Hrad Košeca, slovenské hrady

Medzi dedinkami Veľké a Malé Košecké Podhradie leží vrch ako kužeľ. Zalesnený, len tesne pod vrcholom na strane obrátenej k Malému Košeckému Podhradiu plný skál a v slnku sa belejúcich zbytkov hradných múrov. Hrad Košeca. Na fotografiách z 30. rokov 20. storočia sa hrad pýšil zbytkami stien, ktoré dosahovali výšku možno dvoch, možno troch metrov. Zbytky dnes viditeľných najzachovalejších stien majú výšku jeden meter. Košecký hrad sa stráca. Rýchlo a plynulo.

Dejiny hradu začínajú pred rokom 1272. Z tohto roku ostala dochovaná listina, podľa ktorej sa župan Smaragdus, syn Jána z Košece, dohodol o priebehu chotárnych hraníc s opátom zo Skalky, Damiánom. V 14. storočí, v časoch Matúša Čáka Trenčianskeho je hrad známy pod menom "Kassa" a stal sa sídlom tunajšej provincie. Po smrti najúspešnejšieho stredovekého slovenského oligarchu sa hrad stal majetkom župana Demetera, priateľsky nakloneného európskemu rodu Anjouovcov.

Prvým dejinne zaujímavým obdobím hradu je 15. storočie. Rodina Lieskovských, nazývaných tiež Kasai alebo Košecký, sa postarala o hospodársky rozvoj okolitých majetkov aj hradu. Táto rodina nielen, že sympatizovala s myšlienkami husitského hnutia, ale sa aj pridala na stranu husitov. Priamym dôsledkom ich kroku bolo odňatie hradu aj s panstvom v roku 1462 na základe rozhodnutia kráľa Mateja Korvína. Novým majiteľom sa stal Blažej Maďar zvaný Hrozný. Košeckí si však neveľmi dali povedať a spolu s priateľmi husitmi hrad dobyli a to čo im bolo odňaté, si opäť privlastnili. Nie na dlho. V roku 1467 Maďarov vojenský útok bol natoľko úspešný, že majetok kráľom darovaný, mu opäť patril.

Rovnako neposlušným voči svetskej vrchnosti bol aj posledný majiteľ hradu, Štefan Petroci. Rod Petrociových podporoval politickú líniu Viedne, ale Štefan sa stal účastníkom Vešeleniovského povstania. Spolu so Štefanom Vitnedym pripravili plán únosu cisára Leopolda I., ku ktorému malo prísť počas poľovačky v blízkosti Viedne. Podľa inej verzie sa počítalo s tým, že Leopold pôjde so svojou nevestou Margitou Španielskou okolím Shottviemu, kde mal byť prepadnutý.

Panovník mal byť eskortovaný práve na hrad Košeca a "pod zámkom držaný" do času kým nepodpíše ústupky vzpurným šľachticom. Plán pred jeho realizáciou niekto vyzradil. Vitnedy predčasne zomrel a Petroci, na ktorého bol vydaný zatykač s jasným cieľom pripraviť ho o hlavu aj o majetok, sa zachránil útekom do Sedmohradska. 16. novembra 1670 obsadil hrad palatín Pavol Esterházy (Ľ. Janota pre zmenu uvádza generála Heistera). V priebehu ďalšieho roka, kým tu sídlilo cisárske vojsko, nadobudol podobu totálnej ruiny. Cisárski žoldnieri ho podmínovali, vyhodili do povetria múry, bašty a poškodili jeho základy . Všetko tak dôkladne, že po odchode vojsk sa o rekonštrukciu hradu nikto ani len nepokúsil.