Tajomný kopec Pohanská, Náučný chodník Plavecký Mikuláš – Plavecké Podhradie

Prečo tajomný? Pretože keď vystúpite na jeho vrchol obostrie vás atmosféra miesta, ktoré ako by žilo svojím vlastným nezávislým životom. A prečo ešte? Pretože na tomto mieste sa nachádzalo najväčšie keltské mesto nielen v Malých Karpatoch, ale na Slovensku. Nemám v pláne pripájať sa k módnej vlne "keltománie", ktorá v posledných rokoch ovládla celú Európu, ale trochu pripomenúť našu "keltskú" minulosť, to áno.

Pohanská (479 m) sa veľmi jasne vypína nad Plaveckým Podhradím a je vlastne vyšším susedom vrchu, na ktorom je postavený Plavecký hrad. Je zaujímavé, že ako archeologické nálezisko ju spomína Matej Bel v "Notitia Hungariae novae" už v 18. storočí, ale prvý prieskum vykonal až Štefan Janšák na konci 20. rokov 20. storočia. Na prelome 60. a 70. rokov prebehol ďalší výskum a podľa všetkého bádanie na dobrých pár desiatok rokov zobralo za kratší koniec.

Čo sa zdokumentovalo? Prvé osídlenie bolo vystopované z doby bronzovej (cca 700 rokov pred n.l.). V 4. storočí pred narodením Krista jeden z prúdov expandujúceho keltského národa sa na dlhší čas zdrží v Karpatskej kotline. Že niekoľko generácií malo prechodne - trvalý pobyt aj na Slovensku je novinka stará hádam len sto rokov. Do konca 19. storočia by vás každý historik presviedčal o tom, že v Čechách boli, ale na Slovensku! Čo by tu už len hľadali?!

Na Pohanskej, na pomerne vysokom vrchu, si postavili skutočné veľkomesto, oppidum nepravidelného štvoruholníka o rozlohe 38 ha (niektorí autori uvádzajú 49 ha). Zaujímavosťou je opevnenie. Tvorené bolo dvoma valmi, medzi ktorými bol výškový rozdiel 150 m. Opevnenie tvoril múr z kameňov kladených na sucho, bez malty, za ním sa nachádzal hlinený val s drevenou konštrukciou.

Ich popisu sa venujem tak presne z toho dôvodu, že to čo tu z nich nájdete, sú len kamenné hromady tiahnúce sa v líniách dlhých niekoľko metrov. Žiadne veľké stavby. Žiadne vysoké múry. Málo viditeľné základy budov a nádvorí. Skôr len terénne nerovnosti, ktoré vám čo to napovedia. Výsledky výskumov hovoria o nájdenej vstupnej bráne s vežou, zásobníkoch a dvoch veľkých jamách lievikovitého tvaru. Možno kultové jamy. Jedna z nich bola navŕtaná a našli sa v nej rôzne predmety. Zaujímavé je aj to, že skúšobný vrt potvrdil spojenie jamy s tunajším jaskynným systémom.

Je pre mňa ťažké napísať aký vrch Pohanská je a čo uvidíte. Na fotenie toho veľa nebude. A ak niečo, tak potom skôr stromy a kríky, ktoré sa tu zvláštne krútia. Z úplného vrcholu je obmedzený, ale krásny výhľad do údolia. K Pohanskej vedie z Plaveckého Podhradia modrá turistická značka, k vrcholu budete musieť vystúpiť od tabuľky náučného chodníka po neznačkovanej lesnej ceste.

Plavecký hrad

Zrúcanina hradu na nevysokom kopci (400 m) v tesnom susedstve Pohanskej. V podstate predstavuje poslednú destináciu náučného chodníka začínajúceho v Plaveckom Mikuláši. Prvá zmienka o ňom je z roku 1296. Počas archeologického prieskumu sa v areáli hradu našli stopy po lužickej a laténskej kultúre. Bol viackrát prestavovaný a nesie stopy gotiky i renesancie. Koncom 14. stor. (niektorí autori tvrdia, že začiatkom 15. stor.) ho dostal Štibor zo Štiboríc.

Tento hrad rozšíril o nižšie položené predhradie so vstupnou vežou. Hrad, vysoko cenená nehnuteľnosť, neskôr opakovane menil majiteľov a od r. 1621 patril Pálffyovcom. Zaujímavosťou hradu je, že v rokoch 1579 - 82 tu fungovala kníhtlačiareň Petra Bornemisu, jedna z prvých tlačiarní na Slovensku. Osud hradu sa zavŕšil v roku 1706, kedy bol obsadený povstalcami rebelanta Františka II. Rákocziho, vďaka čomu sa stal cieľom útokov cisárskych vojsk. Od r. 1707 pustne.

K hradu sa viaže príbeh, ktorý mohol byť slovenským remakom Trójskej vojny. Pán Peter Bakič v roku 1607 totiž uniesol Františkovi Révaiovi manželku, nakoľko túto jej zákonný partner opakovane týral. Zuzana Forgáčová potom žila na Plaveckom hrade po boku svojho osloboditeľa. Najjednoduchšie je vystúpiť k hradu po modrej značke priamo z Plaveckého Podhradia, pokiaľ neabsolvujete cestu po náučnom chodníku.

Ešte jeden tip pre tých zvedavších. V západnom svahu hradného vrchu sa nachádza Plavecká jaskyňa. Chránený prírodný výtvor s celkovou dĺžkou 125 m. Je súčasťou Plaveckého krasu pýšiaceho sa množstvom krasových jám, kaňonovitých dolín a jedenástimi doposiaľ objavenými jaskyňami.