V horách Afroditinho ostrova (1), prvé dotyky s pohorím alebo svätostánky v horách

Na mape zahraničných ciest organizovaných Trenčianskym vysokohorským turistickým klubom bol ostrovný Cyprus dlho bielym miestom. Predbehol ho aj vzdialenejší Island. Prišiel však rok 2011 a turisti v dvoch turnusoch urobili v zozname krajín aj pri jeho mene čiarku. V nasledujúcich riadkoch je popis vybraných turistických aktivít druhej skupiny (október) v centrálnom pohorí Troodos a v horách polostrova Akamas na západe krajiny.

Po pristátí na letisku v Larnake prenajímame priamo v jeho hale od jednej z firiem dve autá. Mierime rovno do Nikózie (Lefkosía) prezrieť si pevnosť s Pafskou a Famagustskou bránou, Zelenú líniu, kostoly a mešity, tržnicu, pamätník slobody, arcibiskupský palác. Zamestnalo nás to na celé predpoludnie.

Z rozdeleného hlavného mesta ostrovnej republiky mierime najkratším smerom do pohoria Troodos. Tým smerom je cesta E907. Cestou sa neplánovane zastavíme pri kostole Agiou Mamantis (Zaujímavé je, že svätec zobrazovaný sediaci na levovi, je ochrancom neplatičov daní. Určite by našiel nasledovníkov aj u nás). Po prvýkrát sa pri ňom stretáme s jednoduchou jednoloďovou stavbou so sedlovou strechou.

Prvý nocľah máme vytipovaný na 45. km od Nikózie pod priehradou Xyliatos. Je tu veľkoryso vybudované odpočinkové miesto (piknic site) s množstvom prevažne zastrešených stolov s lavicami, kohútiky s vodou, splachovacie WC, preliezačky a iné zariadenia aj pre deti. Vysoko nad nami posledné lúče Slnka ešte olizujú vrcholky stromov, v doline zrejme dlho nepobudli. Cítiť chlad, noc asi nebude najteplejšia. Napriek tomu niektorí stany nestavajú, rozhodli sa využiť stoly s prístreškom.

Čtěte také: Dovolená v horách Kréty

Podaktorí stihli ešte vyjsť na kamením sypanú hrádzu, aby si zvečnili na svoje digitály hladinu priehrady. Zvyšok to nechal na ráno, kedy budú lepšie svetelné podmienky. Ak keď sme si už v lietadle nastavili hodinky o hodinu dopredu, prekvapilo nás, ako rýchlo sa zotmelo. Večerali sme už pri svetlách čelových lámp.

Prvá noc nás sklamala, teploty v toto ročné obdobie skôr u nás ako na Cypre. Skrehnutým nám ráno veľmi do reči nebolo. Pri teplom čaji a káve každý priznal, že sa v spacáku veru nepotil. Rýchlo sme sa pobalili a autami premiestnili nad priehradu. Bola to len krátka zastávka, pri ktorej cvakali spúšte fotoaparátov, aby sme sa posunuli o šesť kilometrov vyššie.

Smerová tabuľa "Stavros Agiasmati 6 km" nás prinútila odstaviť autá a vydať sa pešo do hôr k prvému pravoslávnemu kostolu. Ešte jedna tabuľa s týmto nápisom a symbolom UNESCO na začiatku náučného chodníka (nature trail) nás posmelila k prvým krokom. To však bolo zo značenia všetko. Zlaté naše pásové značky!

Je len prirodzené, že pri najbližšom rázcestí sme nezvolili správny smer a museli sme sa vracať. Nazvali sme to rozcvičkou. Ironici podotkli, že takýchto rozcvičiek bude zrejme viac. A veľmi sa nepomýlili. Širokých chodníkov, resp. ciest je tu krížom - krážom pomerne veľa. Usúdili sme, že zrejme kvôli lesným požiarom, aby sa hasičská technika mohla dostať takmer všade. Tak sa stalo, že namiesto krátkeho stúpania sme obišli celú dolinu, len aby sme sa dostali o pár metrov vyššie. Po 2 a ? hodine sme konečne prišli k prvému cieľu.

Pod cestou a korunami stromov nenápadne učupená stavba vôbec nepoukazovala na boží stánok. Obdĺžniková budova so sedlovou strechou skôr pripomínala hospodársku budovu. Dôvod, prečo bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO sa skrýval vo vnútri vo forme fresiek. Maliar Philipos Goul tu použil celkom tri odlišné štýly maľby. Účelom prečnievajúcej strechy zakončenej stĺporadím, neskôr vyplneným kamenným murivom, bolo tiež chrániť fresky aj na vonkajších stenách. Tento štýl stavieb kostolov sa časom rozšíril po celom Cypre a stal sa preň typickým.

Kostol Stavros Agiasmati bol súčasťou niekdajšieho kláštora rovnakého mena, ktorý bol postavený na konci 15. storočia. Podľa údajov na zachovalých maľbách pravdepodobne išlo o rok 1494. Keďže správca s kľúčom, bývajúci v niekoľko kilometrov vzdialenej dedinke Platanistasa, o nás nevedel, spoza okien sme toho veľa nevideli.

Na nádvorí sú lavičky a najmä popadané plody mandľovníka, čo nás dobrovoľne zdrží. Podaktorí navštívia aj kabínky WC zakomponované do svahu. Voda je tu privádzaná, tak ako po celom ostrove, čiernymi umelohmotným hadicami vinúcimi sa voľne po zemskom povrchu. Oddýchnutí a posilnení opúšťame vzácny kostol, k ďalšiemu je to 7,5 km.

Pokračujeme teda chodníkom nad cestou. A ajhľa, je tu konečne turistické značenie, a to hneď E4, medzinárodná magistrála. Stúpame v smere šípky na hrebeň. Je tu niekoľko výhľadových bodov (view point) a pri významných miestach a vzácnych stromoch pri nohách zelené informačné tabuľky, okrem gréčtiny aj v angličtine.

Konečne pravý náučný chodník. Vinie sa hustým píniovým lesom, sadmi viníc, mandľovníkmi, ale aj endemickými dubmi (golden oak) a kríkmi jahodníka (eastern stawberry). Pohybujeme sa vo výškach okolo 1 200 m. Z najvyšších miest vidno na severe záliv Morfou Bay a časť pohoria Kyrenia, na západe najvyššiu časť pohoria Troodos, juhozápadne oblasť Madari (územie európskeho významu NATURA 2000).

Pri klesaní k dedinke Lagoudera (1 000 m n. m., 200 obyvateľov) okúsime chuť hrozna, prejdeme sotva badateľný potok a sme v kľukatých miestnych uličkách. Prejdeme hlavnú križovatku a po necelom kilometri zídeme z cesty ku kostolu Panagia Araka. Sedlová strecha nás už neprekvapí.

Správca je prítomný, v bývalom kláštornom trakte v susedstve kostola je na terase pri vínku veselo, nemecky hovoriaci turisti majú zrejme návštevu už za sebou. Nádherné stredobyzantské fresky namaľoval v roku 1192 maliar Theodoros Apsevdes tak dokonale, že vďaka nim zahrnulo UNESCO kostol do svojho Zoznamu. Ich reprodukcie predávajú priamo v kostole.

Cieľ je splnený, dva pravoslávne kostoly a s "rozcvičkami" aj asi 15 kilometrov chôdze v Adelfoiskom lese je za nami. Zostáva ešte zostúpiť po ceste 7 km k autám, čo už nie je veľmi zaujímavé. Preto vodiči s časťou posádky sa dali zviesť k zaparkovaným autám ochotným Cyperčanom, aby ostatných pri návrate vyzdvihli na ceste do strediska Troodos. Tam sme však dnes ešte nechceli zájsť, prenocovali sme na odpočinkovom mieste pri kaplnke Panagia Plataniotissa. A urobili sme dobre. Kým ženy zapaľovali v kaplnke sviečky, mužská časť okupovala pri pive neďalekú kaviareň.

• Pokračování článku