Zabudnutá tvár Tatier alebo Tatry v čase monarchie

Zvláštnu zmienku o Slovákoch nájdete v Stokerovom Draculovi, ktorý vyšiel v roku 1897 v Londýne. Hneď v prvej časti, v ktorej Jonathan Harker opisuje svoj príchod do Transylvánie, si môžete prečítať jeho popis Slovákov.

Vychádzajúc z toho, že koncom 19. storočia sme boli len jedným z mnohých etník v rámci Rakúsko-Uhorskej monarchie, je pozoruhodné, že nejaký Brit vôbec tušil, kto Slováci sú. Odpusťme teda Stokerovi jeho "drobnú" chybičku. Kde by sa zobrali Slováci na území Transylvánie?

V jeho podaní to boli najpodivnejšie osoby, aké Jonathan Harker stretol na území Bukoviny, pripomínajúce bandu orientálnych lúpežníkov.

Ak sa pustíte do pátrania v cudzokrajnej literatúre predminulého storočia po akýchkoľvek zmienkach o Slovákoch a o území dnešného Slovenska, nájdete ich väčšinou v spisoch publikovaných rôznymi dobrodruhmi a cestovateľmi. Tak ako aj dnes platí v incomingovom cestovnom ruchu, že keď Slovensko, tak Tatry, tak to platilo aj pred 100, či 150 rokmi (keď Horné Uhorsko, tak Tatry).

Tak teda Tatry… Americký cestovateľ John Paget popisuje Starý Smokovec ako osadu pripomínajúcu prvé mestá v Severnej Amerike. O pár rokov neskôr (1881) vychádza Tissotove Unknown Hungary (Neznáme Uhorsko), Dowieovej A girl in the Karpathians (Dievča v Karpatoch, 1891) a Mazuchelliovej Magyarland, being the narrative of our travels through the highlands and lowlands of Hungary (Uhorsko, rozprávanie z našich ciest po uhorských nížinách a horách, 1881). Najmä posledná spomínaná venuje v svojej knihe Tatrám veľký priestor. Plasticky popisuje napríklad svoje dojmy z návštevy Nového Smokovca, osobu Dr. Szontagha (zakladateľ Nového Smokovca) a v neposlednom rade Slovákov, s ktorými sa stretávala.

Kniha "Tatry v časoch monarchie" čerpá predovšetkým z týchto dobových prameňov. Obsahuje unikátne a zriedkavé zábery z tatranských kúpeľných obcí z prelomu 19. a 20. storočia. Veľká časť zo stoštyridsiatichdvoch pohľadníc, ktoré sú v knihe, neboli ešte nikdy uverejnené v podobných publikáciach.

Okrem toho sa na rozdiel od kníh podobného žánru zaoberá nielen architektúrou, ale aj ľuďmi, ktorí žili v ich okolí, či priamo v nich. Nemalá časť je venovaná doprave a rozvoju športového života v našich veľhorách. Kniha je na veľmi kvalitnom papieri, s pevnou väzbou a má 102 strán. Vyšla v decembri 2009 vo vydavateľstve Ján Ďurian.

Zväčšeniny unikátnych záberov nielen Vysokých Tatier z prelomu 19.teho a 20. storočia na plátne, ako i knihu Tatry v časoch monarchie si môžete objednať na www.retroart.sk.

Vybrané popisky k obrázkom

Lyžiari pod Kôpkami

Muži si na lyžovanie obliekali krátke podšívané kabátiky, hrubé golfky, príp. dlhé nohavice, hrubé čiapky a pevné vysoké topánky. Ženy sa obliekali do trojštvrťových zimných kabátikov, mali hrubšie voľné sukne, vysoké šnurovacie topánky a kožušinové čiapky. Na snímke zrejme už skúsenejší lyžiari na výlete v horskom teréne pod Kôpkami.

Bobistky

Vojtech Schwarz, ktorý zodpovedal za strojáreň bobovej dráhy v Tatranskej Lomnici sa sám pustil do výroby bobov. Práve on prebudoval švajčiarske boby, ktoré sa pôvodne používali, tak, že nahradil volant povrazovým riadením, ktoré bolo bezpečnejšie a vykazovalo menej porúch. Na snímke bob s povrazovým riadením so ženskou posádkou.

Výstup na Lomnický štít

Výstup na Lomnický štít sa odporúčal len skúseným turistom. Prvá správa o výstupe na Lomnický štít siaha do r. 1615. V júli tohto roku vystúpil na Lomnický štít rektor Kežmarského lýcea David Fröhlich. Koncom 18.storočia sa Angličan Robert Townson pokúšal vedecky určiť výšku Lomnického štítu , ako i iných tatranských vrcholov. Slávny švédsky botanik G. Wahlenberg napísal, že výstup na Lomnický štít je ťažší ako výstup na švajčiarske Alpy. V roku 1818 tu uskutočnil geologický výskum Francois Sulpice Beudant a následne vydal dielo "Voyage mineralogique en Hongrie". Lomnický štít bol dlho považovaný za najvyšší tatranský štít- ešte v roku 1865 ho uvádza ako najvyšší vrchol Tatier profesor Michal Chrástek vo svojom "Slovníku naučném". Na snímke je zachytený výstup dvoch mužov a malého chlapca tzv. Jordánovou cestou z roku 1902.

Horskí vodcovia

Počas letnej sezóny sa návštevníci Tatier venovali predovšetkým turistike a horolezectvu. Na snímke turisti v sprievode horských vodcov pri prechode Mengusovským sedlom. V popredí známy horský vodca Klemens Bachleda zo Zakopaného (poľskí horskí vodcovia boli oprávnení vodiť turistov po severnej aj južnej strane Tatier, uhorskí nie).

Lyžiar Zdarského školy

Tatranské osady sa snažili tromfnúť jedna druhú. Grandhotel v Starom Smokovci si zadovážil ako lyžiarskeho trénera profesionála - Vilhelma Durban-Hansena, lyžiarskeho majstra priamo z Nórska. Tatranská polianka sa stala dejiskom pre prvé medzinárodné lyžiarske preteky v roku 1911. Preteky boli výsostne divácky úspešné, zišli sa tu hostia z okolitých kúpeľných osád. A lyže začali vyrábať aj tatranskí stolári. Na snímke lyžiar Zdarského školy s jednou palicou.

» Nejnovější články, archiv