Betónové bunkre Pomoravia, základom sa stal model francúzskych opevnení

Ak ste sa niekdy vybrali na vychádzku v okolí rieky Moravy v blízkosti štátnej hranice s Rakúskou republikou, prípadne ste vlakom cestovali pozdĺž toku Moravy, padli vám do oka betónové bunkre. Trochu zničené, bezpečne opustené a svojím charakterom naznačujúce, že majú súvis s II. svetovou vojnou. Alebo si to aspoň veľká časť ľudí myslí. Aká je však skutočná história týchto impozantných stavieb?

Nemýlili ste sa ak ste odhadovali, že boli postavené v súvislosti so spomenutou vojnou. Nie priamo s jej priebehom, ale s prípravou na ňu. V druhej polovici 30. rokov 20. storočia, bolo vládou Československej republiky rozhodnuté o výstavbe pohraničných opevnení, ktoré mali chrániť hranicu pred agresiou fašistického Nemecka. Základom sa stal model francúzskych opevnení (Maginotova línia, tiež skončila ako historická rarita bez praktického použitia). Predpokladalo sa, že opevnenie zadrží útočníka, prebehne vlastná mobilizácia a s vtedajšími spojencami sa podarí previesť protiútok.

Tzv. ťažké objekty nemali byť postavené priamo na hranici s Rakúskom z dôvodu ochrany, tu malo byť ČSR chránené neutralitou Rakúska, ale o kúsok ďalej na juh ako obrana pred Maďarskom, ktoré bolo ďaleko militantnejšie a línia týchto objektov sa mala tiahnuť od Bratislavského predmostia po ústie Ipľa (pre vašu zaujímavosť po pohorie Burda, ak ste sa tam boli pozrieť). Plán na výstavbu počítal s celkovým počtom 16 739 objektov v línii po Košice. Predpoklad bol, že 1 276 bude ťažkého typu, zbytok ľahkého a s nimi sa vlastne na území v okolí Moravy a kde – tu i v Bratislave - Petržalke stretnete.

Aby som vám priblížil typ, ktorý mám na mysli, prezradím, že vojenskou terminológiou sa označuje ako vzor 37, prijateľnejším menom Řopík. Šikovnosťou stavbárskych firiem a rýchlosťou postupu Hitlerových vojsk Rakúskom (to je dôvod prečo neboli postavené na Slovensko - Maďarskej hranici) sa ich podarilo postaviť 5 832. Posádku bunkra tvorili dve dvojice guľometčíkov s ľahkými alebo ťažkými guľometmi. Opevnenie bolo vybudované v dvoch, prípadne i troch sledoch. Dôvod bol jednoduchý. Takto vybudované opevnenie odolalo paľbe 10,5 cm dela. Nie je to síce delo ráže ako z Verneovho románu Cesta na Mesiac, ale je to ráž, ktorá by v úplnej pohode postavila mimo prevádzku pýchu slovenského zbrojárského priemyslu, húfnicu Zuzanu.

Anšlus Rakúska Wehrmachtom teda poopravil pôvodné plány na ochranu pred Maďarskom a vybudovaná bola obranná línia Bratislava – Moravský Sv. Ján. 14.3.1939 sa 1. Československá republika po prvý krát "nežne" rozpadla na základe Mníchovského diktátu z 30.9.1938. "Nemými svedkami" časti slovenského dejepisu sa môžu potešiť nie len chlapci v tom správnom veku, kedy ich baví hrať sa ešte na vojakov, ale hádam každý komu sa zachce spraviť si výlet do tých miest.