodopád rieky Skjálfandafljót patrí zároveň do skupiny najväčších vodopádov Islandu. Vodopád Godafoss je v tesnej blízkosti hlavnej cesty (1), od Egilsstadiru vzdialený 220 km a 50 km pred Akureyri. Prístupný je z obidvoch brehov rieky. Ďalšími vodopádmi na tejto rieke sú Ullarfoss, Barnafoss a Aldeyjarfoss. V blízkosti Godafossu pri moste je menší vodopád Geitafoss, kam najďalej tiahnu lososy z mora.

Hengifoss

Vo východnej časti ostrova nad ľadovcovým jazerom Lagarfljót začínajú vo výške 450 m nad úrovňou mora padať do hĺbky 110 m prúdy vody rieky Hengifossá. Zhromažďovali a rozlievali sa na rozľahlej planine Fljótsdalshedi, odteraz budú tiecť úzkou roklinou. Vznikol tak jeden z najvyšších vodopádov Islandu, Hengifoss.

Z parkoviska pod ním je vedený náučný chodník, ktorého absolvovanie až tesne k vodopádu zaberie asi 1 hodinu. Vody Hengiffosu padajú do prekrásnej rokliny Hengiffossárgljúfur. Vodopád je obkolesený kolmými stenami s charakteristickými vrstvami červeného ílu medzi vrstvami bazaltu. V čase nízkeho stavu vody možno prísť až tesne k vodopádu a pozrieť si niekoľko jaskýň vyhĺbených v skale.

V mieste, kde je vodopád bežne dostupný, je vo vodotesnej schránke návštevná kniha s pečiatkou. Skôr než sa tam dostaneme, je na krátkom skalnom výbežku vyhliadka Sjónarhraun, odkiaľ možno pozorovať plejádu bazaltových stĺpov. V tomto mieste sa roklina zužuje a doteraz pomerne plytký tok rieky sa prehlbuje a formuje do 30 m vysokého vodopádu Litlanesfoss (tiež Stuoiabergsfoss). V jeho okolí sú ešte ďalšie tri malé vodopády.

Glymur

Prenesme sa na opačný koniec ostrova, na západ. Navštívime najvyšší vodopád Islandu, Glymur. Chýba mu síce v názve typická koncovka, ani nie je tak mohutný ako predchádzajúce vodopády, ale jeho výška 190 m hovorí za všetko. Leží na pomerne krátkom toku rieky Botnsá, ktorá vyteká z horského jazera Hvalvatn a vlieva sa do zálivu Hvalfjördur. Z parkoviska chatovej oblasti na konci zálivu sa treba vydať pešo, chodník je však okolo rieky po jej prekročení (brvno a lano) pomerne nebezpečný, avšak pri zvýšenej opatrnosti sa dá zvládnuť. Námahu vynahradia krásne scenérie a pohľady do vnútra úzkej rokliny. Hukot vodopádu sa snažia prekričať vtáky, ktoré majú v jeho okolí svoje hniezdištia.

Gullfoss

V susedstve najznámejších do výšky vystrekujúcich vôd Geysir a Strokkur na juhozápade krajiny sa nachádza pre turistov veľmi príťažlivý vodopád Gullfoss (Zlatý vodopád). Leží na rieke Hvitá, ktorej vody napájajú pramene pod ľadovcami Langjökull a Hofsjökull. Príroda si tu s touto pomerne širokou riekou pohrala a v hlbokom puklinovom riečisku vytvorila ľavotočivé dvojstupňové schodisko s rozdielnymi výškami 11 a 21 m. Práve zmena toku pomocou takmer na seba kolmých kaskád a jeho mohutnosť (80 - 140 m³/s) robia vodopád jedinečným. Osud tohto atraktívneho vodopádu visel na vlásku, keď sa v minulom storočí uvažovalo o využití jeho sily pre výrobu elektriny.

Seljalandsfoss, Skógafoss

Na juhu ostrova priamo pod ľadovcom Eyafjallajökull tiahne sa pozdĺž pobrežia viac ako sto kilometrov súvislé pásmo útesov. Vytvára sa tak ostrá hranica medzi horskou krajinou a pobrežnou nížinou. Rieky vtekajúce do mora prekonávajú značný výškový rozdiel formou vodopádov. Takto na rieke Skógá (skóg = strom, drevo) vznikol aj najjužnejšie situovaný vodopád Skógafoss. Široký je 25 m a jeho vody padajúce z výšky 62 m v slnečné dni vytvárajú nádherné dúhy. Trblietajúca sa vodná hmla dala vzniku legendy o ukrytom zlate za vodopádom. Z parkoviska možno po schodoch kopírujúcich priľahlý svah vystúpať až nad vodopád.

Podobne vznikol na rieke Seljalandsá vodopád, ktorý vďaka previsu 60 m vysokej útesovej steny možno celý obísť a vidieť ho tak zo všetkých strán. Preto sa stal najfotografovanejším vodopádom. Zaujímavým v tejto oblasti je na rieke Gljúfurá (tiež Hamragar?sá) aj vodopád Gljúfurárfoss, ktorého vody postupne vytvorili v útesovej stene samostatnú roklinu, a tak ho vidno len cez úzku zvislú štrbinu.

Svartifoss

V preklade Čierny vodopád patrí medzi obľúbené ciele návštevníkov Národného parku Skaftafell. Pomenovanie dostal podľa tmavých lávových stĺpov, ktorými je obkolesený. Vodopád je pozoruhodný ostrými hranami skál, keďže bazaltové stĺpy sa prelomili skôr, než ich stihla narušiť padajúca voda. Nižšie od tohto vodopádu sú ďalšie vodopády Magnusfoss a Hundafoss.

Háifoss

Tento druhý najvyšší vodopád Islandu (122 m) ležiaci na najdlhšej islandskej rieke Ðorsá (Ð čítaj ako angl. th) sme nenavštívili, bol mimo našej okružnej cesty. Na tejto 230 km dlhej rieke, prameniacej azda v samom strede ostrova, je ešte ďalší väčší vodopád Hjálparfoss. Obidvom trôni neďaleká majestátna Hekla.

» Nejnovější články, archiv