Autom po Islande

Pri plánovaní nášho pobytu na Islande, keďže sme brali so sebou vlastné autá, nemohli sme obísť ani otázku používania tamojšej cestnej siete. Premávka na nej má svoje špecifiká, taktiež kvalita je rôzna. Kostru ostrovnej siete tvorí tzv. Okružná cesta (Ringroad), ktorá v označení nesie číslo 1. Je kvalitná, v okolí Reykjavíku aj viacprúdová, zjazdná bežnými motorovými vozidlami. Aj niektoré ďalšie hlavné cesty majú kvalitný, hlavne asfaltový povrch, môžu však prekvapiť krátkymi štrkovými úsekmi.

Väčšina ďalších ciest je veľmi prašná a nerovná (rolety). Osobitnú kapitolu tvoria tzv. F-kové cesty vedúce do vnútrozemia. Na nich nikdy neviete, či dôjdete do cieľa (brody, snehové polia). Úspech majú autá s vyšším podvozkom a s náhonom na všetky kolesá). Označenie ciest je 1- až 3-miestne. V zásade platí, čím vyššie číslo, tým horšia kvalita. Tiež pribudli niektoré pre nás zatiaľ neznáme dopravné značky.

Premávka na cestách je pravostranná s celodenným svietením predných svietidiel automobilov. Maximálna rýchlosť je 90 km/h (spevnený, dláždený, asfaltový povrch), na cestách so štrkovitým povrchom 80 km/h, v zastavaných úsekoch (mestá, dediny, farmy) 50 km/h. Na smerových tabuliach pri názve býva spravidla číslo cesty alebo symbol charakterizujúci miesto (kostol, pozoruhodné miesto, múzeum, turistický chodník, apod.).

Okružnej cesty sme sa aj my pridŕžali a z nej uskutočňovali odbočenia, či po pobreží k zálivom, útesom alebo k horám vo vnútrozemí. Z prístavu Sey?isfjör?ur je to do Egilsstaoiru, kde sme sa na ňu napojili, asi polhodina (28 km). Na čerpacej stanici sme si dali personálom vysvetliť a hneď sme aj vyskúšali systém kartového platenia a naplnili nádrže. Čerpacích staníc je málo a tým sú aj vzdialené od seba. Bývajú neobsadené, preto tento spôsob samoobsluhy a platenia.

Z viacerých dôvodov sme zvolili okolo Islandu smer proti pohybu hodinových ručičiek. Pre názornosť uvádzam v tomto smere vzdialenosti po "magistrále": Egilsstaøir (0 km) - Reykjahlíø (166) - Akureyri (265) - Blönduós (410) - Borganes (580) - Reykjavík (654) - Selfoss (713) - Vík (842) - Skaftafell (982) - Höfn (1118) - Djúpivogur (1 222) - Egilsstaøir (1 365 km). Na trase sú len dva tunely, obidva v juhovýchodnej časti. Prvý za mestom Höfn, druhý a oveľa dlhší (6 km) za Djúpivogurom. Pri jazde sa môžu vyskytnúť rôzne obmedzenia. Najčastejšie sú to prechody cez rieky.

Väčšina mostov je drevenej konštrukcie s vozovkou s priečne uloženými kovovými trámami, čo spôsobuje nečakané chvenie vozidla a značný hluk. Naviac sú väčšinou jednoprúdové, teda len na šírku jedného auta, na čo vás včas upozorní zvislé i vodorovné dopravné značenie. Takže treba dávať pozor, či na most už nevošlo protiidúce vozidlo. Ďalším obmedzením môžu byť tzv. slepé úseky. Určite si všimnete, že na Islande vedú cesty po terénnych vyvýšeninách (zrejme kvôli sezónnym záplavám). Namiesto toho, aby cesta obišla kopec, štverá sa priamo naň. V týchto úsekoch nevidno protiidúce auto, preto treba ísť veľmi pomaly a čo najviac po pravom okraji cesty. Upozorní na to tiež špeciálna značka.

Veľkú pozornosť treba venovať domácim zvieratám, väčšinou sú to ovce, zriedka kone. Tie sú síce v uzavretých ohradách, ale cez niektoré vedú aj cesty. Islandské zákony sú v tomto nemilosrdné: kto zrazí alebo nebodaj usmrtí zviera, musí nahradiť spôsobenú škodu. Na takéto úseky upozorňujú vodičov opäť špeciálne dopravné značky.

Pri prašných štrkovitých cestách zďaleka vidíte podľa víriaceho sa prachu, že pred vami je vozidlo. Pri stretávaní, prípadne predbiehaní treba zvoliť čo najväčší bočný odstup. Odskakujúce kamienky nezriedka poznačia predné sklo. Za vozidlom idúcim pred vami treba dodržať značný odstup (ono vás to donúti, ak sa zmení smer cesty alebo vetra, ocitnete sa vo zvírenom prachu a nevidíte vôbec nič). Problémom pre vodičov na takejto ceste je aj správna voľba rýchlosti. Aj keď občas správcovia prejdú cestu radlicou, aby zarovnali lávový povrch, cesta dlho nevydrží. Nerovnosti roztrasú auto a vodič podvedome uberie plyn. Takáto pomalá jazda je nekonečná a chveniu vozidla aj tak nezabráni. Nám sa osvedčil opak: pridať plyn a nerovnosti doslova preletieť.

Výnimočne sa môže stať, že zapadnete v hrubej vrstve drobného lávového štrku. Prihodilo sa nám to hneď v prvý deň pri ceste do Borgarfjör?uru k vtáčím útesom Hafnarhólmi. Kým prvé auto prešlo, druhé ani na druhý pokus (aj keď posádka pomáhala tlačiť). Ťažko radiť, zrejme treba opäť zvoliť optimálny (nižší) prevodový stupeň a rýchlosť: nám pomohla výmena za vodiča s touto krátkodobou skúsenosťou.

Cesty vo vnútrozemí sú uzatvorené do jari a sú postupne otvárané v závislosti od počasia a miestnych podmienok (najmä odmäku, oteplenia). Niektoré cesty zostávajú uzatvorené až do polovice leta. Rada nad zlato - treba sa opýtať v turistických informačných strediskách, kde majú aktuálny prehľad o zjazdnosti ciest. Prekonávať rieky a vodné toky treba vždy s maximálnou opatrnosťou. Ľadovcové rieky vyžadujú zvlášť pozornosť, pretože prúd a hĺbka v mieste brodu sa mení prudko a veľmi rýchlo. Kým slnko nespôsobí odmäk na ľadovcoch, vodná hladina je dovtedy najnižšia.

Je vždy dobrým zvykom opýtať sa aj na predpoveď počasia na najbližšie dni. Skúsenosti s brodmi sme sa ani my nevyhli. Pri ceste spod Hekly do turistického strediska Landmannalaugar v poradí druhý brod nás prinútil vrátiť sa a použiť okľukou inú cestu. Vtedy nám napadlo, prečo nepostavia aj tu jednoduchý drevený most. Odpoveď bola prekvapujúca, ale pochopiteľná - ľadovcová rieka dnes tečie tadiaľto, zajtra môže o kúsok ďalej.

Islanďania robia čo môžu, snažia sa sprístupniť krásy a výnimočnosť krajiny aj motorizovaným návštevníkom. Na druhej strane však vyžadujú od nich rešpektovanie určitých pravidiel. Väčšina turistických sprievodcov a brožúr vydávaných pre mototuristov končí upozornením: Rešpektujte oficiálne jarné uzávery ciest v krajine. Premávka na uzatvorených cestách môže mať za následok nenapraviteľné škody na životnom prostredí. Nikdy neopúšťajte značené cesty a trate - stopy pneumatík zmiznú až po desiatkach rokou.

Na záver niekoľko špeciálnych dopravných značiek:

• Malbik endar - koniec asfaltovej cesty s príkazom spomalenia
• Einbreiø brú - jednoprúdový most, zúžený most na šírku jedného auta s príkazom spomalenia
• Nýlögd kløding - novopoložený povrch cesty
• Óbrúadar ár - rieka bez mosta, brod
• Blindhøø - stúpanie bez výhľadu s príkazom spomalenia
• Illfør vegur - ťažko zvládnuteľná cesta zjazdná len džípom, vozidlami s vysokým podvozkom a s pohonom 4 kolies (4WD, 4×4)

» Nejnovější články, archiv