Raj vtákov a muchničiek, zaujímavé miesta Islandu (2)

Na severovýchode ostrova vo vulkanicky aktívnej oblasti sa rozprestiera jazero Mývatn. Svojou rozlohou 37,3 km² sa radí na štvrté miesto na Islande. Vzniklo asi pred 3 800 rokmi prehradením toku rieky Laxá (Losia rieka) lávou z okolitých sopiek.

Je súčasťou chráneného územia, ktoré svojou výnimočnosťou zatieni aj všetky národné parky, za ktorý podľa islandských zákonov však vyhlásené byť nemôže, keďže vlastníkom pozemkov, na ktorom leží, sú drobní vlastníci a nie štát.

Dôvodom zákonnej ochrany jazera a jeho okolia od roku 1974 sú vynikajúce klimatické podmienky pre život vodného vtáctva a zoskupenie prírodných zvláštností súvisiacich so sopečnou činnosťou.

Chránené územie, ležiace vo výške 277 m n. m., vďaka sopečnej činnosti ponúka široké spektrum geologických útvarov. Na severovýchod od jazera dominuje sopka Krafla (naposledy aktívna v roku 1984), pod ňou vodou naplnený kráter jazera Víti, nižšie čierne lávové pole Leirhnjúkurhraun s horúcimi sírnymi a vodnými parami (sulfatary) a pôsobivými farebnými nánosmi.

Na druhej strane Krafly nemožno prehliadnuť dymiace úbočie sopky Námafjall s intenzívnou geotermálnou aktivitou produkujúcou bublajúce bahnité jazierka, syčiace vývery so sírnym zápachom. Východne od jazera mohutný čierny kráter Mt. Hverfjall (Hverfell), bizarné útvary lávového Čierneho hradu (Dimmuborgir) s trpasličím kostolom a gotickou kaplnkou Kirkjan, puklinové jazierka s horúcou vodou Grjótagjá, na juhu v Skútusta?agigare pseudokrátery (vznikli tuhnutím lávy pri prudkom ochladzovaní vodami jazera).

Jazero má mnoho ostrovčekov a je neobyčajne plytké, najväčšia hĺbka je 4,5 m. Okrem iných hniezdi tu množstvo rôznych druhov kačíc, niektoré sa nevyskytujú nikde inde na svete. Darí sa aj bohatej flóre okolo jazera, v lete má lokalita najlepšie počasie na Islande. V tomto období sa liahne aj najviac nepríjemného hmyzu, dotieravých a všade lezúcich malých čiernych mušiek, muchničiek. Od nich má jazero odvodený aj svoj názov.

Najviac vody v Mývatne pochádza z prameňov na dne jazera. O tom, ako si Islanďania vážia túto lokalitu, aby sa udržala jej výnimočná príroda a biosféra, svedčí nariadenie, ktoré zakazuje opustiť hlavnú cestu medzi Vagnbrekkou a Grímssta?írom v čase od 15. mája do 20. júla, aby sa nerušilo hniezdenie vtákov.

Atrakciou pre turistov je aj elektráreň, kde para je využívaná na vykurovanie, výrobu elektrickej energie a priemyselné aplikácie. Odpadová para je vyvedená potrubím pod Kraflu, kde uniká s obrovským hlukom.

V júli 2004 bol pod Námafjallom otvorený termálny bazén, nazývaný "Modrá lagúna severu". V oblasti sú pre návštevníkov vytýčené turistické chodníky a vybudované záchytné parkoviská. Turistickým centrom je Reykjahlí? na severe jazera. Jeho turistické centrum (tel. 464-4390) je dobre vybavené knižnými sprievodcami a mapkami, v meste i na okolí sú kempy, hotely, reštaurácie.

» Nejnovější články, archiv