Dunajské ramená z paluby kanoe

Nemám vo zvyku v cestopisných fototripoch dávať priestor fotografiám s obrázkami ľudí. Mám vo zvyku písať o zemepisných informáciách. Teraz ruším všetky "mám vo zvyku", "nemám vo zvyku" a predstavím vám Dunajské ramená v okolí dedinky Bodíky tak, ako ich môžete uvidieť z paluby kanoe s ľuďmi na dosah.

Pre väčšinu pravoverných adrenalínových vodákov sú Dunajské ramená mŕtva voda. Pomalý pohyb vody, ktorá takmer netečie. Skaly, pereje, hukot padajúcej vodnej masy, spenené vlny a biele čiapky peny, tak to si tu určite neužijete. Popadané kmene stromov. Zahatané vodné cesty konármi. Scény ako z Amazónskych pralesov. Krik na vášho kormidelníka, že si musíte ľahnúť na dno kánoe, lebo inak neprejdete. Prípadne kormidelníkov krik na háčika, aby hocijakým spôsobom potiahol, lebo on sa zasekol pod vetvou, tak toto všetko si užijete určite.

Lužné lesy

Lužné lesy v okolí Bodíkov nesú stopy po regulovanej ťažbe a výsadbe stromov. Úplne niečo iné sú Dunajské ramená. Čo skončí na ich hladine, prípadne pod hladinou, nepodlieha žiadnemu regulovaniu. Vzniká svojbytný biotop, ktorý možno smelo nazvať "vodným pralesom". A prales, hoci v našich zemepisných šírkach, prináša so sebou pri jeho prekonávaní dostatočné množstvo adrenalínu do krvi. Nájsť tie správne ramená je absolútne jednoduché. Stačí len odbočiť z tých pekných, veľkých, dobre priechodných do menších, nenápadnejších, mierne zarastených kríkmi a stromami už pri svojom ústí.

Nenájdete ich pravdepodobne na žiadnej mape. Nie je možné ich zmapovať. Koruny stromov a zeleň kríkov ich z výšky prekrývajú a mnohé z nich objavíte len "z vody". Potom môže začať predstavenie, ktoré je na nezaplatenie. S malou dávkou šťastia, šikovnosti a pri dostatočnom tichu nie je problém uvidieť volavku bielu. Veľmi podobnú bocianovi, len bez tých čiernych koncov krídiel. Druhovo príbuzná volavka popolavá býva obyčajne odvážnejšia. Zvykne sedávať a loviť aj na tých dobre prístupných ramenách. Hoci sa nemôžem pochváliť, že by som ju nafotografoval, na svoju česť vyhlasujem, že vo vzdialenosti asi 7 metrov od nás sa spustila k hladine, chytila rybu a pokojne odletela skonzumovať ju o pár desiatok metrov ďalej. K bocianom.

Rád rozprávam o tom, že v oblasti Žabieho jazera, ktoré je súčasťou tejto časti Dunajských luhov, som po prvý krát v živote videl tohto krásavca stáť vo vode na jednej nohe a striehnuť na žaby. Pri love žiab vraj stojí na jednej nohe preto, aby jeho noha pod vodou vyzerala ako steblo trstiny. Neviem do akej miery má žaba vyvinutý zmysel pre symetriu, či rozpozná jednu alebo dve nohy obávaného predátora, ale bocianom asi vyhynutie pre nedostatok žabích stehienok nehrozí.

Mojimi osobnými favoritmi ostávajú kormoráni. Nie len preto, že ma raz pri fotení ich prudký štart tak vystrašil, že som si zanadával ako pohan, ale najmä preto, že sú naozaj pekní. A možno aj preto, že s nostalgiou čítam o zážitkoch vodákov zo zaniknutého Ostrova kormoránov, ktorý býval nejakých 5 km pod Bratislavou. Nespomenul som najimpozantnejšieho zástupcu tunajšej fauny. Komára. Nie, tých som na mysli nemal! Je ich tu dosť. Moja rada znie: účinne pomáha repelentná indulona. Myslel som na Orliaka morského. Nezameniteľný dravec. Pochybujem, že sa vám predstaví zoči voči, ale aj slabší ďalekohľad dobre poslúži pri stretnutí s ním.

Obyvatelia biotópov

Rybám, obojživelníkom a plazom sa venovať nebudem. Jednu malú čudesnosť si predsa len vyberiem. Medúzku sladkovodnú. Nebýva väčšia ako 5 cm v priemere. Svojho času ste sa s ňou mohli stretnúť aj na Zlatých pieskoch v Bratislave. Z Dunajských ramien sa do dnes nevytratila. Niečo málo o vysokej zveri. Hoci neviem či vysokou možno volať aj diviakov? V letnom období ich tu nie je veľa. V zime sa situácia mení. Z času na čas je možné uvidieť celé skupiny, jeleniu zver, tiež. Na tú som myslel keď som spomenul "vysokú". Nerád by som ostal niečo dlžný tunajšej flóre. Jednoznačne vedie pŕhlava. Prirodzene platí, že ju nájdete vždy tam, kde by ste to najmenej chceli.

Bežne tu kvitne žltý kosatec či modrá netýkavka žľaznatá. Fotograficky zaujímavá je stromová huba sírovec obyčajný. Až reflexne žltou farbou sa dobre zrkadlí na vodnej hladine. Tip na kompozíciu fotografie s odrazom vodnej hladiny. K fotografovaniu dve rady. Nenechajte si ujsť ranné hmly. Znamená to vstávať okolo pol šiestej ráno, ale výsledok stojí za to. Žiaľ, hmly nebývajú každé ráno! Inšpirácia ešte pred návštevou: knižné publikácie – Ester Plicková, Dunaj, Peter Áč, Dunaj, rieka života.

Iba na kánoi

Lode a vodné približovadlá. Zabudnite na motorové skútre. Dokonca sa nemusíte namáhať ani s laminátovými kanojkami. Postačia dobre stavané nafukovacie člny. My sme mali k dispozícii Pálavu z Gumotexu a vyhlasujem, že je to čln, ktorý absolútne nesklamal. Dobre odolával všetkým trčiacim špicatým konárom a predná krytá časť mi uchránila fotobrašnu s technikou. Ak by ste sa ju rozhodli kúpiť, cena sa pohybuje od nejakých 15 do 22 tis. Sk. Pokiaľ je cena privysoká a možnosť využitia člnu obmedzená, skúste organizovaný splav. Radím a doporučujem: www.mana-outdooragency.sk. Dobré ceny, stany, dovoz a odvoz materiálu, inštruktáž a pohodoví ľudia.