Z turistického stretnutia mototuristické? Zimný výstup na Baske

Zimné stretnutie turistov Trenčianskeho regiónu na Baske patrí k mojim obľúbeným akciám. Vrchol s chatou prakticky za humnami, takže často sa stáva aj príležitosťou vyvetrať celú rodinu, ba nahovoriť aj známych. Cestou tam i späť, ale predovšetkým na chate a jej okolí, stretnú a zvítajú sa mnohí známi.

Okrem spomienok a pocitu, že zas urobili niečo užitočné pre svoje telo, odnášajú si aj tradičný preukaz potvrdzujúci účasť spolu s farebným odznakom. Väčšina prispeje tiež dobrovoľnou sumou k zveľadeniu chaty a k jej prevádzke. Veď pitná voda na občerstvujúci čaj sa musí doviezť a tanier gulášovej alebo kapustovej polievky čaká na každého. A to všetko bez elektrickej energie.

Nie každý ročník sa však niesol v pokojnej atmosfére. Niektorí tu videli príležitosť overiť si nielen kondíciu, ale posilnení alkoholom dať priestor vlastnej agresii. To však organizátori nemohli trpieť a tak uvažovali o prerušení, ba aj ukončení poriadania pravidelných stretnutí. Tak sa stalo, že doterajších 32 ročníkov sa roztiahlo na viac rokov. Došlo aj k tragickej udalosti, od roku 2007 je nad skalkami kríž.

S mojou účasťou na tohtoročnom stretnutí to nebolo celkom isté. V rovnaký termín sa vo Vysokých Tatrách konalo aj zimné stretnutie "krásistov" s možnosťou výstupu na Jahňací štít. Nakoniec rozhodol synovec z rovinného Záhoria. Končili mu školské prázdniny, tak prišiel na víkend. Jeho pobyt u nás je vždy spojený s turistikou v horách, o čo sa mu už postarám. Brať ho v zime pod Tatry bez potrebnej výbavy neprichádzalo do úvahy.

V sobotu ráno som ho nechal pospať a proti mojim zvyklostiam išli sme až druhým autobusom. Mali by sme stihnúť ešte slávnostné otvorenie, plánované na jedenástu hodinu. Na zastávke sa k nám pridala rodina známych. Aspoň nepôjdeme sami. V Omšení pri hájovni sme nastupovali na túru asi desiati, plus sympatický štvornohý chlpáč. Pri smerovníku Pod Žihľavníkom sa k nám pridali ďalší, prišli z opačnej strany od Havránkovej doliny. Spoločne vchádzame do lesa a prírodnej rezervácie. Výšku naberáme serpentínami.

Čoskoro z chodníka prejdeme plynulo na lesnú cestu. Zopár ľudí predbehneme. Sú to takzvaní príležitostní, sviatoční turisti, čo človek hneď pozná. Cením si ich snahu a odhodlanie, aj keď častejšie oddychujú a lapajú po vzduchu. Naša skupinka sa snaží ísť pohromade, svižne napredujeme, ani reč nestojí. Približne na úrovni Žihľavníka začínajú k nám doliehať zvuky, ktoré tu nepatria. Zvyšujúca sa intenzita vylúčila lietadlo. Štvorkolka. A to už tesne za nami.

Odskakujeme stranou a sledujeme mohutné pneumatiky a silu stroja. Zrejme vezie materiál na chatu. Ak áno, musel ho mať vodič dobre ukrytý. Boli by sme na ňu celkom zabudli, keby sa pomedzi nás tesne pred končiacim lesom nepredralo rumunské ARO. Tu už čosi nie je v poriadku. K chate sme prišli práve v čase, kedy pred ňou hlavný organizátor (od posledných komunálnych volieb aj primátor) začínal svoj uvítací prejav. Opodiaľ sa na ohni opekala slanina a klobáska.

Pre množstvo ľudí nebolo ďalej vidno, tak sme sa pobrali do chaty. Odstáli sme si rad pri registrácii, obdržali spomínané náležitosti a zasadli za stoly. Čas na občerstvenie. Medzitým vonku slávnostná reč skončila, ľudia prichádzali dnu. Uvoľňujeme miesta a idem synovcovi urobiť zopár záberov okolo chaty. Až teraz som zbadal, že za chatou sú neusporiadane zaparkované vozidlá rôznej značky, ale s podobným náhonom 4×4. Obďaleč za smerovníkom ďalšia skupina, tentoraz pekne vyrovnane vedľa seba. To nemohla byť náhoda, bolo to organizované. Dostali sa bez problémov až sem. Aj keď s porušením zákona. To ich však najmenej zaujíma. Nezasiahli lesníci, ochranári, ani policajti. A organizátori turistického stretnutia sa zahrali na vtáka, ktorý strká hlavu do piesku.

Motorizovaná skupina to skúsila a vyšlo to. A keďže s jedlom rastie chuť, dnes niečo viac ako desiatka, nabudúce azda aj plná vrcholová lúka. A možno nielen Baske!